HEIN SEVERLOH – „beštia z Omahy“

Heinrich Severloh (narodený 23.6.1923 v Metzingene, zomrel 14.1.2006 v Lachendorfe ) bol počas druhej svetovej vojny vojakom 352. pešej divízie Wehrmachtu, ktorá bola v roku 1944 umiestnená v Normandii vo Francúzsku. Hein Severloh sa stal známym ako guľometčík v opornom bode ( Widerstandsnest ) 62, kde 6.6.1944 usmrtil odhadom 2000 a zranil väčší počet amerických vojakov, ktorí sa vyloďovali počas operácie Overlord. V anglicky hovoriacich krajinách ho preto nazývali „beštia z Omahy ( Beast of Omaha Beach).

Pôvod

Hein sa narodil v roku 1923 ako syn roľníka pri Metzingene v blízkosti mesta Celle. Vojna ho v podstate až do jeho nástupu do vojenskej služby nikdy nezaujímala.

Služba vo Wehrmachte

Hein obdržal 23.7.1942 vo veku 19 rokov povolávací rozkaz do armády a bol priradený k náhradnej jednotke ľahkého delostrelectva č. 19 v Hannoveri-Bothfelde. Dňa 9.8.1942 bol preložený do Francúzska a preradený k 3.batérii delostreleckého regimentu 321 v 321. pešej divízii, kde absolvoval jazdecký výcvik pre spojárov. V decembri 1942 bol preložený na východnú frontu, kde slúžil v tyle divízie ako pohonič konského saňového záprahu. Z dôvodu kritických pripomienok k vojne bol Severloh v marci 1943 tvrdo potrestaný (musel 12 hodín bez prestávky v letnom výstroji pochodovať), pričom mu zostali trvalé zdravotné následky. Následne až do júna 1943 pobudol v nemocnici. Po pobyte v nemocnici dostal viactýždňovú dovolenku (aj z dôvodu pomoci rodičom pri zbere úrody) a v októbri 1943 bol odvelený na poddôstojnícky kurz do Braunschweigu. Jeho pôvodná kmeňová divízia 321. pešia divízia bola v Rusku prakticky zničená a z toho dôvodu ju prevelili do Francúzska, aby ju tam doplnili a obnovili. Preto musel aj Severloh prerušiť poddôstojnícky kurz a vrátiť sa k svojej jednotke. V decembri 1943, keď dorazil do Francúzska, premenovali jeho divíziu na 352. pešiu divíziu a umiestnili ju do Normandie. Tam zostal Hein až do 6.6.1944, kedy ho zajali Američania. V Normandii to bola bezútešná a nudná služba, kde sa výcvik striedal s oddychom.

Poznámka autora:
Ako je vidieť z doterajšieho priebehu, bol Hein až do 6.6.1944 katastrofálny príklad vojaka, ktorý si prakticky nevystrelil a ani nevedel, čo vojna vlastne je. Ešte k tomu bol aj odsúdený za jeho kritické pripomienky k vojne. Čiže bez prehánania možno povedať, že Hein bol podpriemerným nemeckým vojakom.

Widerstandsnest WN62

Posledným miestom bojového nasadenia Severloha bol jednoduchý obranný bunker na pláži Omaha blízko dedinky Coleville. Severloh tam od veliteľa obdržal tak ako ostatní rozkaz zabrániť so všetkými dostupnými prostriedkami vylodeniu Američanov.

Omaha to bol úsek pláže dlhý 6 km a na ňom bolo 15 oporných bodov (Widerstandsnest WN60 – WN74), pričom každý oporný bod bránilo zhruba 20-50 vojakov a pozostával z 2-3 bunkrov s delami a okrem toho už len z jednoduchých zákopov a guľometných hniezd. A ako vyzeral WN62? Dňa 6.6.1944 tam boli 2 nedokončené bunkre s delami ostreľujúcimi pláž a inak iba zákopy a guľometné hniezda. Celkovo tam bolo 28 vojakov 716. pešej divízie a 13 delostrelcov-pozorovateľov z 352. pešej divízie – čiže spolu iba 41 vojakov. Mali 2 staré české delá model 1917 (kaliber 7,65 cm), ktoré ostreľovali pláž ale iba pozdĺžnym smerom, čiže nie priamo. Okrem toho mali 7 guľometov – 2 staré poľské vodou chladené, 1 protilietadlové dvojča MG34 v lafete, 3 x MG34 a 1 x MG42 v otvorenom, nezosilnenom guľometnom hniezde. A práve tento guľomet MG42 spôsobil celý masaker na Omahe a stal sa rozhodujúcim životným mementom pre Heina Severloha a množstvo jeho amerických protivníkov.

