Banderovci II.

Hitler ani v najmenšom nezamýšľal splniť predstavy nacionalistov o samostatnej Ukrajine. V najlepšom prípade v nich videl želiezko, ktoré by sa kulo iba v prípade najsúrnejšej potreby. Pravda, o pravých zámeroch vodcu nacionalisti nemali ani potuchy.
22.júna 1941 nemecké armády vierolomne prepadli Sovietsky zväz. Banderova chvíľa nadišlaRázne sa chopil príležitosti. Ešte v ten deň založil v Krakove Ukrajinský národný výbor. V ten istý podvečer zvolal kongres národného zjednotenia. Sto trinásť delegátov rozličných nacionalistických zložiek malo niekoľko úloh. Potvrdiť práve vytvorenú inštitúciu. Do čela zvoliť – generála Petriva z protektorálneho Brna. Prijať manifest o vytvorení zjednoteného ukrajinského štátu. Dokument odoslali Frankovi. Nemci prenikali na východ. S nimi Banderovský Nachtigall v sivých rovnošatách wehrmachtu, so žlto-belasými nášivkami na rukávoch a znakom trojzubca na výložkách. V jeho radoch poľný kurát Hryňuk. Popri nich pochodové skupiny. Frontové jednotky im vychádzali v ústrety. Viezli ich na autách, alebo im takú možnosť núkali. Dávali pokyny vojenským veliteľom miest, aby im umožňovali postup. Títo dôstojníci wehrmachtu netušili, čo sa udialo za ich chrbtom v Krakove. A už vôbec nepoznali Hitlerove predstavy o budúcnosti Ukrajiny. Pre nich Nachtigall bol spojencom. Podľa toho sa k nemu správali. Tým skôr, že na vlastné oči videli, ako si slávici počínali. Vyčínali ako zmyslov zbavení. Vraždili Rusov, Poliakov, židov, dobíjali ranených..... Týžeň po útoku sa Nemci prebili na okraj Ľvova. Triumfálny vstup určili na 30.júna. Vojská však čakali márne. Dopravné kolóny Brandenburgu 800 pred nich presúvali iných aktérov pripravovanej pompy:nachtigallovcov. Wehrmacht s údivom uvoľňoval cestu ukrajinským nacionalistom, ktorí s bitkársky vysúkanými rukávmi a zbraňami pripravenýmii na paľbu na čele s veliteľom Szuchewiczom vtrhli o tretej hodine rannej do ulíc starého mesta. V pätách im šla pochodová skupina. S ňou časť banderovského vedenia.

