Banderovci VII.

Bolo dvadsať minút pred polnocou. Čelné družstvo dostalo rozkaz rozvinúť sa do bojovej zostavy. Bil do nich guľomet, samopaly, vybuchovali medzi nimi granáty, svetlice premenili noc na deň. Dostali rozkaz postupovať. Prískokmi, s rozžeravenými hlavňami sa blížili ku guľometnému hniezdu. Hrab videl Burlaka za rozvinutým družstvom. Zľava začal páliť druhý guľomet. Vtedy už celá skupina dostala rozkaz rozvinúť sa, pretože paľba bola veľmi prudká. Zo všetkých strán na nich dopadali granáty, šľahali ohnivé jazyky výstrelov. Prebili sa ku guľometu až na pätnásť metrov, ale museli ustúpiť. Leď videli, že sa ani druhý útok nepodaril, dostali rozkaz na tretí. Ľavé družstvo prešlo na pravé krídlo a zaútočilo znovu. Paľba zosilnela. V tej chvíli sa na hradskej zjavil tank a mieril rovno k nim. Vtedy útok vzdali. Nastal všeobecný ústup. Bolo pol hodiny po polnoci. Za neprestajnej paľby sa sťahovali podľa potoka Kúr. Tiekol hustou jelšinou. Poskytoval prirodzený úkryt. Tu sa dostali opäť pod oheň. Priam z piatich krokov. Dvaja z nich hneď padli. Prestrelka bola krátka, no o to prudšia. Dávky zo samopalov, granáty, občas tank zasiahol aj tie postavenia, na ktoré útočili.

Vojaci stúpali bez prestania do strmín ako jelene a driapali sa na hrebene. V daždi a v prvom snehu zaujímali nástrahové postavenia. Prieskumy prečesávali bez oddychu lesy, holiny, strže. Prechádzali v hmle, daždi a snehu obkľúčené pásmo a sústreďovali sa na Vrútkach, odkiaľ ich prevážali späť do Varína. Bez úspechu. Jedno však bolo isté. Burlak v Malej Fatre ešte bol. Dostali signál, že v noci chce prejsť Váh pri Jánošikove! Dostali BURLAKA.

Pochvalné uznanie S. V. 4.9.1947
Vyslovujem svoju veliteľskú vďaku všetkým dôstojníkom, rotmajstrom, podôstojníkom ašpirantom, vojakom, ako aj všetkým príslušníkom ZNB NB podriadených veliteľstvu Teplice. ktorí v šesťtýždňových ťažkých bojových podmienkach úspešne zakončili likvidáciu bandy Burlak. Ťažké boje sa vystupňovali zvlášť v priestore Malej Fatry, kde ste svojou mimoriadnou odolnosťou, statočnosťou a svedomitým plnením mojich rozkazov v noci z 3.9. na 4.9.1947 prinútili zvyšok bandy Burlak aj s jej veliteľom vzdať sa. Obete, ktoré ste počas bojov priniesli, nech vám navždy ostanú záväzkom osobnej cti, príkladným vzorom hrdinstva a uvedomelej disciplíny. Buďte aj naďalej verní spoločnému štátu našich bratských národov Čechov a Slovákov, ako aj družbe všetkých slovanských národov... Veliteľ Teplice brig. gen. Július Nosko, v. r.

A tak deň čo deň sme ho vypočúvali. Najprv o tom, ako Burlaka vyplašil Zafír v senníku železničiara z Kľačian. Skupinu tam zahnal dážď. Celý deň ho neopustili. Až večer si vyšli uľaviť. Zašli k potoku a vtom ich prekvapila paľba. Už sa nemohli vrátiť. V senníku nechali všetky veci, ktoré mali. Burlakov gumový plášť, kožený kabát, rukavice, nábojedo pištole, mydlo, dvoje kožené podrážky, četnícku brašnu, puzdro na mapy, fotoaparát Kodak Retina, 15 ks filmov so snímkami z bojov v Poľsku a z postupu cez naše územie, 70 ks fotografií, vojnovú kroniku sotne, kt. Burlak viedol od júla 1944.Hneď sa náhlili senník prezrieť. Po fotoaparáte a písomnostiach ani chýru. Ale nastískala sa aj myšlienka, či Burlak brašnu niekde neskryl a v lesoch a skalách Malej Fatry dodnes čaká na svojho nálezcu.