Severloh bol osobným pobočníkom oberleutnanta Frerkinga, ktorý riadil z betónového bunkra paľbu 1. batérie 352. delostreleckého regimentu 352. pešej divízie. Táto batéria bola umiestnená v dedine Houtfeville asi 4,5 km v zázemí od WN62. Z neznámych dôvodov posadil dňa 6.6.1944 veliteľ svojho pobočníka Severloha do diery vo WN 62, v ktorej ležal už guľomet MG42 a karabína k98, pričom Severloh si ešte doniesol aj svoju pušku, čiže mal dve pušky k98.

Pred týmto oporným bodom WN62 sa 6.6.1944 vylodilo približne 6000 Američanov, pričom z toho ich na konci dňa bolo 2500 mŕtvych a okolo 2000 ranených. Z tých 2500 mŕtvych ich podľa reálnych predpokladov tento Heinov MG42 zabil vyše 2000. Severloh bez veľkého rozmýšľania a meditovania sa v svojej jame (spevnenej iba drevenými výstužami ) postavil a začal strieľať z guľometu MG42.A strieľal a strieľal a strieľal, až vystrieľal zhruba do 15.00 hod asi 12 000 nábojov (48 muničných skriniek, koré mu tam viac-menej bez prestávky postupne nosil jeden poddôstojník z jeho roty ) a asi 10 x vymenil hlaveň (mal iba jednu rezervnú). Keď bola hlaveň prehriata, tak si zobral do rúk svoje dve pušky k98, ktoré mal pri nohách, a vystrieľal z nich ďalších 400 nábojov ( čiže 80x musel napáskovať náboje). A takto strieľal celé doobedie až kým si všimol, že mu už nikto nenosí muníciu a že je tam úplne sám. Až vtedy zobral nohy na plecia a stiahol sa, pričom ešte v ten večer padol do zajatia. On sám je doteraz považovaný za  vojaka – pešiaka s najväčším počtom zastrelených nepriateľov v 2.sv. vojne – zastrelil ich pravdepodobne sám za ten deň vyše 2000 (ranených nezohľadňujúc).

Celý komplex WN62 je možné ešte aj dnes vidieť na pláži pri dedine Collevile. Všetko je tam krásne vyznačené, bunkre ostali v pôvodnom stave. Ba dokonca sa dá ešte aj bunker, v ktorom stál Hein Severloh, približne lokalizovať. Tento malý bunker bol pôvodne určený pre delostreleckého pozorovateľa. Už sa nedá presne určiť, či Severloh vtedy strieľal z tohto bunkríku alebo zo streleckého zákopu pre jedného strelca, ktorý sa nachádzal hneď vedľa tohto bunkra.

Poznámka autora:
Dňa 6.6.1944 došlo k záhadnej premene „nevojaka“ Severloha na strieľajúce monštrum. Je priam neuveriteľné, ako sa človek dokáže v okamihu zmeniť. Pritom nedostal žiaden špeciálny príkaz a dokonca nebol pri ňom ani jeho veliteľ, čiže mohol utiecť ako všetci vojaci okolo neho (od 12.00 hod strieľal len sám prakticky na celej pláži Omaha). On tvrdil, že strieľal podľa rozkazu. Môj osobný názor je, že ho to jednoducho začalo baviť a tak strieľal a strieľal. Alebo ako si inak dá vysvetliť, že vlastne 3 hodiny okolo neho už nikto nebol a on napriek tomu stále strieľal?

Zajatie

Po boji na Omahe bol Severloh ľahko ranený. Stiahol sa spolu s ešte jedným zo spolubojovníkov do dediny Colleville. Tam mal prevziať niekoľkých amerických zajatcov a odviesť ich do zberného zajateckého tábora. To už ale nestihol a bol zajatý bez akéhokoľvek odporu Američanmi.

Zo zajatia bol prepustený veľmí skoro, už v roku 1947. Do mája 1946 bol v zajatí v USA v Bostone a od decembra 1946 bol v Anglicku v Bedfordshire, kde pomáhal pri výstavbe ciest. Na základe žiadosti jeho otca u anglických úradov bol prepustený na slobodu. Otec uviedol v žiadosti pravdivo, že potrebuje syna súrne na poľnohospodárske práce na rodinnom statku.

Psychické utrpenie

Hein Severloh nehovoril s nikým okrem svojej manželky o zážitkoch z toho dňa. On sám spomínal, že počas streľby na pláž si vôbec neuvedomoval, čo robí. Avšak keď boli obe hlavne u MG42 prehriate, vtedy zobral do ruky jednu zo svojich dvoch pušiek. A vtedy už nestrieľal anonymne do bezmennej masy ľudí, ale vtedy cielene zabíjal jedného protivníka za druhým. Vtedy presne videl, čo robí, keď zasiahnutý vojak akoby najprv skamenel a následne s otvorenými, krvácajúcimi ústami klesol do piesku, pričom prilba mu spadla z hlavy a kotúľala sa ešte asi 2 metre po pláži. V tomto momente pochopil Severloh, čo vlastne robil všetky tie predchádzajúce hodiny so svojim guľometom MG42. Ale stiahol sa a opustil svoju jamu až vtedy, keď bol ranený. Následne sa už nezúčastnil žiadnej bojovej akcie až pokým ho večer nezajali Američania.

