Ešte raz mlat

Pre istotu posielam preberací protokol z múzea, aby som sa vyhol prípadným útokom a zaujímavým ponukám na odkúpenie tohto bronzového “mlatu“. Toto mi poslal pán Sklenka z múzea:

Bronzový dvojramenný mlat zo strednej doby bronzovej z Riečky pri Banskej Bystrici

Šírka: 27,5 cm
Výška: 10,0 cm
Váha: 488 gramov

Bronzový dvojramenný mlat s tuľajkou profilovanou plastickými prstencami a ukončenou kotúčovitým terčom. Tuľajku zdobia protiľahlé plastické výčnelky. Nález takéhoto typu mlatu patrí medzi ojedinelé nálezy na území Slovenska. Podobné mlaty, ale zdobené rytými geometrickými tvarmi pochádzajú napríklad z Veľkého Blhu okr. Rimavská Sobota, ktorý sa nachádza v súčasnosti v zbierkach Gemerského múzea v Rimavskej Sobote, a z Hostíc, nezdobené napr. z Oždian. Mlaty tohto typu sú datované do strednej doby bronzovej na rozhranie 14.-13. storočia pred Kr. Takéto dvojramenné mlaty boli v tejto dobe predmetmi kultu a slúžili ako odznaky náčelníckej hodnosti. Bronzové mlaty tohto typu sú produktom ľudí pilinskej kultúry z kultúrneho komplexu juhovýchodných popolnicových polí pre ktoré bol charakteristický výlučne žiarový pohrebný rítus. Práve pre obdobie pilinskej kultúry sú charakteristické aj hromadné poklady bronzov.
Na Slovensku sa uvádza niekoľko centier pilinskej kultúry, ktoré sú od seba geograficky oddelené, avšak kultúrne spolu súvisia. Prvou oblasťou a najväčšou je oblasť zahŕňajúca Lučeneckú, Rimavskú a Ipeľskú kotlinu, druhou je oblasť Košickej kotliny a okolia. Práve na Spiši existovala silná komunita pilinskej kultúry opierajúca sa o miestne ložiská medenej rudy. Podobne aj územie okolo súčasnej Banskej Bystrice zohralo v tejto dobe cca 1800 –700 pred Kr. významnú úlohu ako surovinová základňa pre kultúry v dobe bronzovej. Do tejto oblasti naopak prichádzal tovar z južného územia pilinskej kultúry z oblasti južnej časti Stredného Slovenska. V mladšej a neskorej dobe bronzovej (1250 – 700) osídlil túto oblasť ľud lužickej kultúry.