Divízia Galizien:
Gottlob Berger, šéf SS hauptman, ten, čo sľúbil Hitlerovi, že do štyroch dní zlikviduje povstanie, v zdĺhavom spore nacistického vedenia, či vytvárať, alebo nevytvárať jednotky SS z obyvateľov okupovaných území, vždy zastával kladné stanovisko. Nesúhlasil napríklad s Kaltenbrunnerom, ktorý takýto krok odmietal, považoval ho za politický ústupok a trápny dôsledok vojenských porážok a nedostatku rezerv. Berger spočiatku vytváral iba légie a prijímal do nich výlučne dobrovoľníkov nordickej krvi podľa náročných rasových kritérií. Už z jari 1940 vznikla SS-Standate Nordland, čosi neskôr Westland. Zaradil do nich dánskych, nórskych, holandských a flámskych dobrovoľníkov. Nábor sa opieral o miestne fašistické organizácie a hitlerovské agentúry. Zďaleka však nesplnil očakávanie. Ani efektívnym vojenským nasadením ani počtom:útvary nemali viac ako 140 000 legionárov. Obrovské straty nútili nacistov k ústupkom v aplikácii árijských kritérií. Stalingrad situáciu zdramatizoval. Légie postupne premieňali na riadne jednotky. A od konca roku 1943 už urýchlene formovali divízie SS z príslušníkov menejcenných rás. Ako prvú divíziu Handschar z Bosniakov a Čiernohorcov, potom albánsku Skanderbeg a postupne flámsku Langemark, francúzsku Charlemagne, holandskú Landstorm Nederland, maďarskú jazdeckú Máriu Teréziu, taliansku Italiu. Dokopy dvadsať SS divízií.
Došlo aj na Ukrajinu. Presnejšie na Halič. Oficiálne sa o vytvorení SS Grenadier Waffen SS Division Galizien rozhodlo 28.4.1943.Neveriaci Nemci však nedôverovali Ukrajincom a do čela menovali svojho človeka, Nemca plukovníka Bisanza, experta na ukrajinské otázky, ostrieľaného Dôstojníka abwehru a kedysi dôstojníka ukrajinskej haličskej armády, vysleaného po prepadnutí Sov. Zväzu do Ľvova. Samoľúbe úsmevy na Oficiálnych tvárach potvrdzovali, že sa zrodila divízia SS Galizien. Ako ozajstná divízia s ozajstnou pechotou, ozajstnými guľometnými rotami, protitankovými kanónmi, delostrelectvom..... Divízia pálila, ničila, vraždila ako vojakov tak civilistov. Do bojov ju nasadili hneď na druhý deň po tom, ako sovietske jednotky 1.ukrajinského frontu začali 13.7 ofenzívu proti tejto armádnej skupine.
Kryla ústup 13.zboru. Svoju úlohu nesplnila a ocitla sa v kotli pri meste Brody, spolu s ďaľšími ôsmimi nacistickými divíziami. Parný valec Červenej armády ju doslova rozmliaždil. Čierne dni katastrofálnej porážky v brodskom kotle sa skončili 22.7.Neslýchaný výprask mal nedozerné následky. V priebehu jedného týždňa zdecimovaná divízia stratila tri štvrtiny dôstojníkov a vojakov na mrtvych a zajatých. Panickým útekom sa  podarilo zachrániť iba rozprášeným skupinkám či jednotlivcom. A tí sa museli prebíjať z nových a nových obkľúčení. V hlbokom šoku a depresii sa prestrašene skrývali a zúfalo zhľadúvali v karpatských lesoch neďaleko bývalých ČS hraníc, a keď ich ako tak usporiadali, presúvali sa cez Lupków, Medzilaborce, Humenné, Trebišov na Zakarpatsko. Do zberných stredísk s Serednom a Linciach medzi Užhorodom a Mukaševom sa dotiahla v sivých odretých uniformách z rozprášených plukov sotva desatina. Tisíc päťsto mužov. Uštvané oči, zúrivá bezmocnosť, žeravá nenávisť voči boľševikom, to bol obraz tých, čo si zachránili život. Tí čo sa nestihli zachrániť útekom, prešli v Karpatoch k UPA, . A UPA ich prijal, hoci už pri verbovanísa vyhrážala dokonca smrťou tým, ktorí vstúpia do divízie Galizien.

Tretia ríša dokonáva. Potrebovala každého žoldniera, každú pušku. Zvyšok rozbitej divízie previezli Nemci opäť do Neuhammera aby ju doplnili.
Bezohľadnými spôsobmi sa podarilo doplniť a sformovať divíziu v sile 16 000 dôstojníkov a mužov. Skúsenosti mali ešte len získať v bojoch. Keď sa však mal začať viac menej normálny výcvik novosformovanej divízie, na Slovensku nečakane vypuklo povstanie.

Rozkaz na presun: 22.9.1944 tajná veliteľská vec. Súrny ďalekopis. 14.divízia granátnikov zbraní /SS Galizien č. 1 /. Na vedomie: SS – obergruppenfuhrer a generál zbraní SS berger, Bratislava. Na osobitý rozkaz ríšskeho vodcu SS treba urýchlene presunúť do Bratislavy na prechodné nasadenie do boja proti bandám jeden prápor granátnikov 14.divízie SS Galizien zosilnený jednou čatou ľahkých pechotných diela jednou čatou stredných protitankových diel.

Blume, v. r.

Bojová skupina sa začala urýchlene formovať. Tvorilo ju 900 vojakov. Mala tri pešie stotiny a jednu tzv. “ťažkú stotinu“ vyzbrojenú guľometmi a granátometmi, ženijnú čatu, čatu ľahkého delostrelectva, protipancierovú čatu, čatu prieskumníkov a spojovaciu čatu. Všetkých 900 vojakov sa hlásilo do skupiny dobrovoľne. Za veliteľa vymenovali podplukovníka Wildnera, bývalého dôstojníka slovenskej armády. Kríval a vždy chodil s palicou. Dňa 29.9.bola skupina vysadená v Zemianskych Kostoľanoch. Wildnerovci sa vrhli na oddiely nekompletnej druhej paradesantnej brigády. Útočili na Svätý Kríž, zviedli ťažký boj o Vyhne, obsadili Banskú Štiavnicu, Banskú Belú, Kozelník. To bol začiatok ich krvavej cesty cez Slovensko. Zatým dobili Krupinu, spravili vľavo bok a obrátili sa na sever, na Babinú a Zvolen.