Grummanovské „Pekelné mačky“

Vynikajúce japonské stíhačky Mitsubishi A6M „Zero“a ich prevahu nad Spojencami v Pacifiku úplne prekonali až stíhacie, resp. stíhacie a bombardovacie lietadlá Grumman F6F „Hellcat“.

V prvých stretoch „Zerám“ čelili predovšetkým stíhačky Curtiss P-40 „Warhawk“ /Vojnový Jastrab/. Mohli sa im však rovnať iba rýchlosťou, v ostatných parametroch výrazne zaostávali. Dôstojnejšími súpermi obratných a dobre vyzbrojených „Núl“ sa stali stroje Grumman F4F „Wildcat“. A hoci aj tieto na pohľad neohrabané palubné stroje s pevným krídlom a sudovitým trupom mali ešte oproti „Zerám“ nižší výkon, boli prekvapujúco obratné a v rukách skúsených pilotov začali nakláňať misku váh na stranu Spojencov. Obrat vo vojne, ktorý „Divoké mačky“ začali, definitívne spečatili ich mladšie príbuzné – „Pekelné mačky“.

Z „poistky“ šampión :
Američania si v predvečer 2. svetovej vojny uvedomovali naliehavú potrebu špičkového palubného stroja a od roku 1938 vo firme Chance Vought pracovali na projekte V-166 B, z ktorého sa sklonku vojny vznikol známy stíhací bombardér F4U „Corsair“. Až po Pearl Harbore začali u Grummana projektovať stíhačku „ Hellcat“, spočiatku údajne iba ako poistku, pričom pôvodne to mal byť len zlepšený „Wildcat“ so silnejším motorom. S využitím skúseností pilotov „Divokých mačiek“ však napokon svetlo sveta uzrel úplne nový typ, ktorý do boja po prvý raz vzlietol v januári 1943 z palubnej lietadlovej lode USS Essex /CV9/, iba 14 mesiacov od štartu prvého prototypu. Hoci poprel vtedajšie vývojové trendy, ktoré presadzovali skôr malé a ľahké stíhačky, stal sa takmer okamžite hitom a čoskoro získal lichotivé označenie „kráľ námorných stíhacích lietadiel“. Nečudo, veď väčšina najlepších stíhacích pilotov US Navy vybojovala svoje vzdušné víťazstvá práve za kniplom F6F „Hellcat“.

Perfektný od začiatku :
Veľkorysá sériová výroba „Hellcatov“- celkovo bolo vyrobených 12 275 strojov- sa začala v októbri 1942 v závode Grumman na newyorskom Long Islande. Projekt bol taký vydarený, že nový stroj potreboval iba minimum skúšok a mohol ísť „naostro“. „Hellcat“ s rozpätím 13,08 m a dĺžkou 10,23 m / verzia F6F-5/ nebol oveľa väčší ako „Wildcat“ /11,59 m, 8,85 m/, ale mal až o 60 % vyššiu maximálnu vzletovú hmotnosť – s prídavnými nádržami 6 002 kg oproti najťažšej verzii „Wildcatu“ F4F-4 s hmotnosťou 3 978 kg. Príčinou bola práve možnosť niesť viac paliva / až 946 l /, silnejšie pancierovanie a mohutnejšia výzbroj. V  porovnaní so „Zerom“A6M5c / 2 952 kg / bola jeho hmotnosť dokonca viac ako dvojnásobná! Napriek tomu dosahoval max. rýchlosť až 620 km/h, kým „Zero“ A6M5 iba 570 km/h. Dostup mali oba stroje porovnateľný / okolo 11 500 m / a „Zero“ bolo lepšie iba v dolete s prídavnými nádržami / 3 110 km oproti 2 606 km /.
Skvelé letové vlastnosti vlastnosti dával „Hellcatu“ spoľahlivý 18- valcový dvojhviezdicový motor Pratt a Whitney R – 2800 Double Wasp s výkonom 1 471 kw / 2 000 k /. Ten od januára 1944 nahradili motorom R 2800-10w Double Waps so zariadením na vstrekovanie vody do valcov, s ktorými mohol krátkodobo vyvinúť výkon až 1 618 kw / 2 200 k /.

Výzbroj a vybavenie :
Prvé série stíhačiek „Zero“ boli vyzbrojené dvoma 7,7 mm guľometmi a dvoma 20 mm a jej kanónmi a jej najsilnejšia verzia A6M5 niesla dva 13 mm guľomety a dva 20 mm kanóny. Všetky typy „Hellcatov“ mali šesť 12,7 mm guľometov Colt-Browning a  v krídlach so zásobou 400 nábojov na každú hlaveň. A hoci zásahy japonských kanónov boli zničujúce, mohutnosťou paľby sa  „Hellcatom“ nevyrovnali. Dobrá stabilita „Pekelných mačiek“ dávala navyše ich pilotom záruku, že ani vážnejšie poškodenie nemusí zďaleka znamenať koniec.

„Hellcaty“ v Pacifiku vzlietali najmä zo sprievodných lietadlových lodí a postupne prevzali ťarchu väčšiny vzdušných bojov v tejto oblasti. . Okrem bojových verzií vznikli i prieskumné s kamerou / F6F-3P/ a nočné stíhacie s radarom /F6F-3 E a F6F-3 N /. Tieto výnimočné stroje používali aj Briti v Atlantiku a Severnom mori / typ FMk. I /a na Ďalekom východe / F Mk. II, NF Kh II, a FR Mk II. . Bojové „Hellcaty“ dokázali niesť až tri bomby do celkovej hmotnosti 907 kg a verzia F6F-5 mohla mať podvesené i dve protizemné rakety Tiny Tim kalibru 298 mm. Piloti „Hellcatov“ zostrelili dovedna 5 156 nepriateľských lietadiel, pričom na jednu zničenú „Pekelnú mačku“ pripadlo 19 zlikvidovaných strojov súpera!

Autor : PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR, mesačník Obrana