Československý bodák vz. 1924 a jeho miniatúry časť III.

Na základe dostupných informácií usudzujem, že bohužiaľ neexistuje žiadny komplexný a  úplny zoznam značiek a tak je možné sa ľahko stretnúť so značkou ťažko identifikateľnou. Spôsob značenia zbraní bol prevzatý z bývalej rakúskej armády a mal dvojitý význam : Jednak bola precízne vedená evidencia a možnosť zámeny sa znížila na minimum, jednak bodák slúžil ako osobný doklad. Podľa predpisu sa bodák odkladal len vo vojenských ubikáciách, v neverejných miestnostiach, pri športe a pri tanci. . Pri prípadnej kontrole na vychádzke musel vojak ukázať bodák. Pokiaľ bolo treba, poznamenal si kontrolný orgán značenie na hlavičke jílca a previnilca bolo možné presne identifikovať. Za to, že mužstvo odchádzalo na vychádzky oblečené podľa predpisu a vždy s opaskom a s bodákom, boli zodpovední velitelia izieb, dozorčí desiatnici a dozorné orgány pri bráne.

Predpis bol jasný, ale v praxi dochádzalo k jeho porušovaniu. Hlavne zámožnejší vojaci a ďalejslúžiaci si opatrovali súkromné tzv. stejnokrojové alebo vychádzkové bodáky, ktoré potom nosili namiesto bodákov služobných. O tom, že sa upravené stejnokrojové bodáky nosili svedčí aj skutočnosť, že sa dokonca továrensky vyrábali a predávali rozhodne nie lacno. Niklované stejnokrojové bodáky vz. 1895 vyrábala zbrojovka Praga a v neskorších rokoch dodávala bodáky vz. 1924 v niklovanom prevedení i Zbrojovka Brno.. Nepochybne najzaujímavejšie však boli bodáky vyrábané firmou Wlaslowiz v Štósu na Slovensku/ kedysi Sandrik/ a v Mikulášovciach v Čechách / dnes Mikulov /. V oboch miestach mala výroba nožiarskeho tovaru a chladných zbraní dlhú tradíciu. Tu vyrábané stejnokrojové bodáky neboli bežného typu, ale išli o zvláštne odľahčené, niklované a na pušku nenasaditeľné, čisto dekoratívne zbrane. Celkovo boli vyrábané najmenej tri rôzne tvarovo odlišné verzie vychádzkových bodákov, z nich jedna vzhľadovo jednoznačne vychádzala z bodáku vz. 1924.

Bodáky boli niklované a pošvy výrobca dodával v niklovanom alebo brunýrovanom prevedení. Exempláre vyrobené v Štóse sú značené celým názvom výrobcu a výrobky z Mikulášovic nesú ako značku tri skrížené meče. Vychádzkové bodáky sú na prvý pohľad nápadné tým, že majú celkom nefunkčné stiskátko a prefrézovanie v hlavičle jilca je profilované tak, že slúži len k odľahčeniu a bodák samozrejme v žiadnom prípade nejde nasadiť na pušku.

Vedľa bežných bodákov vz. 1924 boli v Zbrojovke Brno k reklamným účelom vyrábané i miniatúry týchto bodákov v merítku 3:5. Ich výrobu údajne zaisťovali učni. Nejde o nejakú výnimočnosť, pretože miniatúry bodákov ako suvenýr vyrábali aj iné zbrojovky, ale miniatúry z ČSZ sú predovšetkým zaujímavé čistotou a dokonalého prevedenia, včítane funkčného stiskátka a malého závestníka. Bodáky i pošvy sú značené všetkými tromi variantami výrobných značiek, tj. ČSZ, Z vo vývrte hlavne a Z v koliesku. Pokiaľ sa prenesieme na ďalšie možné kombinácie medzi povrchovou úpravou a použitými značkami, podarilo sa doposiaľ zistiť celkom tri varianty miniatúr.

Prvý najčastejšie prevedenie má bodák i pošvu niklovanú, druhá verzia má bodák bez povrchovej úpravy a pošva je brunýrovaná a tretia varianta má chrómový bodák a  brunýrovanú pošvu. Závestníky boli doposiaľ zistené v dvoch prevedeniach : Prvý je vlastne presnou zmenšeninou bežného závestníku na bojový bodák vz. 1924, druhý je  zpevnený šryrmi nitmi, pričom jeho horná časť nie je preložená a zošitá, ale len dvakrát prerezaná na prevlečenie opasku. Všetky uvedené miniatúry bodáku vz. 1924 majú črienky lisované z čierneho baketitu.

Bodák vz. 1924 bol až do okupácie jednotným pre celú armádu. V mieri boli pri jednotkách používané bodáky tzv. „poloostré“, majúce šírku plochy ostria 0,3 mm. V prípade vyhlásenia mobilizácie boli bodáky brúsené a týmto nabrúsením vznikol bodák „ostrý“. Jednotlivé údaje o tom, koľko bodákov u nás Nemci ukoristili v roku 1939 sa mierne rozchádzajú. Isté však je, že to bolo viacej ako 850 000 kusov. Veľké množstvo ich bolo taktiež dodané na export do  zahraničia do Rumunska. S bodákom vz. 1924 sa počítalo i pre skúšané samonabíjacie pušky, ktoré sa ale do vypuknutia druhej svetovej vojny zavedenia v našej armáde nedočkali.

Podľa značiek na dochovalých exemplároch boli bodáky vz 1924 zavedené i u četníctva. Bohužiaľ k tejto skutočnosti nemám žiadne ďalšie informácie, aj napriek tomu, že podľa dosť vysokých čísiel dochovalých bodákov asi nešlo len o okrajovú záležitosť. Uvedené bodáky nemajú prejímacie značky, a tak nie je možné zistiť, či boli vo výzbroji četníctva pred zavedením krátkej pušky vz. 1933 s bodákom toho istého vzoru, alebo súčastne s ňou.

Autor : Jan Šmíd / strelecký magazín, revue? rok 1975-80? /