Dlhé zimné večery I. - carský šrapnel

Keďže ruská zima už vyše mesiaca vonku zúri, pustil som sa do čistenia carského šrapnelu z WW1. Možno som si práve týmto rozhodnutím pohneval všetkých rusofóbov, ale mne samotnému je to jedno, lebo zaujíma ma technika a človek ju bohužiaľ dokáže vždy a za každých okoľností zneužiť, aby naháňal strach druhým, prípadne aby pozabíjal ďalších jemu nepohodlných ľudí. No ale pre dnešok koniec filozofovaniu a poďme na vec.
Prázdne hrdzavé telo a pokrivený skorodovaný časovač som dostal od jedného kamaráta z ďalekého východu. Pred očistením som ho nefotil, lebo vtedy som ešte nechcel písať žiaden príspevok, ale tí čo máte dobrú predstavivosť si domyslite hrubú vrstvu hrdze a na časovači oxidy hliníku a iné vápenaté usadeniny.
Kyselina citrónová, mosadzný kartáč a elektrolýza urobili svoje. Hrot časovaču bol nárazom skrivený. Po vyšpáraní usadenín pod ním, som mu cez handru uštedril zopár dobre mierených rán kladivom a vyrovnal sa do pôvodnej polohy.
Keď som zakonzervoval telo šrapnelu zaponovým lakom a nasadil som naň časovač, začal som mať táký nepríjemný pocit. Vedel som, že mi chýba medzikus, do ktorého sa časovač naskrutkoval. Myslel som si, že mi to bude stačiť, že sa uspokojím aj bez toho.
Ale nie! Tak som sa pokúsil vymodelovať niečo podobné z modelárskej hmoty, ktorá tvrdne na vzduchu. Po vytvrdnutí som koliesko nastriekal čiernou modelárskou základovkou a pretrel farbou Alclad aluminium technikou suchého štetca. Výsledok je uspokojivý.
Samozrejme, že ma trápi, že ten krúžok nie je originál. A tak keď niekto taký vlastníte a nie je vám ukradnuté moje duševné zdravie, tak mi ho s kľudom angličana môžete poslať.
Dovtedy budem musieť žiť s týmto.
PS. Na porovnanie RU šrapnel a krytka hrotu, ktorá sa používala až po skončení Velkej války až do konca WW2.
Joda