Banderovci VI.

Stíhacia skupina postupovala lesom a znenazdajky natrafila na  predsunutú Chryňovu hliadku. Jedného vojaka hneď skosila guľka, ostatní sa však vrhli do útoku a donútili strelcov ustúpiť. Stíhači postupovali za nimi. Strelci sa proti nim niekoľkokrát vyrútili, vojaci však vydržali. Mnohí padli. Boj trval niekoľko hodín. Podarilo sa zajať aj ranených banditov. Prezradili, že za ich chrbtom je tábor. Keď sa doň vojaci prebili, užasli. Boli v skutočnej pevnosti. Ležala na svahu hory medzi dvoma potokmi, predierajúcimi sa cez skalné rozsadliny. Chránili ju palebné postavenia vysekané v kameni. Mala kaplnku, vlastný mlyn, stajne, garbiareň, pekáreň, krajčírsku a obuvnícku dielňu, udiareň, lazaret. Vojaci narátali dvadsaťštyri domcov pokrytých plechom. V opustenom sklade našli vyše tisíc kilogramov údeného mäsa, osemdesiat koží, kopy amerických konzerv. V maštali erdžalo päť koní. Podzemný lazaret sa ponášal na ten, ktorý neskôr vojsko objavilo v priestore Renovho kurina. Bola v ňom operačná sála, dve izby, kuchyňa, sklad, mietnosť pre lekára a ošetrovareľa, ubikácie. Voda sa privádzala z ne%dalekého potoka, kam sa odvádzala aj všetka nečistota. Objekt bol dokonale zamaskovaný a strážený. Vojaci zrovnali Chryňov tábor so zemou. Domce spálili, pevnôstky, dielne, mlyn aj lazaret vyhodili do vzduchu, zvon z lesnej kaplnky z roku 1637 odviezli. O rozbití a likvidácii bánd sa však nedalo hovoriť. Bandy boli zatlačené do defenzívy. A bandy utekali.


Prví zajatci, zavšivavení, zasvrabení, neumývaní, na smrť ustatí, hladní, parobci s mliekom na brade, aj ľudia v rokoch. A kdesi medzi nimi, už hlboko na našom území, boli dve silné bandy. Totožnosť prvej sme ešte nevedeli určiť. Druhou bol Burlak. Päť zajatcov z jeho sotne v prvých dňoch, jeho prítomnosť potvrdilo. Boli obyčajní strelci. Burlak mal deväťdesiatčlennú sotňu. Presne:osemdesiatdeväť mužov a jednu ženu. /Ofélia/. Sotňa bola dobre vyzbrojená, a to zväčša sovietskymi zbraňami. Mala dvanásť guľometov, dvadsaťpäť samopalov, ale pred prechodom hraníc v bojoch s poľskou armádou vystrieľala takmer všetku muníciu. Strelivo, ručné granáty, ako aj chýbajúce zbrane si mala zadovážiť u nás od zajatých vojakov, prepadmi staníc financov a bezpečnosti. Vyčíňali na Liptove, Kysuciach, na Pohroní i v Turci. V Blatnici pri Martine dňa 26.júna dve hodiny pred polnocou prechádzala obcou hliadka bezpečnosti, ktorú nečakane napadla skupina šiestich ozbrojencov streľbou zo samopalov. Zabili dvoch mužov. Tu zahynula aj matka s jedenásťročnou dcérou a jej syn. Päť mrtvych! Kto boli vrahovia? Svedkovia vedeli iba to, že hovorili poľským nárečím a boli v obnosených nemeckých uniformách.