Do Brezna za mnou prišli priatelia zo spravodejského. Mysleli, že Burlakovým zajatím sa všetko skončí, a namiesto toho mali viac práce ako predtým. Zvodky od 10-20.septembra 1947. Banderovské skupinky, dvojice či jednotlivci sa rozliezli ako svrab, od Svidníka po Kúty, zjavili sa pri rieke Morava a dokonca pri Brne. Pri Rim. Sobote desať ozbrojencov, silne vyzbrojení. V Kurinckom lese, odkiaľ prišli, mali vraj zakopané delo a bunker. 12.9.traja muži pri Jánošikove/z rozbitej Burlakovej sotne/Všetci prekročili Váh a smerovali na západ.
Strieľalo sa na východe i na západe. Pri Čadci, Kokave nad Rimavicou, Kordíkoch pri Banskej Bystrici, Novom Meste nad Váhom, Rožňave, muničákoch v Poprade, Medzilaborciach. Iskry naozaj lietali. 17.10.1947 zadržaných desať mužov sotne Bir, deväť zo sotne Chryň apäť zo sotne Stach. Chromenko prekročil naše hranice 10.júna 1947.Zo sto mužov ostalo tridsaťsedem mužov. Prešli do americkej okupačnej zóny v Rakúsku. Z Burlakovej sotne dvadsaťosem mužov preniklo na územie Moravy. Dńa 30.septembra došlo pri Brodskom na západnom Slovensku k zrážke banderovcov s jednotkou. Bublina vôbec nepraskla.
Tajný sklad zbraní Burlak vybudoval pri Telepovciach. Ale Burlak to poprel. Tvrdil, že jeho sotňa mala iba tie zbrane, čo nosila so sebou. A mňa poslali preskúmať telepovský les. Išlo o vrch nazývaný Kýčera, asi 1 km od poľských hraníc, plný mín, zákopov a bunkrov zarastajúcich už dubinou. V takom bludisku sa vyznal iba ten, kto zbrane ukryl.. Pozornosť upútal mocný buk uprostred neveľkej čistinky a v jeho korune silným hrdzavým drôtom upevnený uschnutý konár. Môžbyť to mal byť znak tomu, kto o úkryte vedel. Prehľadali sme okoli mínohľadačkami, ale len črepiny granátov a mín. Vrátili sme sa s prázdnymi rukami.
Vec zostala nevyjasnená.

29.júla 1948 odeskortovali Burlaka do Moravskej Ostravy, kde ho odovzdali poľským orgánom. Spolu s ním vydali aj Brodyča, Zenka, Nestora a Bajdu. Ale samopaly rapotali naďalej, zomierali ľudia. Prišla jar 1948.Keď zišiel v horách sneh, na hranici sa zase zjavili banderovské bandy. 4.mája 1948 pätnásťčlenná banda pri Drienovská Nová Ves. Chceli sa  ukryť v roklinách Braniska, za tmy prejsť Sopotnicu a jej údolím sa dostať do bludiska Slovenského raja.

Burlaka poľské orgány vyšetrovali celú jeseň. Pred súd predstúpil v prvých dňoch januára 1949.Obžaloba ho vinila z vrážd, vrátene žien a detí, a z vypálenia tridsiatich piatich dedín. Odsúdili ho na smrť. Bojoval o život. Odvolal sa. Z väznice Rzeszów dňa 6.januára 1949.

Najvyšší vojenský súd však 24.marca neprihliadol na žiadosť o revíziu rozsudku a potvrdil Jeho platnosť. 7.apríla 1949 o dvadsiatej hodine pätnástej minúte predviedli Vladimíra Szczygielskeho pred popravčiu čatu, ktorej velil starší seržant. Zaznel povel, padli výstrely. Lekár konštatoval smrť zastrelením.

Pokr.