7,5cm Gebirgskanone M.15

Prajem krásny deň. Tak ako som sľúbil, s veľkou radosťou pridávam príspevok zachránenej časti vojenskej histórie. V nedeľu úspešne prebehla záchranná akcia zatiaľ len predpokladanej časti kanónu 7,5cm vz. 15. Po základnej očiste vysokotlakým čističom sa ukázali typické rysy spomínaného kanónu, a už som ani na chvíľku nazapochyboval o tom že to nie je žiaden zvinovač, ale púzdro hlavne "horského zmetku ze Škodovky", ako to prvý určil Woodman (vrelá vďaka Woodman sám by som si stým určite neporadil, správne si ma nasmeroval, ešte raz veľmi pekne ďakujem!!! )

Záchranná akcia:
Dlhá, v podstate "celoletná" pauza ma dohnala k zorganizovaniu celodenného detektorovania až "donemoty". Začalo to telefonátom kamarátovi Atilovi, ktorý ešte nikdy nezaváhal, a neodmietol ponuku na deň strávený v prírode s detektorom v ruke. Dohodol sa termín na nedelu bez ohľadu na počasie. Ja som mal v sobotu nočnú a dohodli sme sa že v nedelu hneď zavčasu vyrazíme. Stretnutie bolo dohodnuté na benzínke a Atila ešte zorganizoval ďalšieho nadšenca ktorého som zatiaľ poznal len z jeho rozprávania. V nedeľu ráno som skončil nočnú a s veľkým elánom som sa už ponáhľal na benzínku aby som ich vyzdvihol. Páni ma už čakali a cestou na benzínku sa už stihli otužiť pravou domácou, ktorú som im ako šofér slepo závidel. Tak sme sa stretli, rýchlo som sa zoznámil s novým kamarátom a vyrazili. Cestou sme uvažovali kde by sme dnes mohli roztočiť&n bsp; detektory a ukludniť naše nažhavené zmysly. Po nejakých dvoch hodinách cesty sme dorazili, rýchlo sa rozbalili a pustili do pátrania za novými nálezmi. Celý deň sme sa "flákali" a nasávali energiu krásnej prírody (niekto nasával aj niečo iné z fľašky, však chlapci? :-)) Den nebol nejak úspešný. Za celý deň sme nabehali toho dosť a ako posledné miesto sme si vybrali miesto kde sa nachádzal spomínaný nález. Ešte sme preskúmali okolie a objavili sa posledné, najzaujímavejšie nálezy dňa a to zásobník do G43, ktorý našiel Atilla. Na záver som pripravil prepravnú pomôcku v podobe vyrezaného konára hrubšieho "zrna" :-) Po krátkom prehováraní sa mi podarilo prehovoriť Atilu aby mi s tým pomohol. Tak drúk išiel do púzdra a prebehla prvá oťažkávacia skúška. No poviem vám páni nechcel by som byť tým oslom čo to vláčil po horách. Chvíľku sme ho vliekly na pleci a asi po pätdesiatich metroch pauza a vyzliekanie mikýn, ktoré sa po rýchlom poskladaní dostali na plecia pod drúk aby tak netlačil. Tak po krátkej pauze sme sa vybrali ďalej. Váha tlačila do pliec a my sme prestupovali z nohy na nohu a tá váha nás pekne tlačila k zemi. K autu to bolo ešte pekných 500 metrov. Prešli sme malý jarok a dospeli k záveru že k autu to asi neodnesieme. Auto stálo na ceste a k miestu nálezu viedlo dosť rozmočené pole. Tak sme bremeno položili a pomalým krokom k autu som začal preskúmávať terén kade by sa dalo k nálezu dostať. Nález bol už na poli tak sme si nemohli dovoliť len tak ho tam nechať, na ďalší pochod bol priťažký takže auto bezpodmienečne muselo prísť k nálezu. Po malom váhaní som štartoval a plným plynom vpred som sa vydal s autom k nálezu, a úspešne som dorazil! Sedadlo sa sklopilo a v kufri urobila malá reorganizácia. Ťažkým húpnutím sa náklad naložil a moja Corsa zastonala pod ťažkým kú skom. Prebehlo rýchle prežehnanie a so smrťou v očiach sme zase štartovali. Chlapci nasadli na predné blatníky aby sa váha vyrovnala a aby sa zaťažila ťažná náprava. No páni poviem vám nevidel som nič, riadil som sa len pokynmi chalanov ktorý sa zubami nechtami držali seba a všetkého možného čo z auta vytŕčalo. Pripadal som si ako v tanku: nič som nevidel motor reval a blato lietalo všade navôkol. Posledná fáza cesty bola najťažšia nasledovali dve veľké rozmočené mláky a prudký stupák na cestu. No ešte stále tomu neverím ale zvládli sme to a ocitli sme sa na krásnej spevneje ceste. Zastavil som auto a nasledoval neuveriteľný pociť šťastia a výbuch smiechu. Chlapcov som pozval na kofolu (po tej slivke už iné nič nechceli) a čakala nás už len dlhá cesta domov. Moja Corsička sedela na ceste ako prikutá a leteli sme domov plný nových zážitkov. Žial zo zácrannej akcie nebolo možné uskutočniť fotodokumentáciu takže sa ospravedlňujem a pripájam len fotky po očiste.