Ministerstvo obrany nariadilo vkľúčiť do skupiny Teplice tri prápory frekventantov škôl dôstojníkov v zálohe. Prvý z Košíc Druhý z Brna, tretí z Klatov. Dostali krásne krycie mená. Celú zoologickú záhradu. Tiger, Rys, Lev. K nim pridalo stíhací prápor Oceľ z Milovíc a prieskumnú rotu Sokol. Dokopy tisíc štyristo mužov z Čiech a Moravy a šesťsto zo západného Slovenska. Nedostatok mužstva sa tým však neodstránil. Burlakova sotňa medzitým postupovala a prepadávala, Vápenica, Veľký Bok... Cestou rabovala salaše. Burlak dosiahol vrch Gliaň pri Malužinej. Už poznal taktiku armády. Jednostaj ho predbiehala, v smere jeho pochodu zaujímala obranné postavenia a utajene čakala v nástrahách. Ak narazil na také postavenie, prekvapila do drtivou paľbou a nemal nádej preraziť. Na Malužinej zbadal vojakov. Ukryl sa pred nimi a nechal ich prejsť. Ďalšia jednotka pochodovala dolinou Tejčkovka, aj pred ňou sa ukryl. Prišiel k Nižnej Bodci. Čakal na vhodný okamih. Hradská ako na dlani. Mesiac svietil ako za dňa. Musel čakať, až na dolinu padne tieň. Po jednej hodine sa rozhodol prejsť. Pátrači vykročili na hradskú. Ohromila ich drvivá paľba z guľometov, samopalov, pušiek a výbuchy granátov. Sotňa odpovedala rovnako zúrivo a prudko. Vrhla sa vpred. Vojakov boli málo, ich veľa. Armáda ustúpila a im sa podarilo prebehnúť hradskú. Burlak sa rýchlo vzďaloval od nešťastného miesta. Nemal sprievodcu, postupoval na vlastnú päsť. Na Krakovej hoľi prenocoval. Vtedy dal zabiť a zjesť vola, ktorého viedli už siedmi deň. Pretiahol ho cez všetky nástrahy. Na svitaní postupoval popri potoku Lúčanka na západ. Burlak chcel pokračovať v pochode, ale všade naokolo bolo plno vojska. Preto sa musel stiahnuť na juh. Celý deň sa skrýval pod Derešmi, videl, ako po hrebeňoch hliadkujú vojenské jednotky. Až tretí deň postúpil k Ľupčianskej Magure. Nezastavil sa v jedinom salaši, aby sa neprezradil. Ale aj preto, že všetok dobytok muselo obyvateľstvo stiahnuť do dedín. Prenocoval na svahoch Ľupčianskej Magury. 5.augusta o pol siedmej ráno sa pokúsil jeden jeho roj prejsť Ľupčiansku dolinu. Bola tichá a pustá. Ani náznak života. Pátrači dosiahli breh Ľupčianky. Vtom rozbúrila údolie paľba, zrazila pátračov a tí sa dali na útek.

„Tri prápory, ktoré proti mne idú, sú nič. Najneskôr do mesiaca sa dostanem do Rakúska“prehlásil Burlak. Zatiaľ však bol stále na Slovensku. A keď sa mu nepodarilo prejsť Ľupčianku, musel sa vrátiť na Ľupčiansku Maguru. Boli hladní, ustatí, mal značné straty. Tu zviedol ďalší boj s osemnástimi vojakmi.

Z výpovede Burlaka:
Predpoludním dňa 5.8.1947, keď sa nám nepodarilo prejsť pri horárni Na vŕškoch, vraátili sme sa na Ľupčiansku Maguru. Odpočívali sme na kraji lesa, ktorý tvoril tupý, takmer pravý uhol. Spolu so Zemkom som pozoroval terén smerom na Nemeckú Ľupču, pretože som mal v úmysle prejsť ďalej na sever. Z lesa k horárni Na vŕškoch postupovala čata vojakov po holom chrbte východným smerom. Upozornil ma na nich ruch v mojom tábore. Čata bola vzdialená od nášho postavenia už iba tridsať až päťdesiat metrov. Pretože som predpokladal, že za čatou ide silnejšia vojenská jednotka, a nemal som už čas sa  hlbšie stiahnuť do lesa, vysunul som guľomet druhej čaty na okraj lesa a dal som rozkaz prvému družstvu prvej čaty, aby otvorilo oheň. Najprv začal páliť guľomet prvej čaty, ktorý bol na pravom boku vojenskej jednotky, a keď sa jednotka presunula na odvrátený svah v severevýchodnom smere, začal paľbu aj guľomet druhej čaty. Vojenská jednotka odpovedala na paľbu veľmi slabo. Na bojisku zostalo šesť mŕtvych ašpirantov a traja ťažko zranení. Ostatní ustúpili v smere príchodu. Vo vlastnej jednotke som straty nemal. Ukoristili sme deväť samopalov s nábojmi, deväť rovnošiat aj s topánkami. Hneď po boji som jednotku stiahol najprv kilometer na západ, potom veľkým oblúkom na juh, na východ a opäť veľkým oblúkom na sever až na okraj lesa ťahajúceho sa k Nemeckej Ľupči a Malatinej, všeobecne v smere potoka Malatinka. Po krátkom odpočinku sme pokračovali v severnom smere po ceste, ktorú som si vybral už cez deň. V tom istom smere sme prebrodili Váh medzi obcami Bešeňová a Svätý Michal. Minuli sme obec Lúčky severne od Váhu a v lese, na západ od dediny Lúčky, sme prenocovali. Počas pochodu sme nikoho nestretli. Odtiaľ sme postupovali na západ. Pretože cesta Vyšný Kubín – Ružomberok bola obsadená, obrátili sme sa na severovýchod a deň a noc sme postupovali až do priestoru západne od dediny Púcov.

