Fajnšmekri a gavalieri

Kliešť si dokáže so samičkou „užívať“ až tri dni :
Muž v dlhých nohaviciach a v krátkej košeli s golierom vojde do lesa a z konára si vyrobí palicu. Rozbalí kus bielej látky a špendlíkmi ju na ňu upevní. Vyberie sa popri cestičke a vlajkou máva po tráve. Začudované pohľady okoloidúcich si vôbec nevšíma. Robí si len svoju prácu a nevadí mu, že sa pohybuje priamo v prírodnom ohnisku výskytu kliešťov. Tým mužom je MVDr. Branislav Peťko, CSc. , vedúci oddelenia prírodne ohniskových nákaz z Parazitologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Bez zveličenia o ňom môžeme povedať, že svoj život zasvätil kliešťom.

Klimatické zmeny im pomáhajú :
„Kliešte sú gavalieri a fajnšmekri“ Nelezú na každého, ale svojho hostiteľa si dôkladne vyberajú. Potom si dokážu dlhý čas hľadať miesto, kde sa usadia. Nie sú ako tie primitívne komáre- kde vám sadnú, tam vás pichnú. „ hovorí B. Peťko s rešpektom o nepatrných potvorkách, na ktoré sa verejnosť díva, naopak, s odporom. Nie div, kliešte sú poslami nebezpečných ochorení. Na Slovensku je ich sedemnásť druhov, ale kliešťovú encefalitídu a  lymskú boreliózu prenáša len kliešť obyčajný. Parazitológovia však varujú : kliešťová populácia neustále narastá a vďaka globálnym zmenám a otepľovaniu preniká do stále nových oblastí. Kliešte sú väčšinou teplomilné a vlhkomilné živočíchy a veľmi sa netlačia do vyšších a severnejších oblastí. Ale ani to už dnes celkom neplatí – kliešte sú samozrejmosťou už aj v Poľsku, ich populácia sa zvyšuje v južnej Škandinávii a ak zostaneme na našom území, bežne ich nájdeme aj v podtatranských oblastiach. Napríklad pri podradskom letisku sa tak premnožili, že psíčkari sa  tejto lokalite radšej vyhýbajú. Aj parky v mestách sú čoraz viac vystavované náporom kliešťov. Raritou je okolie Dunajskej Stredy. Nachádza sa tu akási zvláštna zóna, v ktorej sa síce vyskytuje veľa kliešťov, ale zatiaľ žiadne choroby.

Milovníci pivárov a fajčiarov :
Kliešť číha tak, že sa prichytí tromi pármi nôh na koncovú časť listu trávy alebo krovia, a prvým párom akoby kýval na potencionálnu obeť. Kliešť je však slepý, preto reaguje predovšetkým na pohyb a kysličník uhličitý. Pasúca sa lesná zver ho vydychuje vo veľkých objemoch. . Keď sa mu podarí dostať na telo človeka, začne s pátraním po svojom dočasnom bydlisku. Obľubuje vraj mäkkú kožu a zvykne sa usadiť pod prsníkmi, v podpazuší v podkolenných jamkách, či na takých najintímnejších orgánoch. B. Peťko však zastáva názor, že parazitovi ide predovšetkým o vlhké miestečka. . „Hľadá si ochranu. Lezie po holej koži, až kým nenarazí na bod, v ktorom by sa mohol ukryť. Často sa objaví tam, kde prilieha tričko, alebo zalezie za lem slipov“, tvrdí, . Sám sa do terénu vyberá výhradne v košeli, ktorá má golier. Ten útočníka zmätie tak, že sa z neho nedokáže vymotať. O tom, že kliešte sa nevrhajú bezhlavo na každého, sa vie dávno. To, že zbožňujú pivárov, je novinkou. Častejšie napadajú aj ľudí, ktorí si sem tam dajú poldeci tvrdého. Milovnícj vína však môžu smelo do lesa – závislosť medzi zaútočením kliešťov a konzumáciou vína sa nepotvrdila. Rovnako si môžu vydýchnuť aj kávičkári – kliešte na nich kašlú, no zato si potrpia na fajčiarov. Ale a u nich majú svoje hranice. Uprednostňujú priemerných „hltačov“ nikotínu, ktorí zlikvidujú denne jednu krabičku cigariet. Tuhí fajčiari a nefajčiari ich nelákajú. .