Všetky zážitky z tohto dňa si ukryl v svojej hlave až do toho okamihu v roku 1988, kým sa ho jeden reportér nespýtal priamo na to, či vtedy strieľal on. Tento reportér správne vytušil, že by sa v tomto prípade mohlo jednať o „beštiu z Omahy“. Nasledovalo obrovské odľahčenie pre Severloha, ktoré on sám prirovnal k vykúpeniu. A následne začal tento starý muž otvorene a bez zábran hovoriť a písať všetko o tomto júnovom dni roku 1944. Dokonca napísal aj knihu.

Väčšina protivníkov, ktorí sa v ten deň vyloďovala na Omahe, už Heinovi jeho skutok odpustila resp. uznala, že konal podľa zásady „keď nebudem strieľať ja, potom zastrelia oni mňa“. Iba potomkovia padlých Američanov ho otvorene kritizujú a správajú sa voči nemu priam nepriateľsky.

Beštia z Omahy

Desaťročia nazývali v Amerike týmto titulom neznámeho nemeckého guľometčíka z Omahy, ktorý tak tvrdo bojoval proti vylodeniu. Vojaci, ktorí sa vyloďovali, boli v domienke, že pláž je už dokonale vyčistená od Nemcov a neočakávali žiaden odpor. Tento omyl stál tisíce z nich život.

Spojenci ani len netušili, kto vtedy obsluhoval tú MG42 a preto ani nevedeli, koho majú hľadať. Isté je, že keby sa im bol Severloh so svojim guľometom dostal v ten deň do rúk, že by neexistovala pre neho žiadna možnosť zajatia a mohol by si iba úpenlivo želať rýchlu smrť. Spojencov nikdy nenapadlo, že ho ešte v ten deň dostali do zajatia. Predpokladali, že to musí byť zarytý esesák, ktorý buď padol alebo sa prebil k svojim – ale nikdy nemysleli, že to bude 21-ročný chlapec – viacmenej nevojak. A tak zostal Severloh nepoznaný až do roku 1988 pri príležitosti spomienkovej oslavy na vylodenie spojencov v Normandii.

Iné skutočnosti

Podľa Severloha boli v čase vylodenia aktívne iba 2 alebo 3 guľometné hniezda na jeho úseku WN62. Na každý prípad sa kúsok od neho nachádzal 19-ročný vojak Franz Gockel, ktorý bol ozbrojený guľometom MG34 a čakal vo svojom bunkri na Američanov. Na základe tejto skutočnosti sa dospelo k tomu neuveriteľnému poznatku, že v konečnom dôsledku iba dvaja alebo traja mladí nemeckí vojaci držali v šachi celú nepriateľskú armádu. Na každý prípad už nie je možné tieto skutočnosti hodnoverne overiť. Ale je fakt, že guľometné hniezda boli takticky veľmi múdro rozmiestnené a tak dokázali pokyť ako celú pláž tak aj kryť seba navzájom. Veľmi dobre ich v tomto podporovali nemnohé delá v betónových bunkroch, ktoré boli namierené na pláž a nie na more (od mora boli chránené niekoľkometrovým betónom, takže priame ostreľovanie z lodí prežili prakticky bez ujmy). Tým síce nemali možnosť strieľať na lode, ale dokázali ostreľovať a pokryť celú pláž. Skoro všetky tieto delá boli zničené až tankami po vylodení. WN 62 mal síce iba dve staré české poľné delá kalibru 7,65 cm, ale napríklad susedný WN61 mal aj Flak 8,8cm a to už bola iná muzika. Určité straty spôsobila Američanom aj delostrelecká paľba z vnútrozemia ako aj míny rozmiestnené na pláži proti vyloďovacím člnom. Z nemeckej strany existuje iba málo svedeckých výpovedí, lebo väčšina nemeckých vojakov v tomto úseku padla resp. Američania z dôvodu prežitého masakru a množstva vlastných mŕtvych kamarátov nebrali v tento deň vôbec žiadnych zajatcov (všetkých strieľali na mieste ).

