Banderovci III.

Zápisky dôstojníka SS Divízie Galizien Jurija Tisa takisto neprezrádzali čo len slovkom krvavé výčiny divízie:

2.10.1944 – Skončili sme druhý regrútsky výcvik. Jeden pred Brodmi, druhý po Brodoch. Odchádzame na Slovensko.
4.10. Jednotka mala bojovú pohotovosť. Boľševici sa vraj prebili cez Duklu. Je 6.30hod., rozkaz pripravovať sa na odchod. Nálada v jednotke nanič.
7.10. Včera sme pricestovali do Žiliny. Po krátkej zastávke pokračujeme v ceste. Na prvej stanici nás vyložili. Odtiaľ pešo osem kilometrov do Belej. Okamžite do poľnej stráže. V lesoch okolo dediny banditi. Dedina úbohá, v horách. Kdesi ďaleko bojujú naši. Kde – nevieme, čo sa deje – nevieme, čo bude ďalej – nevieme.
8.10. Život je zaujímavý, cez deň jeme, driememe, zabávame sa, hráme karty. Noc je naša. Stráž, odpočúvanie, rozviedka. Čo bude ďalej?
16.10. Kapitulácia Maďarska. Čo bude s nami? Vydajú nás boľševikom? Nikdy! Kopeme okopy, nudíme sa, čistíme mrkvu a zemiaky. Boľševické lietadlá zhodili v okolí niekoľko bômb.
18.10. Prvýkrát na obed mäso.
19.10. Iba včera večer sme hovorili o rozličných otázkach a dnes Nemci už o všetkom vedia!
23.10. Dezertovalo dvadsaťtri strelcov. Vysvitlo, že všetci sú Poliaci, ktorých pridelili divízii. Bolo rozhodnuté odveliť všetkých Poliakov.
24.10 Spísal som hurá – vlastenecký leták ako odpoveď veliteľovi červených partizánov Popovovi, čo sa nalepil na nás. Letáky sme vyvesili na stromoch v lese. Dostali sme správu, že Nemci prepustili z koncentráku našich politických väzňov. Navrhujú im, aby sa pridali k Vlasovovi! Teraz! A k Vlasovovi! Smiešna požiadavka! Práve teraz, keď musíme byť rozhodní a nepristať na nijaké kompromisy.
25.10. Bol som u 31.pluku v Rajeckých Tepliciach. Všetci odišli do akcie proti banditom. Odišiel som za nimi a mal som ťažkosti bojového rázu. Šéf 6.oddelenia štábu divízie mi povedal, že naša divízia je politický nástroj, preto ju treba chrániť.
27.10. Dovŕšil som 40 rokov! Aké šťastie! Vzťah Nemcov k nám sa badateľne zlepšil, určite majú taký pokyn zhora. naša bojová skupina Wildner obsadila Banskú Bystricu a partizánske velenie odletelo do nášho Ľvova. Aký paradox.!
29.10 Všetko ja nám jedno. Pochodovať či čistiť zemiaky, predať košeľu za slivovicu či sa pobaviť s dievčatami, bojovať alebo ujsť. Chytili sme troch dezertérov. Všetci Poliaci. V noci poplach. Sovietske lietadlá dlho krúžili nad nami a čosi zhadzovali do lesa.
1.11. Útvary majú osláviť štátny sviatok. Aká zmena! Za takýto návrh pred rokmi mohli uväzniť.
2.11. Správy, že divízia sa bude volať ukrajinská a že v Berlíne sa všetky strany dohodli.
3.11. Povráva sa, že sa má čosi udiať. Spolu s Lysiakom sme boli v reštaurácii a naša večera sa
zmenila na slivovicu a niekoľko fliaš vína.
4.11 Do UPA utieklo deväťdesiatdva chlapov. Čo si o tom myslíme? Nič. V noci sme založili vatru a zhrbení sedeli pokope. Na akej hre sa to vlastne zúčastňujeme? Kto vie, ako a kedy sa to skončí. Prišli chlapci, čo pri brodoch padli do zajatia. Podarilo sa im vykrútiť sa a zaradili ich do Červenej armády. Po troch dňoch prebehli na nemeckú stranu. Hovoria, že v Ľvove sú zničené iba mosty a pošta stojí. V noci v meste silný výbuch, isto partizánska bomba.
5.11. Idem k 29. a 31. pluku. Na rozlúčku v rešteurácii pijeme víno. Chlapci vraveli, že keď išli vlakom do Neuhammeru, nemeckí vojaci ich vyhodili z vlaku. Boľševici sú pri Budapešti.
9.11. Včera som sa vrátil od 29.pluku. Bol som v prvej línii. Zostal som celý.
