Úvod / Články

Banderovci na Slovensku I.

04. 01. 2006 Autor: MIRI 10473× 3
Slovensko – Okamihy, ktoré rozhodli o živote a smrti. Tragédie, ktoré šokovali Slovensko. Nešťastia, o ktorých sa hovorilo, ale i tie, ktoré zostali pred občanmi utajené. Pôjdeme pomaly po ich stopách. Je to pravdivá, neobačajne závažná a svojim obsahom atraktívna problematika. Je to biele miesto našich dejín. Morálne či iné súvislosti, epizódy, príbehy, zážitky, stanoviská a hodnotenia z obdobia vyčínania banderovcov na našom území a bojov s nimi. Čo všetko zostávalo zabudnuté a beznádejne rozptýlené v archívoch a na stránkach už žltnúcej dobovej tlače. Pokúsim sa formou výberu vás bližšie oboznámiť s uvedenou problematikou. Zloženie štruktúra, logistika, výzbroj, denník príslušníka divízie SS Galizien a ďalšie zaujímavosti...

Na jar roku 1947 začala poľská a sovietska armáda na území východného Slovenska vytláčať vojensky organizované zvyšky ukrajinských nacionalistov. Oddiely po zuby ozbrojených banderovcov, ako sa sami nazývali podľa svojho fašistického vodcu Stepana Banderu, sa snažili cez Československo prejsť na Západ, kde hľadali a tiež našli vľúdnejšie prostredie. Mnohí z utekajúcich mali na rukách krv nielen vojenských protivníkov, ale aj civilných obyvateľov, mužov, žien a detí, Rusov, Poliakov, Židov a Slovákov. Okrem malých skupín sa  na naše územie dostali aj dve početné skupiny. Jedna pod vedením Chromenka, sa dosť zdecimovaná, nakoniec dostala k svojim. Druhá však, po tom čo narazila na odpor jednotiek mobilizovaných jednotiek čs. armády, bývalých partizánov a ZNB, operovala ešte začiatkom augusta v slovenských horách a meno veliteľa naháňalo hrôzu. Jeho pravé meno Vladimír Szczygielski. Inteligentný, extrémny nacionalista, ktorý počas vojny aj po nej velil trestnej jednotke. Členovia jeho skupiny mali obrovské bojové skúsenosti. Na svojom úteku-po neúspešnom pokuse o prekročenie rieky Ľupčanky pri hájovni na Vŕškoch. sa 5.augusta 1947 banderovci stiahli pod vrchol 1316 metrov vysokej hory magura, neďaleko dediny Partizánska Ľupča. Vzápätí za nimi vyrazila časť práporu RYS, zložená z neskúsených ašpirantov. Prieskum nepriniesol nijaké výsledky, preto ho verliteľstvo práporu nariadilo znova a do väčšej hĺbky. Za nepriateľom vyslali 1.samopalnú čatu so silou 18 mužov, bez ľahkých guľometov a pod vedením čatára z vlastných radov. Asi o šieste večer prišli k ešte tlejúcemu ohnisku. Veliteľ poslal dopredu prieskumníkov, zvyšok zaľahol za terénnu nerovnosť. Azda zlou koordináciou, alebo mimovoľným pohybom sa zdvihli aj ďalší vojaci a išli v ústrety skrytému, mnohonásobne silnejšiemu nepriateľovi. Ten začal paľbu zo zálohy. Na mieste zostalo 6 mŕtvych ašpirantov. Jindŕich Vrba, Miroslav Korejs, Jozef Hakl, Jozef Šikula, Miroslav Neuman a Bohumil Paduch. Pätica ďalších bola ťažko ranená, traja z nich padli do zajatia. Tých nechal Burlak ošetriť, okradnúť a mal k nim propagačný prejav. Skôr ako ranených s celou skupinou opustil, podľa svedectva Miloslava Kvapila podal všetkým trom ruku. Do 3.septembra, keď sa  Burlak so svojim štábom vzdal neďaleko Vrútok, zomreli v bojoch s jeho skupinou ďalší traja čs. vojaci. Miloslav Novotný, Ladislav Patočka a Miroslav Klicpera. Aj oni sa zaradili medzi 49 obetí banderovského vpádu. Bolo to 49 neskorých obetí Druhej svetovej vojny a prvých obetí začínajúcej sa studenej vojny.

Ale poďme troška poporiadku....

Brezno n/Hronom 13.IX. 1947
Dôverné – podľa rozdelovníka
Vyšetrovanie vo veciach kriminálno trestných Szczygielski Vladimír, pseudu Burlak
Podľa nariadenia MNO. hl. št. 5.oddel. zriaďujem pri veliteľstve TEPLICE vyšetrujúcu komisiu vo veciach kriminálnych, ktorých sa dopustil na území ČSR SZCZYGIELSKI Vladimír, pseudo BURLAK.
Za predsedu vyšetrujúcej komisie ustanovujem :mjr. ZNB DUDU Miroslava. Členovia:kpt. tan. Schwamber Vojtech ako I. člen a kpt. pech. Juraško karol ako II. člen. Podrobné informácie si vyžiada mjr. ZNB DUDA Miroslav od prednostu 5.oddelenia Vel. TEPLICE
. Dostane:mjr. ZNB DUDA Miroslav, kpt. tank. SCHWAMBER Vojtech a kpt. pech. JURAŠKO Karol

Veliteľ TEPLICE
Brig. gen. NOSKO Július, v. r.