V úseku Omahy mali Američania od začiatku veľmi zlú taktickú pozíciu. Od mora až po výšiny nad plážou bol široký, bahnistý pás mäkkej zeme na ktorom nebola žiadna možnosť krytia sa. Letecké bombardovanie nemeckých opevnení vyzeralo síce hrôzostrašne, ale viac-menej nemalo veľký efekt. Je zaujimavé, že aj keď Severloh strieľal vyše 8 hodín z jedného miesta a svoju pozíciu vôbec nemenil, Američania neprišli na to, odkiaľ tá paľba prichádza. Až keď už ku koncu dochádzala Heinovi obyčajná munícia, tak zobral aj muničné skrinky so svetelnými nábojmi a začal strieľať týmito – až vtedy Američania zistili, odkiaľ paľba prichádza a dali pokyn ich bojovým lodiam k priamej strelbe proti určenému úseku (počas ktorej bol aj Severloh ľahko ranený a musel ukončiť jeho streľbu ).

Ešte treba dodať, že zákop Heina Severloha bol počas boja dvakrát zasiahnutý (buď puškovým granátom alebo mínometom ), pričom Heina odhodilo spolu s jeho guľometom až po zadnú stenu zákopu. Napriek tomu zostal nezranený, oprášil sa, očistil guľomet a strieľal ďalej. Či to bolo z dôvodu zurivosti a chuti strieľať ďalej alebo iba plnil rozkazy – to už nikto nezistí.

Je zaujimavé, že počas celého boja mal Severloh k dispozícii iba jednu náhradnú MG-hlaveň. Občas boli obe hlavne prehriate a vtedy si musel dať prestávku v streľbe z guľometu. Ale aj počas prestávky bopl aktívny a strieľal z jeho dvoch karabín k98. Ešte aj s týmito zastaralými puškami dokázal vystreliť 400 nábojov, pričom jedna z nich sa mu aj zasekla a nedala sa už opraviť. Severloh sám vravel, že ju skúšal uvoľniť aj silnými kopancami do nabíjacej páky, ale že puška sa prevdepodobne z dôvodu prehriatia zasekla tak, že sa už nedala vôbec opraviť v bojových podmienkach.

Na začiatku mal Severloh pri sebe aj druhého strelca-nabíjača. Ale tohoto on nepoznal, nakoľko mu bol pridelený od cudzej jednotky len v to ráno a on ho už nikdy nevidel. Severlohov veliteľ oberleutnant Frerking nariadil potom, keď sa prví Američania dostali cez pláž, všeobecný ústup. Sám Frerking bol krátko potom, ako Severloh opustil svoje guľometné hniezdo (čiže okolo 15:00 hod ) zasiahnutý strelou priamo do hlavy pred vchodom do jeho bunkra a na mieste zahynul. Je pochovaný na nemeckom cintoríne v La Cambe.

G. I. David Silva

Jedným z tých, ktorí tento masaker prežili, bol vtedy 19-ročný David Silva, pričom bol guľometnou dávkou ťažko tranený. Roky po vojne našiel Severloh meno Davida Silvu v jednej knihe o invázii. Nakoľko chcel osobne stretnúť vojaka, po ktorom kedysi strieľal, napísal mu dopis na neúplnú adresu. Potom zistil, že Silva sa ako americký vojak nachádza v Nemecku a má posádku v Karlsruhe. Tam sa aj stretli. Z bývalých nepriateľov sa stali nerozluční priatelia, ktorí sa pravidelne stretávajú. Svedkovia tvrdia, že sa stali najlepšími priateľmi na svete.

Posledné roky Severloha

Posledné roky života Heina Severloha boli spokojnejšie a šťastnejšie ako predchádzajúce. To, že prelomil svoje mlčanie a zbavil sa tých hrozných zážitkov z toho pamätného dňa 6.6.1944, mu konečne pomohli zbaviť sa toho jarma a bolo pre neho vykúpením. Aj priateľstvo s Davidom Silvom mu pomohlo a bolo znamením odpustenia a zabudnutia. Severloh zomrel spokojný dňa 14.1.2006 v Lachendorfe blízko svojho rodiska.

Záver

David Silva sa stal po vojne vojenským farárom a zostal s posádkou v Nemecku v Karlsruhe. Pri prvom strentnutí sa ho Severloh spýtal, prečo sa vlastne stal farárom a Silva mu odpovedal: „ V tom momente, keď sa spustila rampa môjho vyloďovacieho člnu a ja som musel bežať oproti streľbe z Tvojho guľometu, som volal na Boha a sľúbil mu, že keď mi on pomôže prežiť toto peklo, tak sa stanem po celý život jeho služobníkom. Prežil som a tak som sa stal farárom, aby som pomáhal iným vojakom“.

Na záberoch dolu je presne vidieť miesto, odkiaľ Hein Severloh strieľal (ja som na ňom v podrepe ) a taktiež pohľad z pláže, ako ho videli Američani zdola. Na posledných fotografiách je Hein Severloh ako vojak a ako dôchodca počas osláv Normandii.

Literatúra:
Heinrich Severloh: WN62 – Spomienky na Omaha Beach, Normandia, 6.6.1944, Hek Creativ Verlag, 2006, ISBN3932922115