Lidická tragédia z pohľadu mágie

„Tuná nad tým krajom sedel prízrak, niečo veľmi zlé, mimo čas a priestor, čierne mračno, ktoré sa privalí uprostred noci nevedno odkiaľ..... Muž sa odmlčal, ako by nenachádzal ďalšie slová, ktorými by mohol vyjadriť svoju úzkosť a zadíval sa na kľudné údolie s potokom, kde kedysi stávala dedina Lidice. „
Náhoda alebo tajomná zákonitosť?
Na prvý pohľad vyzerá vypálenie Lidíc ako brutálna reakcia na zabitie ríšskeho protektora Reinharda Heidricha, ktorého cieľom bolo psychicky zlomiť český národ a zbaviť ho akéjkoľvek chuti k ďalšiemu odporu. Preto bolo vybrané miesto ležiace blízko Prahy a priemyselného Kladna. Z celej rady dedín, prichádzajúcich v úvahu, padol „čierny peter „ na Lidice náhodou. Rozhodol o tom gestapom zachytený dopis mladíka, ktorý ako zámienku rozchodu s dievčaťom naznačoval odchod do ilegality a taktiež fakt, že syn statkára Horáka z Lidic bol letcom v Anglii. Ale v miestach, kde boli Lidice, sa čosi podivného a zlovestného stávalo už pred tisícročím. Pri natáčaní tel. dokumentu o Lidiciach Jozef Císarovský využil i spomienky svojej babičky z neďalekej obce Hostoune, . Starenka povedala, že Lidice boli prekliatou dedinou, že ju už veľakrát predtým rôzne vojská vypálili a obyvateľov pobili, a sami lidickí obyvatelia hovorili, že ich smola je v tom nešťastnom svatomartinskom „posvícení“. Pri točení Mystickej trilogie, kde sa hovorí o nevysvetlitelných nálezoch kostí zmasakrovaných ľudí v obilných jamách knovizskej kultúry z doby bronzovej. Pani doktorka Pleinerová z archeologického ústavu povedala, že tieto unikátne stopy brutálneho praveku násilia sa vyskytujú v starej poľnohospodárskej oblasti severozápadne od Prahy. V oblasti, do ktorej partia aj Lidice.

Obeť bohu podsvetia
Šokujúce nálezy dolámaných ľudských kostí v jamách, ktoré boli pôvodne budované ako zásobárne obilia, znepokojujú archeológov už roky. Pozostatky pobitých mužov, žien detí, veľakrát pomiešané s kosťami domácich zvierat, sú do nich nahádzané bez akejkoľvek piety či úcty, ako nejaký nepotrebný odpad. V jamách prevládajú kostry ľudí násilne usmrtených. Mohlo ísť o snahu zaistiť si priazeň bohyne plodnosti, ale tiež obete božstvám vojny a osudu. Božstva vojny, osudu, plodnosti.... Polia orné a vojnové, Martove polia... Lidický kostol bol totiž zasvetený sv. Martinovi!

Rituál smrti
Dôslednosť nacistov pri likvidácii obce, ktorá sa ničím neprevinila, je vskutku neľudská a šokujúca. Nemala zostať jediná stopa po jej existencii, rituál ničenia išiel do všetkých detailov a dôsledkov /zabitie domácich zvierat, vyvrátenie a spílenie stromov, preloženie koryta potoka, rozmetanie cintorína, kde na dokumentárnych záberoch vidíme, ako výbuchy vyhadzujú do vzduchu staré, spráchnivené kosti. Chceli túto obec vymazať z máp a pamäti ľudí? Potom je zaujímavé, ako celý proces ničenia dôkladne zadokumentovali, ako nechali zachytiť všetky detaily morbidnej atmosféry. Tak máme možnosť dodnes vidieť celý postup : napred všetko spáli oheň, potom sú rozobrané tehly a kamene, zasypané studňe a odvedená voda, nakoniec pluh všetko zaberá do hĺbky a je urobená a osiata nová brázda. Na záberoch vidíme tváre vojakov a dôstojníkov, jedia, pijú, smejú sa, alebo sa tvária dôležito, z ich výrazu sa zdá, že zažívajú niečo mimoriadneho, úžasného, sviatočného a poznášajúceho. Zvláštna je ona potreba neustálej kamufláže, jedno klamstvo za druhým, snaha dôstojníkov gestapa presvedčiť lidické ženy, že im nechcú ublížiť, že im nechcú vziať deti, že sa opäť stretnú so svojimi mužmi /ktorí už boli postrieľaní/. Prečo? Obávali sa hystérie postihnutých? Alebo kliatby, ktorými by ich obeti mihli postihnúť? Možno. Ale práve tak je možné, že lidičania mali ísť na smrť „ dobrovoľne“, že je to akási podmienka účinnosti rituálu. Čo keď gestapáci boli v týchto Lidiciach vedený mocnejším zlom, ako oni sami predstavovali?
Už veľakrát bola v záhadologickej literatúre rozoberaná významná úloha tajných esoterických spoločností, pracujúcich v zákulisí nacistickej mašinérie / napr. nemecká armádna skupina, spoločnosť THULE/, ich úporné hľadanie archy zmluvy, svätého grálu, podzemnej ríše Agarthy a ďalších magických artefaktov. Isté je, že tieto nem. spoločnosti dôkladne študovali prastarú techniku obetí a veľmi dobre vedeli, že v okamžiku smrti dochádza k veľmi silnému výronu životnej energie, ktorá sa samozrejme násobí pri hromadnej smrti desiatok, stoviek či tisíc ľudí. Alebo teória o koncentračných táboroch, ževlastne boli obrovskými generátory energie potrebnej k stvorení nadčloveka / alebo jeho zhmotneniu z inej dimenzie/. Teória nadčloveka, tejto kvalitatívne celkom novej bytosti, ibavzdialene podobnému človeku, vychádzala k zisteniu, že každá globálna katastrofa vytvorila podmienky pre rozmach niečoho nového. Kto z nacistov vycítil, že Lidice sú zrelé pre veľkú rituálnu obeť? Že temný démon, privolaný sem pred tisícročím knovízkymi ľudmi, stále čaká, až ho niekto zavolá? Prečo práve jún bol zvolený k rituálu? A čo lúka plná vlčích makov? Aj to je zaujímavé, nie len to, že je to mesiac slnovratu, ale jeho starý frantský názov bol Brachmanoth – mesiac zlomu a Vikingovia verili, že práve uprostred tohto mesiaca Vidar, syn boha Ódina úspešne pokorí kozmického vlka požierača – Fenrisa. Jún je pokladaný za bránu do ríše vnútra, jeho posvätnou farbou je čierna! . Presne 10. júna, v deň lidickej tragédie, začína keltský meciac dubu. Starogermánska runa Dag, ktorá je tiež pripisovaná mesiaci jún, je znakom pre otváranie, symbolizuje skryté dvere, do ktorých smie vstúpiť iba zasvetený. A naozaj už asi nie je náhodné, že neďaleko Lidíc, u Makotřas / zase ten mak/, boli nedávno objavené kruhové svätyne, orientované podľa slnovratových a hviezdnych línií. Nad týmto krajom sedí niečo zlé, prízrak, mimo čas a priestor.

Skryté záhady, skutočnosti, fantastické fakty.
J. Pavlíček

Upravil MIRI