Jedna feldflaška

Panzerfaust6 : Mám za sebou podobné kolečko s hledáním konkrétní osoby přes německé úřady. Měl jsem stejný myšlenkový pochod a kontaktoval jsem městský úřad daného města (bezvýsledně) červený kříž s dlouhou dobou čekání a následnou negativní odpovědí. Úplně stejný výsledek. Pak jsem cca dva roky čekal a posléze obeslal velvyslanectví SRN v Praze. Ti jsou mnohem sdílnější a doporučuji to co nejdřív udělat!!! Protože ta mnou hledaná osoba během těch dvou let čekání, bohužel, zemřela. Zabývat se tím bude přímo přidělenec obrany (Bundeswehr).

Ahoj, žiaden pracovník magistrátu mesta nebude (a ani nie je oprávnený) poskytovať akékoľvek informácie týkajúce sa svojich obyvateľov, navyše ešte bývalých vojakov nemeckých ozbrojených síl cudzím osobám!!! Nebudú poskytovať ani údaje týkajúce sa pozostalých, nakoľko nemáte na dané informácie žiaden právny nárok. Z vlastnej skúsenosti viem, že podobných žiadosti je množstvo - tak napíšu strohú odpoveď, aby ste dali pokoj. Podobne postupuje aj červený kríž - to že ste držitelia vojnového artefaktu Vám nedáva nárok získať osobné údaje, bez ohľadu na to, aká je Vaša myšlienka šľachetná.
Adam, veľvyslanectvo kontaktuj, aj tak tam hovno robia a berú peniaze, nech aspoň neberú platy len tak. Ak to s údajmi o danej osobe myslíš vážne, odporúčam sa obrátiť na profesionálneho archivára/pátrača - tam však zaplatíš ďaleko viac ako je cena fľaše (cca. 180 až 200 €) a angl. jazyk je nutnosťou.

Aktiv, PeťkoZberateľ: ďakujem za rady, ešte vyskúšam to veľvyslanectvo. Rozmýšlal som, že si len tak z hecu spravím výlet na to miesto, ale to je zatiaľ len plán na leto.

Bomba nález gratulka Jen nechapu tu prvni adresu. Wroclav přece není v Lotyšsku

BadenBaden: tiež neviem, čo by to mohlo presne znamenať. Adresu vo Wroclave som nedokázal s AOK 18 nijako spojiť. Preto predpokladám, že je to adresa, kde písal na túto fľašu. Kurland je tam napísané asi preto, lebo 18. armáda bojovala do kapitulácie pod názvom Heeresgruppe Kurland.

Petko, Aktiv, Adam: ja som takto ziskal Soldbuch nemeckeho vojaka s presnym popisom jeho smrti ziskanym od miestnych obyvatelov. Vlastnik Soldbuchu (on osobne videl, ako ho Rusi dorazili a prehladali, pricom si zobral zahodeny Soldbuch a prestreleny zapisnik) sa desiatky rokov snazil najst pribuznych, po prevrate aj cez nemecke velvyslanectvo, ale neuspesne. Nakolko mmestecko bolo v terajsom zapadnom Nemecku, napisal som obsiahly mail na mestsky urad a po 2 zydnoch uz dostal mail od pribuznych vojaka. Bolo to tesne pred Vianocami a bol to pre nich sok. Zili este brat a sestra. Rodicia do roku 1974 po nom neuspesne patrali a zomreli bez akejkoľvek spavy o jeho smrti. Este dlho sme si pisali prostrednictvom ich deti, prednedavnom bohuzial zomreli. Vtedy aj v ich novinach pisali o tom ako o zazraku, ze sa tolky cas po vojne podarilo objasnit smrt jedneho ich obyvatela (mal 19 rokov). Velmi ich vtedy potesilo, ze ich surodenec ma doteraz upraveny hrob na slovenskom civilnom cintorine. Osobne sem neprisli, ale poslal som im mnozstvo fotografii a vymenili sme si vela listov a mailov. Cize pokial nie je dotycny mrtvy vojak z byvalych vychodnych oblasti Nemecka, ktore po vojne zabrali Polsko a Rusi, tak je este vzdy sanca niekoho najst. Predpokladom je znalost jazyka a ochota na druhej strane. Takze, Adam, nevzdavaj to a patraj!

Přeji mnoho úspěchů v pátrání a sám jsem zvědav a také se pochlub jak si dopad. Před lety jsem slyšel příběh k nalezení " železa" s věnováním od jednoho Dolfiho admirálů kterého nechal pověsit na struně od klavíru. Pátrání po majiteli bylo nulové absolutní mlčení i když byla pravost artefektu potvrzena.