17.11. Straty banditov sú neveľké. Hovoria, že v UPA je veľa našich z divízie. Čo je s vlasovovčinou, nikto nevie, chlapci však o nej nechcú ani počuť. S Vlasovom nikdy! Telegram z Berlína, že ukrajinská záležitosť nie je vyriešená. Nemci hovoria, že sa určite skoro vyrieši, lebo Nemecko potrebuje Ukrajinu ako štát.
Oslobodenie národov sa im celkom zjavne nepáči, ale pretvarujú sa a usmievajú.
19.11. Naši sa nedohodli s Vlasovom.
20.11. Každý deň poplachy, lietadlá ostrelujú vlaky. Naši zostrelili americké lietadlo a zajali päť Američanov. Z Berlína sa vrátil generál Freitag. Ukrajinci si vraj sami musia dať do poriadku záležitosti s Vlasovom. Nemci do toho nechcú zasahovať. Rokovania boli neúspešné, lebo Ukrajinci sa postavili proti. Nesúhlasia so žiadnou federáciou, ani hlasovaním. Generál ďalej povedal, že cieľom našej divízie je získať štátnosť Ukrajiny, preto dostaneme nové odznaky:leva na rukáv a trojzubec na golier. Navrhol som, aby lebku na čiapke zamenili trojzubcom. Generál mávol rukou:nech! Rozhodnuté rýchlym tempo začal propagandu v tomto smere.
24.11. Pricestovali naši z Berlína. S Vlasovom vraj nechcel nikto rokovať.
6.12. Služobne do Viedni. Cestou som sa dozvedel, že opäť utieklo veľa chlapov do UPA. Zamýšľajú sa  prebiť cez Karpaty. Vzali so sebou veľa výzbroje. Je to dôsledok propagandy dokonca samých Nemcov. Rozširujú chýry o UPA a o tom, že pretrhnú sovietsky front, cezeň prejde divízia, zlúči sa s UPA a vyvolá celonárodné povstanie. Z toho vyplýva, že pre Nemcov je UPA poslednou nádejou. Ako vidíme, samy dejiny prichádzajú k nám bez ohľadu na to, či sme v Ľvove, alebo vo Veľkej Bytči. Tam hrdinstvo, povstanie a tu? Hrozné!
7.12. Ilegálne pricestovali dôstojníci z UOV/ukr. oslob. vojsko/, vlastne z Vlasovovej ROA/ruská osl. arm. /Je tam veľa Ukrajincov, ktorí sa k nemu dali.
12.12. Budapešť asi skoro padne.
3.1.1945 Vrátila sa naša bojová skupina. Boľševici útočili hromadne. Nemci sa boja, neradi chodia na front. To vyvoláva rozličné diskusie, niekedy ostré. Nemci vždy niekoho obvinia, len nie sami seba. 15.1. Rusi dobyli Czestochowu, Lodž. Koniec sa blíži.
16.1. V dňoch 12. – 15. januára sme uskutočnili veľký útok proti banditom. Obkľúčili sme ich, ale nik nevie, ako sa dostali z obkľúčenia. Naše divízne noviny prestali vychádzať. Na celkový počet 19.000 vojakov je v divízii 3 100 Nemcov. Držia všetky kľúčové pozície. Na frontoch je zle.
22.1. Pohyb, odchádzame. Koncerty L. Turkeviča odvolali. Kam ideme, nevieme. Povráva sa, že do Čiech. Kuchári, ktorí zvyčajne majú najlepšie informácie, tieto správy popierajú. Čakáme. Boľševici dobyli Wroclaw, Poznaň a Gdansk.
24.1. Navštívil som pluky. Chlapcom sa nechce opúšťať Slovensko. Sú obavy, že ich veľa zostane. V 30. pluku sa stratilo už päťdesiat strelcov. Pochod:smer Rakúsko. Prvý deň 44 km a druhý 40 km.
28.1. Odpočinok. Posilňujeme sa slivovicou. Pochod je namáhavý. Hory, sneh, víchrica a mráz. V noci nám spod prilieb vidieť iba ústa natreté bielou zinkovou masťou. Prešli sme Veľkú Bytču, Považskú Bystricu, Belušu, Ilavu, Dubnicu, Trenčín, Nové Mesto, Starú Turú, Myjavu, Senicu, Veľké Leváre, Gajary, Malacky. Zastávka v Malackách. Na večeru pirohy - prvotriedne. Chlapci z 30.pluku sú nespokojní, že sa vzďaľujú z rodného kraja. Pomýšľajú na útek a na vstup do UPA. 14. a 10.stotina do jedného má namierené vrátiť sa a násilne odvliecť aj dôstojníkov. Ledva sme ich presvedčili. Boľševici vstupujú do Čiech!
6.2. Prekročili sme rieku Moravu. Vstúpili sme do bývalého Rakúska. Za nami zostali Durnkrut,..... Korneuburg:Slovensko si oddýchlo. Do pekla aj s tebou, 14.divízia!

Vyvrhnutá na perifériu Európy padla do zajatia medzi Rakúskom a Talianskom.

pokr.