Posedenie v krčme :
Drobný zákerník nie je hlúpy ako komár, ale ani ako mucha, ktorej prechádzka po tele prebudí aj silného spáča. Kliešť má vo výbave na konci chápadiel drobné vejáriky, takže jeho lezenie nemožno pocítiť ani na chlpoch. Keď sa konečne usalaší vo svojom rajóne, začne s prípravou priam chirurgickej operácie. Miesto vpichu si najprv umŕtvi „anestetikom“ vlastnej výroby. Vpredu na hlavičke má „nožničky“, ktorými si potom rozstrihne kožu a do rany zapichne vysúvateľnú skobu s dvomi radmi spätných zubov – hyposom. Nie je to žiadna skrutka, a vyvracia ľudovú fámu o tom, že parazit sa má vyberať otáčaním proti smeru hodinových ručičiek. „ Je úplne jedno, akým smerom ním krútime. Po zavŕtaní až po hlavu kliešť začne vypúšťať z cementových žliaz lepkavú hmotu a doslova sa zabetónuje. Ľudské telo obsahuje látku histamín, vďaka ktorej pociťujeme nutkanie poškriabať sa v rane.. Kliešť má i v tomto prípade protizbraň – vylučovaním antihistamínu svrbenie neutralizuje, a tak môže nerušene pokračovať v práci. Súčasťou jeho slín sú látky rozširujúce cievy a urýchľujúce prietok krvi. Prisávanie trvá šesť až dvanásť hodín. „A keď už sedí v tej „krčme“, tak vlastne toho čašníka šibe a poháňa, aby mu nosil poháriky čo najrýchlejšie. Ale keď mu už krv ide, nechlípe ako notorik, ale usrkuje, vychutnáva a degustuje bez ohľadu na to, či čakal dlho, alebo krátko, “objasňuje B. Peťko. Parazit sa postupne nafukuje, a keď po dvoch až troch dňoch totálne napitý odpadne, jeho objem je až dvestonásobne väčší. Ale pozor! Na rozdiel od živočíšneho druhu zvaného homo sapiensa je u kliešťov chlastanie výlučne doménou matiek a detí. Otec je abstinent.

Dvojročná abstinencia :
Tak ako samičky dokážu vychutnať krv, samčekovia vychutnávajú párenie. Sú to riadni vytrvalci, pretože dokážu nepretržite kopulovať až tri dni. Po tom samička vypadne zo svojho reštauračného zariadenia do trávy, začnú sa v jej maternici vyvíjať vajíčka, ktoré si neskôr ukladá okolo hlavy ako strapec hrozna. Približne po mesiaci samička spľasne ako bublina. Vývinový cyklus kliešťa prechádza tromi štádiami. Z vajíčok sa vyliahnu larvy, tie sa premenia na akýchsi pubertiakov – nymfy, ktoré potom vyrastú na dospelého kliešťa. Premena nastáva vždy až po tom, ako sa kliešť raz do roka napije. Bežný kolobeh trvá tri roky Parazit sa však musí dostať ku krvi najneskôr do konca augusta. Až sa tak stane, pokračuje vo vývoji až do zimy. No ak zmešká termín, dá si pauzu a zaspí, aby znovu pokračoval až v marci. Pre vývinový cyklus však nie je zriedkavosťou ani šesť rokov, v severných oblastiach Európy dokonca osem rokov. Kliešť totiž dokáže bez problémov abstinovať až dva roky. Jediným prirodzeným nepriateľom je pre neho pravdepodobne len osička Hunterellus hookeri. Osička vyhľadá kliešte, aby do nich „chápadlom“ vložila vajíčko. Vyliahne sa z neho larva, ktorá svojho hostiteľa zvnútra zožerie. Kliešte prechovávajú aj patogénne mikroorganizmy vyvolávajúce infekčné choroby, no doteraz nikto neobjasnil, či im škodia, alebo nie. Ich úhlavným nepriateľom je len sucho.

Ako s ním vykývať:
Niektorí lekári ešte i dnes potvrdzujú pre médiá ďalšiu z fám začínajúcu slovami: „Prisatého kliešťa potrieme krémom alebo olejom... “ B. Peťko protestuje: „Kliešť má na bruchu dýchací otvor. Keď mu ho upcháme krémom, v snahe o uvoľnenie spustí intenzívne slinenie. To má za následok, že nám o to skôr dopraví do tela choroboplodné zárodky! “. Návod na odstránenie kliešťa je jednoduchčí: na samičku zoberieme pinzetu, na nymfu postačí tampón alebo zápalka. Parazita zachytíme a dvomi tromi výkrutmi ho  vytiahneme. Ranku je nutné vydezinfikovať, najlepšie jódom. Ak tak urobíme do 24 hodín, boreliózy sa nemusíme báť. Borélie sa totiž skrývajú v čreve na opačnom konci hlavy. Až keď sa krv dostane do zadných lalokov kliešťa, bunky sa aktivizujú, presúvajú a postupne infikujú celé telo parazita. Tento proces trvá približne 24 – do 48 hodín. Kliešťová encefalitída je podstatne zákernejšia a prenáša sa okamžite. Môžeme sa síce proti nej dať zaočkovať, ale liek na ňu ešte len čaká na svoje objavenie. Presne na opačnom póle stojí berelióza – vakcína proti nej neexistuje, ale choroba sa dá pomerne úspešne liečiť.

