Guľomety veľkej vojny

Veľká vojna z rokov 1914 až 1918, známa ako 1. svetová vojna, dostala množstvo prívlastkov. Najčastejšie sú „prvá letecká“, „prvá tanková“, či „prvá zákopová“. Bola skutočne takou – veď práve v nej po prvý raz hromadne nasadili lietadlá a tanky a práve ona čoskoro po začiatku uviazla v dlhých líniách zákopov. Tiahli sa celou Európou od Švajčiarska až k brehom Severného mora a ich okraje sa ježili hlavňami guľometov.

Takže, možno by sa dalo povedať – „prvá guľometná“. Hoci táto vojna guľomety nezrodila. Veď mechanické Gatlingy sa predstavili v americkej občianskej vojne / 1861-1865/ a automatické guľomety Maxim britskej pechoty masakrovali povstalcov v Sudáne už na sklonku 19. storočia – septembri 1898. A o rok nato vyčíňali v Búrskej vojne.

Maximov prvý automatický:
Prvý automatický guľomet zostrojil Američan Hiriam Maxim. Použil princíp spätného rázu a krátkeho záklzu hlavne. Ten naťahoval záver spojený s hlavňou kĺbovým mechanizmom.
Cyklus opakovania dokončovala vratná pružina prirážajúca dočasne oddelený záver opäť k hlavni, do ktorej sa medzitým zasunul nový náboj. Maxim svoj vynález zabezpečil hneď dvoma britskými patentmi, no do konca života tvrdil, že najmä myšlienku kĺbového spojenia záveru s hlavňou mu čoskoro ukradli iní konštruktéri. Ťažko súdiť, treba však uznať, že kĺbové systémy pištolí Huga Borchardta a Georga Lugera sa na ten Maximov dosť podobali.
Prvým maximovým guľometom bol „Forerunner“ /Predbežec/ na britský náboj kalibru 303 / 7,7 mm / z roku 1883. V roku 1887 ho nasledoval „Prototyp“ na silnejší náboj Gatling kalibru 45 / 11,43 mm/. jeho – na tie časy fantastická kadencia asi 600 výstrelov za minútu však spôsobovala prehrievanie hlavne, či si vyžadovalo masívny vodný chladič, ktorý sa stal pre guľomety Maxim charakteristickým a použili ho aj iní konštruktéri. Doma sa Maximov guľomet príliš neujal, v USA dali prednosť modernejším konštrukciám využívajúcim princíp odberu časti plynov z hlavne /napr. Browning a Colt /. V Európe však jeho marketing slávil úspechy a už v roku 1890 boli guľomety Maxim vo výzbroji armád Veľkej Británie, Nemecka, Rakúsko – Uhorska, Talianska, Ruska i ďalších krajín.

K. UND K. KONKURENCIA :
Na začiatku 1. svetovej vojny tak vojaci hlavných znepriatelených armád strieľali guľometmi systému Maxim, resp. jeho rôznymi klonmi, Briti mali 7,7 mm Vickers MK 1, Rusi 7,62 Maxim vzor 1910 a Nemci 7,92 mm Maxim vzor 1908 /MG08/. Vlastnou cestou na strane „Dohody“ išlo Francúzsko a v „Trojspolku“ Rakúsko- Uhorsko. Tento hlavný spojenec Nemecka v 1. svetovej vojne, síce tiež kúpil Maximovu licenciu, ale spokojný s ňou nebol. Preto, keď zbrojovka Škoda Plzeň začala vyrábať Maschinengewehr Model 1890 Karla Salvatora a Georga von Dormusa, prijala ho rakúsko- uhorská armáda ako Modell 1893 do výzbroje. Jeho systém s dynamickým záverom brzdeným výkyvným blokom a silnou pružinou však nebol najlepší a nepomohli mu ani viaceré modernizácie. Nečudo, že tento guľomet, označený v poslednej verzii ako Škoda Modell 1913, nahradila nová zbraň. Bol ňou guľomet, ktorý pre zbrojovku Osterreichische Waffenfabrik-Gesselschaft Steyr v roku 1905 zostrojil Andreas Wilhelm Schwarzlose. Hoci podobne ako Škoda strieľal z dynamického neuzamknutého záveru, čo bola medzi guľometmi rarita, bol oveľa vydarenejší. Pri streľbe využíval veľkú hmotnosť masívneho záverového bloku, ktorý navyše brzdila vratná pružina a kĺbová páka. Pre jednoduchú konštrukciu a nenáročnú obsluhu mali tento guľomet označený ako Schwarzlose Modell 07/12 vojaci radi. Vyrábal sa v kalibroch 6,5 mm. 7,92 mm a 8 mm a do bojov prvý raz vstúpil v rokoch 1912-1913 na Balkáne. A hoci sa jeho produkcia skončila v roku 1918, maďarská a talianska armáda ho mala vo výzbroji až do roku 1945.

Základné technicko-taktické údaje.:

Maxim MG08 : náboj 7,92 mm mauser, celková dĺžka 1 175 mm, hmotnosť 26,44 kg / so štvornohou lafetou až 62 kg / dĺžka hlavne 719 mm, vývrt hlavne 4 pravotočivé drážky, zásobovanie – textilný pás na 250 nábojov, kadencia 450 výstrelov/ min.

Schwarzlose M-7/12 : náboj 6,5x 54 mm R holandský, 7,92 x 57 mm Mauser, 8 x 50 mm R Mannlicher rakúsky. , celková dĺžka 1 066 mm, hmotnosť 19,90 kg, dĺžka hlavne 621 mm, vývrt hlavne 4 pravotočivé drážky, zásobovanie – textilný pás na 250 nábojov, kadencia 400 výstrelov/min.

Autor: PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR, mesačník Obrana