Týmto chcem veľmi pekne poďakovť chalanom, ktorý mi pomohli pri záchrannej akcii! Atila a Lórant veľmi pekne vám ďakujem bez vás by som to nezvládol!!! A v neposlednom rade chcem tiež poďakovať mojej Corsičke ktorá to vydržala a tiež priateľke ktorá ma uvolnila na celý deň, a chorá to zvládla bez mojej podpory doma v postielke: zlatko díky!!! ;-)

Technický popis: (prevzaté z internetu)

Německé označení: 7,5 cm Gebk 15nebo 259(j)
Ráže :75mm
Délka hlavně: L/15,4 (1155mm)
Váha: 613 kg
Elevace/deprese: +50°/–7°
Úsťová rychlost : 349m/s
Dostřel : 8 250m
Rychlost palby: 6-8 ran/min.
Výrobce : Škoda Plzeň

Jednodno z nejrozšířenějších a nejlepších horských děl v Evropě. Zavedeno v roce 1915, po WWI ve službě v Rakousku, Bulharsku, ČSR, Maďarsku, Turecku a dalších zemích. Itálie využívala ukořistěná děla a další která získala v rámci reparací. Po okupaci užito německou armádou.
V roce 1928 v Jugoslávii zavedena mírně zmodernizovaná verze, jako vzor 28. Ve WWII užíván mnoha armádami, kromě Wehrmachtu také Italové, Slováci Rumuni a Chorvaté.

Horský kanón vz. 15 ráže 7,5 cm

Zbraň systému Škoda s vodorovným klínovým závěrem, vyráběná v letech 1915-1919 Škodovými závody, akciovou společností v Plzni (označení 7,5cm Gebirgsgeschütz M. 15) a v letech 1921-1924 Akciovou společností, dříve Škodovými závody Plzeň, přičemž válečná produkce dala přes 2 000 kanónů a poválečná dalších cca 500 kusů.
Zbraň byla tvořena šesti přepravními komponenty, hlavní se závěrem, kolébkou, štítem, lafetou a koly. Ocelová hlaveň byla plášťové konstrukce, ukládala se do kolébky s kapalinovou brzdou a zpruhovým vratníkem, která byla spolu se štítem a nápravou se dvěma dřevěnými paprskovými koly umístěna na chobotové lafetě.
Kanón se dopravoval buď rozložený na šesti soumarech nebo tažený dvěma koňmi v tandemu. Ke střelbě byl využíván časovací granát vz. 14, časovací granát vz. 14/23, časovací granát vz. 35, granátošrapnel vz. 15, granátošrapnel vz. 15/23, nárazový granát vz. 35 a šrapnel vz. 35. Domácí zákazník převzal téměř 240 kusů kanónů, v různých modifikacích byl exportován do Afghánského království, Jugoslávského království, Kolumbijské republiky a Rumunského království. Na podzim 1938 se více než 230 kanónů nacházelo ve výzbroji Dělostřeleckého pluku 201, improvizovaně byly využit u stavebně dokončených a nevyzbrojených dělostřeleckých srubů, kromě toho byly užívány jako lodní kanóny a jako výzbroj některých obrněných vlaků. Od léta 1939 měl být postupně zaměňován za horský kanón vz. 39 ráže 7,5 cm.

T akticko-technická data hmotnost přepravní – 620 kg, hmotnost bojová – 617 kg, ráže – 75 mm, počet drážek – 30, délka hlavně – 1,16 m (15,5 ráží), náměr – -9° až +50, odměr – ± 3,5°, hmotnost náboje – 6,50 kg, úsťová rychlost – 350 m/s, maximální dostřel – 7 000 m, kadence – 8 ran za minutu.