Dva článečky od Miriho

ARCHEOLOGICKÁ RARITA

Príbeh:
Je to príbeh vojakov, ktorí mali to šťastie, že sa dostali na vojnu v čase odchodu sovietskych vojsk z Česko-Slovenska. Po absolvovaní základného výcviku a niekoľkých preveleniach k rôznym útvarom sa ocitli za plotom v jednom nemenovanom slovenskom mestečku. Úlohou vojakov bolo upratať po odchádzajúcich sovietskych vojakoch. A tak všade horeli ohne, v ktorých sa pálil poničený nábytok a odpadky. Na dennom poriadku bolo, že z ohňa začala strieľať ostrá munícia, ktorá bola poukrývaná aj tam, kde by ju nikto nehľadal. Preto sa všade chodilo s detektormi, ktoré takmer neprestajne pípali. Jedného dňa padlo rozhodnutie, že treba upratať aj športoviská v priestoroch kasární. Ako prvé sa dostalo na rad futbalové ihrisko. Vojakom už dlhší čas prekážalo, že od oboch brán musia hrať do briežka a stredový kruh tvorí malý kopček. A tak nastúpili detektory. T ie okamžite začali pískať akoby sa zbláznili. Na rad prišli lopaty, ale opatrne. Po chvíli kopania v stredovom kruhu všetci zdúpneli. Čakalo ich prekvapenie v podobe veže tanku, ktorá vykúkala zo zeme. Postupne sa prepracovali k celému tanku. Nuž archeologický nález to nebol, ale rarita bola isto-iste. To, že vytiahli tank zo zeme však spôsobilo vojakom športovcom jednu napríjemnosť. Odvtedy nehrali futbal do kopca, ale z kopca do priehlbiny.
Spomienky vojaka:Peter Michnica

JANTÁROVÁ KOMNATA

O ôsmom dive sveta, ako sa niekedy nazývala jantárová komnata, sa dlho verilo, že je na roky rokúce stratená. Avšak v máji /05/roku 2000 boli však do Ruska prevezené dva kúsky z pôvodného zariadenia Jantárovej komnaty. Ako to vypadá, jeden z najväčších klenotov všetkých dôb zďaleka neskončil v plameňoch druhej svetovej vojny.
Jantárová komnata je unikátne historické dielo navyčísliteľnej hodnoty. Posledný vyčíslený odhad asi v r. 2000-2001 bol okolo 250 miliónov mariek.
V roku 1716 ju venoval pruský kráľ Bedřich Vilém ruskému cárovi Patrovi Veľkému na znameniepriateľstva medzi oboma zemami. V rokoch 1755-1757 ju architekt Trastreli inštaloval v Cárskom Sele. Tu bola umiestnená až do roku 1941. Jantárovú komnatu tvorilo 50 metrov štvorcových dosiek s jantárovu výzdobou. Súčasťou tejto komnaty bol i nábytok, zdobený ako inak jantárom. K výrobe tohto gigaskvostu bolo spotrebované približne 4,5 tony jantáru. Do roku 1941 bola v Cárskom Sele. Keď začala situácia v tejto oblasti vyzerať hrozne, nechal ju gauleiter tejto oblasti Erich Koch rozobrať, uložiť do kovových bední a poslať do Konigsbergu /Kaliningrad/. Tu mala byť komnata naposledy vystavená. Potom jej stopa mizne. Podľa jadnej z verzii bola zničené pri bombardovaní v roku 1944. Podľa inej verzie bola rozmontovaná a odvezená do Gdanska, možno do Durynska, Hamburku či Litvy, alebo možno i do Čiech. Údajne existujú svedkovia, ktorí tvrdia, že tento klenot bol naložený na obriu dopravnú loď Wilhelm Gustloff, ktorá sa pokúsila uniknúť z prístavu obkľúčeného Rusmi. Našlo ju však ruské torpédo a tak odpočíva na dne Baltického mora. Po konci vojny sa vrak pokúsili preskúmať poľskí potápači. Našli vo vraku vyrezanú dieru autogénom. Kto stál za pozadím tejto akcie a či sa skutočne jednalo o Jantárovú komnatu sa asi nedozvieme. Jantárová komnata sa hľadá dodnes.

/skryté záhady, skutočnosti/