Lietajúce kliešte :
Po zlikvidovaní nevítaného návštevníka sa musíme presvedčiť, či v koži nezostal zapichnutý hypostom. V takom prípade je najistejšie navštíviť lekára, ktorý ho odborne odstráni. Zaujímavosťou je, že hrot sa v tele nespráva ako trieska a nevyvoláva hnisavé procesy, ktoré cudzí predmet vyplavia. Vytvorí sa malá čierna hrčka a tá, kým sa v tele rozloží, dokáže v ňom zotrvať celé roky. Nie je to jediná záhada, nad ktorou vedecký pracovník krúti hlavou. Práve záhady ho na kliešťoch najviac fascinujú. „Ich akčný rádius je rádovo pár štvorcových metrov. Keď sa prisajú na hostiteľa, môžu sa dostať aj o niekoľko kilometov ďalej. Je však úplne nelogické, keď v nejakej oblasti zrazu na malej ploche nájdeme stovky kliešťov, . Žeby práve ne tom mieste bola akási križovatka zvieracích ciest? Pátrali sme po stopách a truse zvierat či hlodavcov. Nič. Alebo sa kliešte zrazu dokážu objaviť v centre mesta vo veľkom množstve. Po mesiaci akoby sa zrazu po nich zľahla zem. Niekedy mám pocit, že lietajú, “ prizná sa úplne nevedecky B. Peťko. Do rúk sa mu dostala aj líška s kliešťami pod kožou. Kliešť pritom nemá tak prispôsobené orgány, aby sa nimi pod ňu prerezal. „Skoro mi vypadli šošovky. Bol to taký úkaz, ako keby kurčatá lovili ryby a orol sa pásol, “ vysvetľuje B. Peťko. „Kliešte sú moji kamaráti“.

Ján Karásek : prevzaté z časopisu Plus 7 dní, Zaujalo nás.

Pod čiarou:
Na Slovensku máme do 40 endemických oblastí a každoročne sa objaví niekoľko desiatok ochorení aj so závažným klinickým obrazom. Ochorenie prepukne približne u 30% infikovaných a inkubačná doba je 7 až 14 dní. V ohniskových miestach sa ochorenie môže dostať do tela aj surovým nepasterizovaným ovčím, kozím či kravským mliekom. Prenos infekcie z človeka na človeka nie je možný.

Príznaky ochorenia :
Choroba sa začína podobne ako chrípka a postupne sa pridávajú príznaky neurologické / bolesti hlavy, vracanie, stuhnutosť šije, ospalosť alebo nespavosť, neraz sa pridajú aj psychické ťažkosti/. Najefektnejším spôsob ochrany je očkovanie. Pozostáva z troch dávok a poskytuje ochranu na tri roky. Potom stačí preočkovať.

MUDr. . Miloš Bubán, poradňa TV

Borelióza – veľký imitátor :
Borelióza je infekčným ochorenímm s multiorgánovým postihnutím a je príbuzná baktériám pôvodcu syfilisu, pričom aj prvé štádium ochorenia má podobný priebeh – na koži sa najprv vytvorí fľak. Červená alebo mierne fialová škvrna sa postupne zväčšuje, v centre je bledšia, jej okraje sú mierne vyvýšené a sýtejšej farby. Nebezpečenstvo je v tom, že škvrna po čase môže celkom zmiznúť, ochorenie však pretrváva. Borelióza nie nadarmo nesie označenie veľký imitátor. Príznaky ochorenia pripomínajú pestrú paletu chorôb počnúc kožnými a končiac srdcovými chorobami. Závisí od toho, aká forma sa dostane na človeka. Neraz je sprevádzaná vysokými horúčkami a únavou. Pri kĺbovej forme napadá ruky, nohy, často sa však zamieňa s reumou, a tak mnohí ľudia s boreliózou dodnes žijú s vedomím, že majú iné ochorenie. Nervová forma môže prerásť až do obrny, najnebezpečnejšia je však tá, ktorá si na mušku zoberie srdce. Borélie spôsobia blokáciu vzruchov medzi predsieňami a komorami a dochádza k srdcovej arytmii. Na Slovensku evidujeme ročne päťsto až tisíc nových ochorení. Prognózy však varujú, že tieto čísla budú narastať.

MVDr. Branislav Peťko, CSc.