Ako zomierali gladiátori?

Cintorín v Efeze odhalil mnohé tajomstvá starovekých bojovníkov. Gladiátori boli doslova celebritami starovekej Rímskej ríše. Ako žili a zomierali, pomohol vedcom objasniť gladiátorský cintorín. Efez v súčasnom Turecku patril k významným antickým mestám. Archeológovia tu objavili prvý cintorín, ktorý jednoznačne slúžil na pohreby gladiátorov. Okrem kostí na ňom boli aj  tri náhrobné kamene s motívmi gladiátorov. Tých v tej dobe oslavovali ako akýchsi športových hrdinov. Nálezy umožnili vedcom urobiť si presnejší obraz o tom, ako gladiátori žili a najmä o tom, ako zomierali. Patológovia z lekárskej univerzity vo Viedni poskladali 67 kostier, ktoré väčšinou patrili mladým mužom vo veku od 20 do 30 rokov. Mnohí z nich mali zahojené zranenia. Podľa vedcov je to dôkaz, že išlo o mimoriadne cenných gladiátorov, ktorým sa dostalo dobrej a drahej lekárskej starostlivosti. Ďalším pozoruhodným faktom je, že pozostatky neniesli stopy po viacnásobných zraneniach. To naznačuje, že gladiátori nebojovali v chaotických masových zápasoch. Išlo skôr o súboje dvojíc podľa presných pravidiel. Pravdepodobne na  ne dozerali aj rozhodcovia, ktorí hodnotili každý zásah. Ak bojovník ukázal nedostatok schopností, podľa zachovalých opisov gladiátorských zápasov začal dav divákov kričať: „Iugula – prepichni ho! “ Víťaz potom kľačiacemu porazenému zapichol meč zhora cez hrdlo do srdca. Stopy po ostrí meča sa našli na stavcoch viacerých kostier z Efezu. Iní mŕtvi mali v lebkách tri otvory. To potvrdzuje, že trojzubec bol rozšírenou zbraňou gladiátorov. Ďalší však mali v lebkách jeden veľký štvorhranný otvor. Tomu nezodpovedá žiadna známa zbraň. Pravdepodobne ide o ranu z milosti pre gladiátorov, ktorí bojovali statočne, ale utrpeli príliš ťažké zranenia. Vtedy ich nepopravil víťaz, ale asistent v aréne ukončil ich utrpenie ranou kladivom. Gladiátori boli väčšinou otroci alebo trestanci. Ak prežili tri roky v aréne, dostali slobodu. Väčšinou potom robili trénerov v školách gladiátorov. Šance na to boli veľmi malé, ale jedného takého našli aj na cintoríne v Efeze. Jeho kostra bola poznamenaná mnohými zraneniami, ale ani jedno nebolo smrteľné. Zomrel v staršom veku pravdepodobne prirodzenou smrťou.

Miro Barič, pre Plus jeden deň