Chromenkovau sotňu od Burlaka delí desať-štrnásť dní pochodu. Teraz je otázne, ako sa bude Burlak chcieť dostať na Chromenkovu stopu. Má dva smery. Buď cez Kysuce, alebo cez Malú Fatru. Nám by skôr sedela Malá Fatra. Tam ho môžeme pekne priškripnúť. A stálo by hádam zato do tohto klepca ho aj vlákať. Nechať mu voľnú cestu, málo nástrah, menej útpkov. Sťahujeme sa do Žiliny. Boje sa prenášajú na Oravu, Kysuce, Turiec a Považie. Podarilo sa. Burlak vliezol do klepca. Prebrodil Oravu pri Oravskom Podzámku, došiel pod Minčol a tvrdo mieril na západ. V dvoch horárňach si zadovážil špeciálky, -Bezočivo za bieleho dňa, medzi desiatou a jedenástou predpoludním prešiel hradskú z Párnice do Zázrivej, náročky málo Stráženú, priblížil sa k osade Biela, od baču pod Rozsutcom si požičal na večnú odplatu tridsať oštiepkov, napil sa mlieka. V podvečer rozmnožil rady výletníkov v turistickej chate pod Veľkým Rozsutcom. Generál tam vrhol všetky sily. Obkolesil ho. Burlak odrazu narazil na naše pozície, začal chodiť v kruhu a hľadal únik. Zo severu šli honci, na juhu, západe a východe naňho Čakali predstúpení strelci. Všetko sa sťahovalo k malej Fatre. /Lev, Tiger, Rys, Orol, Jastrab, Peter, Sup, tanková rota, Vlk, prišli aj svieže sily, tri prápory pechoty a novovytvorený prápor Zafír. Rozvodnený Váh a Orava vytvorili dôležitú prírodnú prekážku. Západný smer, najnebezpešnejší, s voľným priestorom medzi Varínom a Krasňanmi, obsadila najelitnejšia jednotka, pluk Slovensko.

Ak sa nám banda z tejto pasce prebije, takú príležitosť už nebudeme mať a bude nás to stáť novú krv a ďalšiu námahu.

Ale z východu prichádzajú nové a nové bandy, nie sotne, ale takisto nebezpečné, a treba držať línie aj v Nízkych Tatrách. Z 20.na 21.augusta 1947 sa v noci v Krasnianoch strhla vôbec najprudšia bitka medzi nami a banderovcami. O jej úpornosti svedčilo, že naša jednotka vystrieľala 2300 nábojov do guľometu, 1700 nábojov do samopalu, 250 nábojov do pišťole, 135 svetlíc a vrhla 180 ručných granátov.

Už na brieždení si našli výhodné miesto na pozorovani, aby mali prehľad o pohybe vojsk. Videli niekoľko hliadok, jedna z nich otvorila paľbu, ktorú opätovali, stiahli sa, ale opäť ich nastrelila hliadka, čo išla od Varína. Neskoro popoludní pozorovali z vrchov nad Krasňanmi postavenie vojska. Videli iba hliadky, nič viac. Preto sa rozhodli, že v noci medzi nimi nepozorovane prekĺznu a vyjdú z obkľúčenia. Postupovali pori potoku Kúr ku Krasňanom. Rovno proti znovuobsadenému úseku. Vykročili v zástupe o desiatej večer, za mierneho dažďa. Opatrne, mlčky, vpredu pátrači. Vdiaľke pred nimi ktosi škrtol zápalkou. Hneď Zastali. Rýchlo zmenili smer. Keď pátrači vkročili do repoviska, zastavilo ich zvolanie:“Stoj! Kto tam? “Pátrači zaľahli a Neodpovedali. Vtom na nich vypálili zo samopalu aj z guľometu. Pátrači odpovedali granátom. Bolo dvadsať minút pred polnocou.

Pokr.