Mám za sebou podobnou zkušenost. Před pár rukama jsem našel na lágru v odpadní jámě utečenecké ID malé 4 leté holčičky z Bautzenu. Bylo na něm jméno, datum narození a kompletní adresa. Také jsem hledal. Oslovil jsem všechny členy městské rady... nic, bez odpovědi. Oslovil jsem katolickou i evangelickou faru. Nic, bez odpovědi. Oslovil jsem tamější archiv... bez odpovědi. Až paní muzejnice mi odpověděla, že sice nemůže poskytovat takové informace s ohledem na ochranu osobních dat, ale že něco zkusí. O pár dní později napsala, že v matrice nalezla shodný údaj a paní ještě žije. O několik dní později mi napsala, že ji mimo pracovní dobu navštívila, ale paní se k ničemu nezná, o kontakt se mnou nestojí... Ale bylo to zajímavé hledání.

Chlapi, ďakujem, že ste sa podelili o svoje skúsenosti
Ľubo, díky moc za podporu, napísal som už aj na to veľvyslanectvo

Super

Veľmi pený kúsok, fandim Vám, držim palce aby sa Vám to podarilo dopatrať.
Dufam že nenahnevám že to pišem sem, mam ID známku vojaka Slovenského štátu, dochoval sa v nej pôvodný papierik z kompletnými údajmi, Meno, priezvisko, bydlisko, rok narodenia, hodnosť. Tento vojak určite bojoval na východnom Slovensku.
Vaš príspevok ma nainšpiroval a tiež by som sa chcel k niečomu dopatrať, je na nete nejaka databaza Slovenských vojakov kde by sa dalo podĺa mena k niečomu dopatrať alebo treba riešiť cez archivy? s čim mam začať? Ešte raz sa ospravedlňujem že to davam sem.
Ďakujem velmi pekne.

militarii: Ďakujem. Tvoj príspevok je tu na mieste. Skús napísať na konkrétnu adresu, alebo sa tam vyber osobne. Pokiaľ nenájdeš pozostalých, tak asi ostáva už len ministerstvo obrany, ale či budú mať záznamy zo SŠ, to netuším. Ale určite sa nájde niekto, kto Ti poradí lepšie, než ja. Prajem veľa šťastia pri pátraní.

militarii : jedna z možností zistiť o vojenskom pôsobení dotyčného je napísať na VHU, je to však podelené, doklady osôb narodených pred rokom 1911 sú u Vás v Prahe,
Ročníky 1911-1920 skús napisať na VHU Bratislava,
a ak mohol byť dôstojník, obráť sa na Vojenský archív– centrálna registratúra, Univerzitné námestie č. 2, 917 01 Trnava, Slovenská republika), kde sú uložené doklady dôstojníkov...
Za odpis údajov sa platí podľa strán...
Údaje poskytujú na základe príbuzenského pomeru, tzn. rodného listu, alebo na odborné bádanie, knihy a pod.
Skús nakontaktovať Obecný úrad v jeho bydlisku, či by Ti nepomohli požiadať o údaje na VHU, napríklad na doplnenie údajov v obecnej kronike či článku do obecných novín...
Držím palce ak budeš chcieť daj potom vedieť či sa niečo podarilo.
Alamo

Panzerfaust6: sorry že sTi čmáram do príspevku.
Inak tiež pekný príspevok o fľaške...
Snáď sa Ti tiež podarí zistiť viac...

Paolo : pátral jsem taky po děvčeti se stejným osudem :) Myslím, že tu známku jsi mi určil před lety dokonce ty (mám ji v příspěvcích).

Ďakujem Vám, potom dam vedieť či sa niečo podarilo.

Klobúk dolu! Tiež som pred tromi rokmi na Ostravsku kopol ruský hliníkový kotlík, na ktorom je vyryté meno ВАСИЛЬЕВ a originál ruská signatúra v kruhu.

Ďakujem všetkým za komentáre a rady. Práve som dostal spätný mail od veľvyslanectva, že preposlali moju žiadosť do Berlína, kde sa už po tomto vojakovi pátra. Vraj to môže trvať niekoľko mesiacov, tak mi len napísali krátke potvrdenie, že to spracovávajú. Keby sa to skončí v môj prospech, napísal by som o tom pre záujemcov ešte krátky článok.

Fľašu sa mi podarilo vrátiť v marci tohto roku rodine Hansa Deckera. Pomohlo mi nakoniec nemecké veľvyslanectvo. Po telefóne som sa s jeho synovcom (vyše 80r. pán) dohodol. Odovzdanie fľaše prebehlo poštou. Veľvyslanectvo najprv chcelo urobiť o tom článok, ale nakoniec to nechali tak.