Dva krátké články od Miriho

Pípajúci detektor - príbeh

Začiatkom leta som s kolegom absolvoval pracovnú návštevu Akadémie Bundeswehru pre informácie a komunikáciu v Strausbergu pri Berlíne. Nemeckí hostitelia nám pripravili náročný odborný program, trvajúci zvyčajne od rána do neskorých popoľudňajších hodín, ale našli čas aj na jeho odľahčenie.
V programe bola aj prehliadka Berlína, vrátane niekdajšieho Ríšskeho snemu – Reichstagu, ktorý je v súčasnosti predovšetkým múzeom, ale slúži aj na slávnostné zasadania Spolkového snemu – Bundestagu. Pred vstupom do  útrob impozantnej historickej budovy sme z bezpe- čnostných dôvodov museli prejsť rámovým detektorom kovov. Keďže som to zažil už mnoho krát, automaticky som na pripravený podnos položil kľúče, cigarety, zapaľovač, peňaženku, ba dokonca aj okuliare s kovovým rámom. Detektor však zapískal! Vzápätí som v zabudnutom vrecku saka objavil malý nožík, ktorý nebol ani hodný svojho mena. Napriek tomu ma „odzbrojili“ a vrátili mi ho až pri odchode z budovy. V nasledujúci deň sme navštívili berlínske sídlo svetoznámeho nakladateľstva Springer. Major z akadémie, ktorý nás po celý čas sprevádzal, mi diskrétne pošepol “Dúfam, že dnes nožík namáte? Lebo aj u Springera je detektor“.
Rozptýlil som jeho obavy a po vyložení všetkých kovových predmetov som sebavedomo vstúpil do rámu. Ozvalo sa intenzívne pískanie! To nie je možné, pomyslel som si a opäť som všetko skontroloval. Nič! Napokon som odložil aj kravatovú ihlicu a hovorím: „Tak, to je už skutočne všetko! “ Detektor mal však iný názor. Jeden z ochrankárov, ktorí sa medzitým okolo nás zbehli, ma začal „šacovať ručným prístrojom. Keď ten malý zázrak zapískal na oboch stranách môjho hrudníka nad dokázateľne prázdnymi vreckami saka, už som nerozumel ničomu. Svitlo mi, až keď sa znovu ozval na ceste dolu mojim chrbtom medzi lopatkami „zradili“ ma kovové spinky na trakoch, ktoré som však mal aj deň predtým! Keď sme sa všetci schuti zasmiali, obrátil som sa k ochrankárom a riekol: „Páni, všetka česť. Máte lepšiu ochranu ako nemecký parlement! “

PhDr. Ján Dolinay



POKLADY TRETEJ RÍŠE II.

BRATSTVO JE FORMOVANÉ ŽELEZNOU RUKOU

Na magickej úrovni zmeny vedomia jednotlivých mužov SS sa pracovalo s odbornou starostlivosťou podľa skrípt Eversových, Haushoferových a Sieversových. Magické praktiky potláčania osobného vedomia a slobodného ja, poznáme už z rádov Nemeckých Rytierov. Boli kombinované s niektorými technikami privezenými z orientu /Tibetu/, kde boli používané v čiernom Bonskom zasveteniu, alebo z Japonska z čiernej školy Nin jutsu z takzvanej čiernej Rjú. Niektoré z používaných zasvetených praktík sa dajú vysledovať až k Arabským Asassinom. Neboli však tak precízne zvolené ako pri špičkách Tretej ríše, ale to je pochopiteľné, lebo sa jednalo o masovú výrobu adeptov nižšieho zasvetenia. Bergierem a Pauwelsom používaný „Flieg Luft“ /hustý vzduch/, je pravdepodobne práve ono cvičenie na mentálnu úroveň, kedy adept obetuje svoje JA vodcovi, tak sko Asassinovia obetovali svoje JA starcovi z hory v rituale absolútnej poslušnosti a sebaobetovaniu.
Súčasťou rituálu bolo i vštepovanie fanatického antisemitizmu v rámci rasového určenia Rosenberga a Sstreichera.
Každý z príslušníkov SS bol vedený k čistej nanávisti ku všetkému židovskému a komunistickému, pretože podľa teoretikov čierneho rádu bol komunizmus súčasťou židoboľševického svetového zoskupenia smerujúceho k zničeniu Nemecka už po dlhé roky. Hovorili Nemecko, ale mysleli árijskú rasu ako takú. Nikto z nich nebol informovaný o zmluve medzi démonmi Soratovej rady a predstaviteľov nacistického Nemecka, ktorí sľúbili obetovať vyvolený národ do posledného na oltári čiernej mágie. Dostali len rozkaz likvidovať do posledného všetko židovské, zhrňovať cennosti a kultúrne relikvie a judaika, lebo Hitler chcel urobiť z týchto pokladov expoziíciu v múzeu vyhynulých kultúr. Muži SS spoliehali na nedeliteľnú veliteľskú právomoc a na zákon pruského militarizmu a tom, že zodpovednosť nesie vždy veliteľ, teda ten, kdo vydal rozkaz.
Židovské poklady na našom území: jedna z častí ukradnutých pokladov sa našla v Prahe a bola zhromaždovaná a zachránená v r. 1945 po oslobodení. Je to zbierka Židovského múzea v Prahe. Ale väčšia časť, ktorá bola zhromaždená v Lincii, sa do dnešného dňa nenašla. Jedná sa o cennosti zo synagóg, textílie, vzácne výtisky, šaty na Toru, čítacie ručičky z drahých kovov, chanukové svietniky a pozostatky po Chasidoch. Tieto poklady boli transportované na bezpečné miesta a ukrývané. Väčšia časť pravdepodobne skončila na Českom území, ďalejČeskosaskom Švajčiarsku a časť na Šumavsku a na Chebsku /mlyn pri ceste do Hrenska/. Šumava na území Čertovho a Čierneho jazera, tieto územia sú dodnes neprebádané a nepreskúmané.

Záhady, skryté skutočnosti