Kulomet Bren

Brno - Enfield = B R E N

Táto napohľad jednoduchá, no trochu záhadná rovnica skrýva v sebe množstvo poctivej práce, výsledkom ktorej sa stala svetová kvalita.

Medzivojnová ČSR /1918 – 1939/ mala vyspelé zbrojárstvo. Jeho produkty zabezpečovali vlastnú armádu a v mnohých prípadoch sa presadili i v zahraničí. Zaslúžili sa o to viacerí vynikajúci konštruktéri, medzi nimi i Václav Holek, tvorca ľahkého guľometu ZB 26.

Neľahká cesta k úspechu
Holek začínal v pražskej zbrojovke Praga, a preto i jeho prvé guľomety niesli mená Praga I, Praga II, a Praga I-23.Ten sa v súťaži MNO ČSR na jar 1923 umiestnil ako druhý za dánskym Madsenom. O zbraň prejavila záujem Čs. zbrojovka Brno a kúpila na ňu licenciu. Zmluva na 15 rokov sa mala stať účinnou, ak bude guľomet zavedený do výzbroje. Holek na ňom ďalej pracoval a v skúškach v roku 1924 zvíťazil. Praga odovzdala svoj zlepšený model vz. 24 brnianskej zbrojovke a obe firmy uzatvorili novú zmluvu. V brne, kam prišiel i Holek, dostala zbraň názov ZB 26 a čs. armáda ju prijala do výzbroje ako ľahký guľomet vz. 26.

Nová skvelá zbraň
ZB vz. 26 bol ľahký guľomet na náboj 7,92 x 57 mm Mauser s drážkou, strieľajúci zo zadnej polohy záveru, ktorý sa uzamykal jeho sklopením. Pracoval na princípe odberu časti plynov z hlavne cez trubicu pod ňou, siahajúcu takmer k ústiu. Strieľal jednotlivo i dávkou s maximálnou kadenciou 600 výstrelov /min. a zásoboval ho 20 – nábojový schránkový zásobník vkladaný zhora. Mal hmotnosť bez nábojov 9,6 kg, celkovú dĺžku 1 165 mm, dĺžku hlavne 602 mm a účinný dostrel 1 000 m.

Víťazstvo na Ostrovoch
Začiatkom 20. rokov sa i v Británii rozhodli zaviesť nový ľahký guľomet. Keď v roku 1925 zbrojovka Vickers získala licenciu na výbornú zbraň Francúza Berthiera, zdalo sa byť všetko jasné. Osud však chcel inak. V britskej armáde totiž už od roku 1922 prebiehal výber, v ktorom „bojovali“ značky Browning, /BAR/, Madsen, Beard-more-Farguhar, Hotchkiss a Lewis. V prvom kole zvíťazil BAR. Neskôr do súťaže pribudli guľomety Chatellerault, Furrer, Erickson a McCrudden, ale žiadny z nich tvrdé britské požiadavky celkom nesplnil. V roku 1930 sa pri nových testoch stretli BAR, Madsen, Vicker-Berthier, KE7, Darne a zástupca Brna – zdokonalený ZB vz. 27. Tento ako jediný nepoužíval britský náboj kalibru 303 /7,71 mm/. A predsa zvíťazil!

ZB versus Vickers – Berthier
Do záverečných enfieldských pieskových, bahnových a vytrvalostných testov prešli iba ZB a Vickers – Berthier. Streľbou ešte rozpálené a znečistené zbrane zahrabali na určitý čas do piesku a bahna, po vybratí ich len zbežne vyčistili a vystrelili z nich po 10 000 rán. Nasledoval test v presnosti streľby na 500 a 2 000 yardov / 457 a 2286 m / a vytrvalostný test na 30 000 rán. Konečné hodnotenie zbrane Vickers. Berthier. “Sľubný guľomet, ktorý však vyžaduje ďalší vývoj a zlepšenia v mnohých detailoch. “ Na adresu ZB Brno odznelo. “Po všetkých stránkach skvelý. Pochybujeme, že by vôbec nejaký iný guľomet prešiel u nás toľkými testami s takými malými problémami“. Úpravy však musel podstúpiť i ZB. Išlo najmä o prestavbu na britský okrajový náboj. 303, ktorý potreboval segmentový zásobník / na 30 nábojov/. Keďže na rozdiel od čs. nábojov s nitrocelulózovým prachom britské laborovali korditovým, ktorý viac zanášal plynový kanál, musela byť pôvodná plynová trubica skrátená /o 254 mm / a zbraň dostala i nový regulátor plynu, piest a nárazník. Pôvodnú rebrovanú hlaveň nahradili hladkou s dĺžkou 635 mm /Mk. 2/, resp. 565 mm /Mk. 3, Mk. 4/. Napokon Briti v roku 1937 ZB ako ZGB 33 prijali a začali vyrábať v Royal Small Arms Factory v Enfielde pod menom BREN, zložených z prných písmen Brna a Enfieldu. Táto zbraň, považovaná vo svojej kategórii a dobe za najlepšiu, sa stala klasickou a podľa nej hodnotili všetky ostatné. O jej kvalitách svedčí i fakt, že začiatkom 60. rokov ju prestavali na náboj 7,62 x 51 mm NATO /l4/ a vyrábali až do roku 1971. Je zaujímavou pikantériou, že podobne ako v 1. svetovej vojne guľometa Maxim používali obe bojujúce strany, i v 2.sv. vojne pôvodne čs, zbrane slúžili Spojencom i Nemcom, ktorí ZB vz, 26 a ZB vz. 30 zaradili do svojej výzbroje ako MG26/t/ a MG30/t/.

PhDr. Ján Dolinay