Chytili jazyka. Kládli mu toľko otázok, že odpovede zaplnili tucty strán. Prezrádzali aj to, na čo sa ho neopýtali. Kto bol kto, kto s ým, kto proti komu, kto vynikal, kto nestačil, kto mal aký pseudonym. Vycengal všetko. Hral o hlavu. Posledná časť jeho výpovede bola zvlášť dôležitá. Nadiktoval celú Burlakovu sotňu s menami aj prezývkami. Od veliteľa, členov štábu po posledného strelca v poslednom boji. Pravda, mnohé nám bolo znéme, nie však takto ucelené. Banderovci prísne dbali na konšpiráciu a nik nevystupoval, ani nesmel vystupovať pod vlastným menom. Odteraz sme teda bezpečne vedeli, že Stefan Maczurak bol Lemko, Vladimír Suchý Sopran, Osip Halabud Solovij, Ľubomír Čorňak Chrušť, Eugen Kowalczyk Vlk, Grigorij Kučma Haj, Jurij Mazur Holub, Vladimir Soročak Taras, Ivan Pštyr Meč, Teodor Petrica Špak.
Vypovedal aj o banderovských školách. Sám bol v máji a júni 1946 veliteľom Podôstojníckej školy plukovníka Konika v lesných masívoch pri Przemysli. Do školy vyslali mužstvo sotne Burlak, Chromenko, Jar, Lastiwka, Bir, Chryň, Brodyč a k nim pridali pätnásť strelcov služby Bezpečnosti z prvého okruhu Przemysl – Sanok. Učebnú látku tvorila politická výchova, Strelecký výcvik, topografia, spojenie, zbrane, plyny, poľná služba, partizánsky boj a jeho organizácia, zdravotnícka služba, poradový výcvik a vnútorná služba v rozsahu 350 hodín. /prvá dôstojnícka škola bola zriadená už v roku 1944 v lesoch v priestore miest Belechovo a Skole a volala sa škola Oleni. /
Každá sotňa mala predpísaný stav sto dvadsať mužov a podliehala okresu. Veliteľom bol Dôstojník, rotmajster účtovník, lekár, referent služby bezpečnosti v hodnosti podôstojníka, veliteť poľných žandárov, ako aj podôstojník s tromi strelcami a tromi spojkami a napokon intendant. Každá sotňa mala tri čaty. Každá čata mala tri roje – družstvá –s veliteľom, jeho zástupcom, guľometníkom, dvoma pomocníkmi a piatimi strelcami.

Útvar Slovensko
Brezno nad Hronom

PROTOKOL
Spísaný dňa 14.septembra 1947 s Vladimírom Szczygielskym, pseudo Burlak, nar. 8.augusta 1920 v Ľvove, Poľsko, štátna príslušnosť Sovietsky zväz, ženatý, vyznanie gréckokatolícke, robotník, nevojak, vie čítať a písať, stará sa o manželku a jedno dieťa, nemajetný, údajne netrestaný, posledná jeho funkcia veliteľ sotne UPA................
Klovalo o ňom veľa chýrov, mnohé blízke legendám. Zhodovali sa však v konštetovaní, že patril k najschopnejším a najodvážnejším veliteľom. Šíril myšlienku vytvorenia veľkej Ukrajiny. Burlak bojoval proti nám už v tridsiatom deviatom roku! Burlak spomínal východné Slovensko. A Ľubické Kúpele! Vtedy, keď tiahli na Poľsko! To bol kľúč k hlavolamu, ktorý sme nijako nevedeli rozlúštiť. Lebo Burlakova sotňa sa pohybovala po našom území s takou istotou, že nás privádzala do úžasu. Za pochodu menila smer, kľučkovala, miatla nás, často sa zámerne vracala na miesto, odkiaľ vyšla. Vynikala veľkou pochodovou výkonnosťou. Nebolo zvláštnosťou, ak od večera do rána prešla tridsať kilometrov. Zaznamenali sme aj presuny v rozpätí štyridsiatich-päťdesiatich kilometrov! Lámali sme si hlavy, ako je to možné. Každý vojak predsa vie, čo to znamená prejsť za noc s plným výstrojom, s mapou po vytýčenej pochodovej osi tridsať kilometrov. A títo ich robili v horách. V bojových podmienkach. V cudzom prostredí. Bez jedla a vody. A pritom im hrozili naše guľky a nástrahy. Až po Burlakovej výpovedi mi svitlo. Slovensko mu nebolo bielym miestom na mape. On ho totiž poznal. Ako svoje podošvy. Ak u nás bol šesť týždňov pred napadnutím Poľska, čo mohla taká po zuby ozbrojená zberba, ako bol Ukrajinský legión, robiť iné než sa pripravovať na útok? Cvičiť, útočiť, strieľať a hlavne pochodovať. Násilné prechody cez rieky, usilovné nočné pochody, presuny bez máp, vody, jedla. A tak prepochodoval polovicu Slovenska. Poznal vrchy, rieky, doliny, lesy, mestá, obce. Preto sa tento trénovaný diverzant a policajt, čo prešiel nemeckými školami a kurzami, po ôsmich rokoch pohyboval u nás so zaviazanými očami, a prechádzal veľké vzdialenosti.....

Máš sa na čo tešiť, Szczygielski, vyhrážal som sa mu v duchu. Veru máš!
B. Chňoupek –Banderovci

pokračovanie...







 Autor: MIRI

Komentáře

Stefan

04. 01. 2006, 19:05

MIRI!!! Vynikajúci článok, prečítal som ho len tak letmo ale je dobrý! Už ho dávam do PC Dííík

DFC

05. 01. 2006, 20:35

Děkuji za vynikající článek. Jen tak dál

Dragon515

25. 10. 2013, 00:56