Izraelská blesková vojna

Trvala len šesť dní. Blízky východ aj okolitý svet s jej následkami a výsledkami bojujue už 40 rokov. Na istý čas strojnásobila územie Izraela a mnohonásobne zmenšila sebavedomie Arabov. Posilnila nenávisť medzi Židmi a Arabmi, aj sebanenávisť /časti/ Izraelčanov, ktorí sa zrazu stalo okupantmi. Do svetovej politiky vniesla dobre znejúcu, ale nie príliš fungujúcu formulku územie za mier. . Bola ukážkou brilantného vojenského plánovania i veľkých strát na  oboch stranách. Tretia arabsko-izraelská vojna, ktorej zámienkou bola egyptská blokáda pre Izrael životne dôležitej Tiranskej úžiny, ale išlo v nej aj o prístup k vode, terorizmus palestínskeho hnutia Fatah i o veľkú svetovú politiku, sa začala 5. júna 1967.

Zastihnutí pri raňajkách:
Egyptských letcov jej začiatok zastihol rovno pri raňajkách v kasárňach. Netrvalo dlho a nemali na čom lietať. Izrael na zničenie podstatnej časti vtedy najmodernejšieho letectva arabského sveta použil takmer všetky svoje stíhačky. Oplatilo sa. Egypťania, ktorí prišli v prvý deň vojny o viac ako 180 svojich strojov a 100 pilotov, ako aj štartovacie dráhy a spojovaciu techniku, boli šokovaní a načas znehybnení. Nepomohli im ani letecké útoky vedené na Izrael so spojeneckej Sýrie, Iraku a Jordánska. Túto bitku arabské sily prehrali.
„Vojnu sme vyhrali v prvých dvoch hodinách, “ vyhlásil neskôr Simon Peres. V uplynulých desaťročiach sa mohol presvedčiť, ako veľmi môže toto víťazstvo bolieť. Písal sa však rok 1967 a Izrael sebavedome postupoval ďalej a bojoval na zemi, zo vzduchu aj mora a na viacerých frontoch – s Egypťanmi na Sinaji, Sýriou na Golanských výšinách a s Jordáncami na území, ktoré sa  označuje za západný breh. Práve do tohto frontu sa mu chcelo najmenej.
Ešte pár dní predtým, ako sa Izrael rozhodol zaútočiť na Egypt, dostal jordánsky kráľ Husajn odkaz, že ak sa do vojny nezapojí, židovský štát nechá Jordánsko na pokoji. Husajn sa však nechal presvedčiť egyptským prezidentom Džamalo Násirom, že izraelské letectvo utrpelo ťažké straty a Izrael je odrovnaný. Evidentné klamstvá používal egyptský prezident aj na to, aby do akcií proti Izraelu povzbudil aj svojich spojencov v Sýrii či Iraku. Husajnov vstup do vojny umožnil Izraelu dobyť východný Jeruzalem a znovu získať kontrolu nad najposvätnejšími miestami judaizmu, ku ktorým od svojho vzniku nemal prístup.

Zmätení Izraelčania:
Fotografie izraelských vojakov modliacich sa pri Múre nárekov a hlavného rabína armády Šloma Gorena trúbiaceho na šofar patria k izraelskej národnej mytológii. Od Jordánska však I získal Izrael aj západný breh spolu s desiatkami tisícok Palestínčanov / ďalšie desaťtisíce padli pod jeho kontrolu v pásme Gazy, ktoré vybojoval od Egypta/ a s problémom, ako im vládnuť a ako ich zvládnuť. Britský historik Martin Gilbert naznačuje, že Izraelčania boli z tohto „zisku“ na začiatku zmätení. V krajine potomkov ľudí, čo prežili holokaust, sa viedli ťažké debaty, či majú Izraelčania právo okupovať iné národy. Napokon však prevládli bezpečnostné hľadiská aj potreba niekde „ubytovať“ židovských osadníkov. Nezanedbateľná je náboženská stránka – mnoho Izraelčanov jednoducho uverilo, že západný breh je súčasťou „Veľkého Izraela“ a nevšímalo si, čo to urobí s Palestínčanmi. Tí zase „okupáciou“ ospravedlňujú svoje teroristické útoky na izraelských civilistoch a neochotu uznať právo Izraela na existenciu.

Keď sa vojna 10. júna zastavením palby na Golanských výšinách skončila, Izrael narástol o desiatky kilometrov a arabské krajiny museli potupne stiahnuť chvosty. Tri mesiace po vojne prijala Bezpečnostná rada OSN známu rezolúciu 242 požadujúcu, aby sa Izrael stiahol z okupovaných území výmenou za mier s arabskými štátmi. Je však dosť nejasné naformulovaná, každá strana si ju vykladá po svojom a mier je v nedohľadne. Faktom však je, že Izrael už „vrátil“ Sinaj výmenou za mierovú dohodu s Egyptom /1979/ a pred dvomi rokmi sa stiahol z pásma Gazy. Uvažuje aj o tom, že by opustil časť západného brehu.

Jana Shemesh, Tel Aviv

Toľko teda o Izraelskej bleskovej vojne. Čo dodať na záver, hádam len toľko, že Židia boli prenasledovaní počas celých svojích dejín existencie. Vlastne Židia boli vyvoleným národom, ale neprijali vykupiteľskú misiu Ježiša Krista. Preto ich Boh veľmi tvrdo súdil. V Biblii sú viaceré pochmúrne a zlé vízie genocídy židovského národa. / hoci boli bohom vyvolený národ/. Existencia židovského národa podľa Biblie nie je veľmi ružová, a v budúcnosti uvidíme, ak sa samozrejme dožijeme, ako tento štát napreduje alebo nie, a či sa biblické vízie naplnia.

MIRI