Henryovka

Počas americkej občianskej vojny / 1961- 1865/ v roku 1862 rota 70 kentuckých jazdcov Únie na hlavu porazila 375 – členný konfederačný oddiel. Padlo 70 južanov a iba 6  Severanov – najmä zásluhou 67 opakovačiek Henry v rukách Kentučanov.


V našich končinách sa sotva nájde muž nepoznajúci slávneho Apača Winnetoua a jeho brata Old Shatterhanda, ktorý sa o. i. preslávil práve svojou henryovkou. Spisovateľ Karl May tejto vraj 25 – ranovej puške vyfantazíroval akýsi guľový zásobník a nemeckí filmári zasa predstavili zálesáka s čímsi, čo pripomína revolverovú karabínu. Historická pravda je však iná.

Cesta k henryovke :
Opakovačka B. T.Henryho / 1821-1898/ bola vyvrcholením dlhšieho vývoja zbraní s trubicovým zásobníkom pod hlavňou a záverom ovládaným spodnou napínacou pákou. Predchádzali jej konštrukcie W. Hunta a L. Jenningsa, na ktoré nadviazal práve Henry a svoje zlepšenia predal zbrojárovi H. Smithovi. Ten s partnerom D. Wessonom pokračoval vo vývoji systému a v roku 1854 v ich továrni v Norwichi uzrela svetlo sveta opakovacia pištoľ Volcanic. Slávu však najmä pre slabý náboj nezožala. Po presunutí upadajúcej firmy Volcanic Repeating Arms Co do New Havenu ju už bez Smitha a Wessona, ktorí sa dali na výrobu revolverov, kúpil v roku 1857 košeliarsky magnát O. F.Winchester. Henry v novej zbrojovke s názvom New Haven Arms Co pracoval ako vrchný majster a správca a ďalej zdokonaloval systém, pričom sa sústredil najmä na strelivo.

Nový náboj, nová zbraň :
V októbri 1860 Henry získal US patent na nový náboj kalibru. 44 /asi 11,2 mm / s medenou nábojnicou, okrajovým zápalom, olovenou strelou s plochou špičkou s hmotnosťou 14 g a náplňou 1,62 g čierneho prachu. Úsťová rýchlosť strely 373 m. s-1 síce nebola príliš vysoká, ale jej výkon na boj i lov stačil. Henry postúpil práva Winchesterovi a k novej zbrani zostal iba krôčik. Už v roku 4860 v New havene vyrobili prvých 270 henryoviek. Vzbudili oprávnený záujem. Púzdro záveru skrývalo odsuvný valcový záver, ktorý pri sklopení páky natiahol kohút a po jej vrátení pôsobil ako úderník, keď predtým zasunul do komory náboj z trubicového zásobníka. Doň sa zmestilo 15 nábojov a ďalší mohol byť v nábojovej komore, čo bola kapacita dovtedy nevídaná. Ako zásobník slúžila trubka pod hlavňou zložená z dvoch častí. V prednej dlhej 6 palcov /152,4 mm/ bola upevnená podávacia pružina zakončená hmatníkom. Po jej stlačení na doraz a zaistení sa táto časť dala odklopiť nabok s do druhej časti siahajúcej až pod nábojovú komoru sa  vložili náboje. Predná časť sa potom vrátila do pôvodnej polohy a uvoľnená pružina tlačila náboje k záveru. Hmatník pružiny sa pohyboval vo výreze na spodku zásobníka a slúžil aj ako indikátor spotreby streliva. Po vyprázdnení zbrane sa zastavil až pri puzdre záveru a celý proces nabíjania bolo treba zopakovať.

Klady a zápory „rýchlopušky“ :
Najväčšou prednosťou henryovky bola kapacita nábojov a rýchlosť streľby. Celý zásobník sa dal vystrieľať za 45 sekúnd a pri testoch v máji 1862 to jeden profesionál dokázal dokonca za necelých 11! Výhodou tiež bolo, že trubkový zásobník takmer nezväčšoval rozmery zbrane. K nevýhodám patrilo jeho zložitejšie plnenie, čo vyriešila až Kingova nabíjacia klapka použitá na puzdre záveru winchestrovky M 1866, čo umožňovalo nabíjaie zozadu. Ani tá však neodstránila meniace sa ťažisko pušky pri jej vyprázdňovaní. Nedostatkom bol i výrez na spodku zásobníka, v ktorom sa pohyboval hmatník. Zoslaboval pevnosť tejto časti a vnikala ním i nečistota, nehovoriac už o tom, že henryovky kôli tomu na rozdiel od winchestroviek nemohli mať predpažbie.

Na frontoch :
Je paradoxom, že v americkej občianskej vojne, hoci dostala prívlastok „prvá moderná“, dominovali perkusné zbrane a zriedkavé neboli dokonca ani kresadlové predovky! Vláda Únie, ne území ktorej sa henryovky vyrábali, sa k nim napriek ich prednostiam dlho stavala odmietavo. Za celú vojnu kúpila iba 1 713 pušiek a 4,6 milióna nábojov Henry, čo bolo v porovnaní s počtom 2,8 milióna vojakov v jej službách zanedbateľné. Väčší záujem prejavili jednotlivé severné štáty, ktoré henryovkami vyzbrojili jednotky dobrovoľníkov – niekedy celé roty ba i pluky. Tieto tzv. Henry Units boli vďaka obrovskej palebnej sile veľmi obávané. Do príchodu winchestrovky v roku 1866 vyrobili takmer 14 000 henryoviek. Neboli dokonalé a nemožno ani povedať, že vyhrali veľkú vojnu, ale v histórii zbraní vyryli nezmazateľnú stopu.

Autor: PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR, mesačník Obrana