Bájne poklady - Perly zo Staromestského námestia

Stovežatá Praha je krásne mesto s bohatou históriou, opradené najrôznejšími legendami a bájami. Tajomné miesto pre hľadanie pokladu ako stvorené. Vydajte sa preto na cestu do minulosti, po stopách mechu plného vzácnych sladkovodných perál. Doteraz má byť ešte schovaný v dome, ktorému sa hovorilo U MINUTY. Staromestské námestie je jedným z najväčších skvostov hlavného mesta, mesta Prahy. Nachádzajú sa tu obdivuhodné pamiatky ako napr. palác Kinských, Týnský chrám a samo sebou Staromestská radnica s orlojom. A práve v jej tesnej blízkosti alebo susedstve stojí nádherný starobylý dom U Minuty, vo svojom jadre neskoro gotický, renesančne prestavaný koncom 16. storočia, pokrytý nezameniteľnými renesančnými sgrafity. Len málokto tuší, že tu má byť ukrytý legendárny poklad.

Opilec a zlodeji:
Hlavným hrdinom neobvyklého príbehu z konca 16.storočia je staviteľ pan Kryštof Karol Přehovský z Kasejoviec, podľa odborníkov najpravdepodobnejší autor renesančnej prestavby tohto domu. Krátko pred svojou smrťou sa o udalosti podelil so svojimjezuitským farárom, ktorý jeho zpoveď zaznamenal. Duchovnému otcovi hovoril, ako sa jedného večera vracal domov z krčmy u Vodníkovej dcéry, ktorá sa nachádzala blízko Mydlárovej katovny. V  podnapitom stave sa zvalil pri Vltave a zaspal. V noci sa ale náhle prebudil a uvidel partiu zlodejov v čele s cigánom Elenejem, odvážnom lupičovi, vtedajšom čase prakticky vládcom celého pražského podsvetia. Chystali sa prepadnúť pri brehu zakotvenú nemeckú obchodnú loď, prevážajúcu do cudziny rôzne drahocennosti. Jej posádku obyčajne tvorili dobre ozbrojený vojaci. Okrem stráží však väčšina mužov buď spala, alebo sa potulovala po mestských krčmách. Plavidlo teda bolo ľahkou korisťou. Mladému staviteľovi bolo ale divné, prečo zlodeji neukladajú svoj lup do bryčky, ktorá prišla od Mydlárovho domu. A ešte viacej ho udivilo, že sa naplneného vozu ujali mydlárovi chlapi a zamierili s ním zpäť ku katovni.
Vzápätí ale z rozhovoru neďaleko od neho stojaceho majstra meča a Elaneje všetko pochopil. Kat totiž za pomoc s lúpežou cigánovi sľuboval, že až bude druhý deň mučiť jeho dobrého priateľa, ušetrí ho a spôsobí mu iba ľahké zranenia.

Porušenie sľubu :
Ale Mydlárove úmysly boli samozejme iné. Sotva sa za bryčkou zavrela brána jeho domu, vyrútila sa na bandu zlodejov horda vojakov. Došlo k bitke a nakoniec sa ocitol v obkľúčení aj sám Elanej. Nepomohla mu ani listina, ktorou mával zbrojnošom pred tasenými mečmi, tvrdil že je to doklad o ochrane podpísaný samotným cisárom. Bol nemilosrdne niekoľkokrát prebodnutý a jeho bezvládne telo skončilo v čiernej Vltave. Zbrojnoši potom poukladali mrtvoly na dve kopy. Na jednu stranu pobité zlodeje a na druhú svojich druhov. Pritom ani nespozorovali, že na brehu, ktorý bol ešte pred malou chvíľou dejidkom krvavého stretu, ležalo podivné vrece. Dobre o ňom však vedel Karol Přehovský. Upútalo ho totiž, že keď o neho počas bitky zakopol jeden z ozbrojencov, vykotúľalo sa z neho von niekoľko blýskavých guličiek. Ešte dlho po odchode vojakov sa staviteľ z Kasejoviec strachom ani nepohol. Aj napriek tomu, že bol zmožený alkoholom, dobre si uvedomoval, že sa stal svedkom niečoho, čo v žiadnom prípade nemal vidieť. A potom, ako počul blížiace sa  kroky, radšej ani nedýchal. Kat a jeho pomocníci išli ohľadať padlých, aby ich obrali o všetko cenné. Ani tentoraz si ale nevšimli na zemi ležiaceho vaku.

Vzácny nález :
Až o niekoľko hodín neskoršie, keď sa už schylovalo k ránu, sa mladý staviteľ odvážil vstať.
Zistil, že nešlo o žiadne vrece, ale o mech z kozej koži. Obyčajne slúžil na preprevu vody, ale tentoraz bol napchatý vzácnymi sladkovodnými perlami. Rýchlo s ním skočil do krovia, aby sa mohol pokochať tou nesmiernou nádherou, keď vtom ho prepadol úzkostný pocit. Bolo jasné, že po takomto bohatstve sa skoro začne niekto zháňať. Ale vidina peňazí bola silnejšia než strach. Vedel, že priopitý a špinavý, naviac s kozím mechom pod pazuchou, neprejde cez hliadky pri mestských bránach. Radšej teda blišťavé guličky presypal do neďaleko sa váľajúceho hlineného hrnca a uschoval ich v dutine lipy rastúcej pri vode. Niekoľko ďalších si dal do vrecka a stále ešte poloplný kožený vak zahrabal do hromady odpadkov, ktorými sa vredajšie vltavské brehy len tak hemžili.
Keď sa bez potiaží dostal cez stráže, ihneď zamieril k židovi. Za utŕžené peniaze si kúpil šaty a topánky podľa poslednej módy a čo by už vážený mešťan sa naspäť vrátil k rieke. Hrniec ponechal na svojom mieste s myšlienkou horších časov a kozí mech, z ktorého si znova odsypal za poriadnu hrsť, potom zamuroval kdesi v pivniciach domu U Minuty, na ktorého prestavbe sa vtedy podieľal. Možno je tam poklad schovaný dodnes a čaká na svojho štastného nálezcu.

Zdroj: Jiří Zeman :Praha, najväčší ostrov nevykopaných pokladov