Máte doma starožitnosť ?

Máte doma starožitnosť, rozmýšľate nad jej predajom, ale neviete ako na to? Zistili sme, že s predajom a s určovaním ceny to nie je také jednoduché a ani odborníci sa nie vždy vedia dohodnúť. Prvoradé je uvedomiť si, čo to vlastne starožitnosť je. Definície sa zásadne rôznia a závisí tiež od samotného predmetu. Podľa niektorých indícií ide o vec staršiu ako sto rokov, podľa iných stačí, aby mala sedemdesiat rokov. Niektorí historici udávajú ako časový medzník 2. svetovú vojnu. Čas však ide ďalej, a preto sa zvyšuje hodnota predmetov aj z neskoršieho povojnového obdobia. Automobil sa napríklad stáva veteránom, ak má viac ako tridsať rokov.

Cena nie je univerzálna:
Obchod, samozrejme, nie je možné vykonať bez osobnej obhliadky starožitnosti. Pri nej sa určí obdobie, štýl, respektíve autor objektu, pokiaľ je známy. Podľa toho sa potom stanovuje cena. Je niekoľko spôsobov ohodnotenia predmetu. . Majiteľ môže osloviť súdneho znalca od ktorého dostane písomný doklad. Druhou možnosťou je priame posúdenie starožitníka. Medzi týmito dvoma stranami pritom vo výsledku nemusí byť vždy zhoda. Cena, za ktorú je možné daný predmet predať, totiž závisí momentálnej ponuky a dopytu na trhu. Môže sa preto stať, že vám síce súdny znalec stanoví zaujímavú cenu, tá sa však nemusí zhodovať so skutočným trhovým stavom. Ak súdny znalec nenavštevuje starožitníctva a nesleduje vývoj cien, tak nemôže stanoviť zodpovedajúcu cenu. Môže presne udať obdobie, autora, ako je to reštaurované, ale cenu určuje aj dopyt, a to hlavne v súčasnosti. Najvhodnejšia je preto vzájomná dohoda majiteľa a starožitníka. Jednou z možností je aj overiť si ceny daného predmetu v niekoľkých starožitníctvach. Podobné je to i s komisionálnym predajom. Pri takom dostane majiteľ peniaze, až keď sa tovar predá. Aj to však záleží na cene zodpovedajúcej dopytu. Stanovenie ceny nechávam na majiteľovi. Môžem len niekedy odporučiť cenu, keď má veľké oči. Je predsa v záujme nás oboch, aby sa vec predala. , vraví Pavel Habáň, bývalý pracovník múzea v Bratislave, dnes starožitník.

Zaprášené sú vzácnejšie:
Dá sa povedať – čím starší predmet, tým drahší. Neznamená však, že aj žiadanejší. Aj pri predaji starožitností môžeme sledovať rôzne módne vlny, ktoré trvajú približne 5 až 10 rokov. Na vrchole záujmu je vtedy určité obdobie alebo autor. Momentálne je dopyt hlavne po art-deco, teda období 20. a 30. rokov minulého storočia. Záujem sa posunul od baroka a biedermeiera. Teraz k ľuďom prehovára art-deco. Je to starožitné a zároveň moderné. Tvrdí Žofia Murgašová. Vo svojom obchodíku v centre Bratislavy sa venuje najmä šperkom, keramike, sklu a obrazom. Veľký záujem je tiež o secesné náušnice, prívesky, prstene, bižutériu aj  o slovenské lótové striebro / z pred roku 1866/ – misky, soľničky a podobne...
O muzeálne šperky z baroka až taký záujem nie je, i keď sa nájdu aj ľudia, ktorí majú zmysel pre tento štýl, dodáva. Pre majiteľa starožitností to znamená, že pokiaľ sa rozhodne predať vec, ktorá momentálne nie je v kurze, získa za ňu menej peňazí, ako by mohol napríklad pred niekoľkými rokmi. Najnižšia cena prsteňov sa pohybuje od tisíc korún. Briliantový prsteň však môže stáť 200 – až 300 tisíc. Pani Žofia sa stretla už aj s briliantovými náušnicami a príveskom z 19. storočia, ktoré mali hodnotu 700 –tisíc korún. Podobne rôzne sú aj ceny nábytku od drevenej stoličky z 19. storočia za 600 korún až po vzácne skrine, sekretáre a  sedacie súpravy za niekoľko desiatok tisíc. Záleží tiež na stave, v ktorom sa nábytok nachádza Môže sa to zdať zvláštne, ale oveľa väčší záujem je o predmety v pôvodom, nezrekonštruovanom stave. Kedysi sme predávali len zrekonštruovaný nábytok, ale po dlhoročných skúsenostiach s reakciami ľudí sme prestali. Predávame veci také, ako sme ich získali, vraví pani Eva. Stáva sa, že sa kupujúcemu nepáči vybrané čalúnenie alebo vôbec fakt, že kreslo vyzerá novo a nie ako dochovaná starožitnosť. Na správne reštaurovanie starožitného nábytku je tiež potrebné poznať autentické historické techniky, materiály, ktoré sa v danom období používali, aby nábytok nestratil historický vzhľad. Tieto vedomosti sú dnes čoraz vzácnejšie. Aj pri šperkoch ľudia uprednostňujú veci s patinou, čierne, zájdené. Týka sa to i obrazov a sošiek. Obrazy aj ikony ľudia radi kupujú červotočové, zaprášené, teda ponechané v pôvodnom stave, potvrdzuje pani Žofia.

Taliani kupujú madony.
Kto má o starožitnosti najväčší záujem? Kedysi tvorili prevažnú časť klientely zberatelia, neskôr ľudia, ktorí chceli mať starožitné zariadenie domu. Pred pádom komunistického režimu mali navyše prednostné právo na vzácne kúsky múzeá a galérie. Tie však už teraz nemajú dostatok financií na takéto pravidelné zásobovanie. Zberatelia akoby sa už strácali a teraz je to skôr finančná investícia do hodnôt, o ktorých sa predpokladá, že sa po čase ešte znásobia. Podľa mňa je to však veľmi vratká plocha, lebo naozaj nikdy nevieme, ako sa vyvinie vkus ľudí. Navyše, na našom trhu sú starožitnosti okrajová záležitosť, vraví pani Eva.
Zatiaľ čo záujem o nábytok v súčasnosti klesá, veľa turistov sa zaujíma o sklo, keramiku, obrazy. Veľmi veľa turistov chodí najmä v lete. Sú z rôznych štátov, Dagestan, Mexiko, Austália, Filipíny. . Dá sa tiež vysledovať o čo majú najväčší záujem. Taliani, Portugalci Španieli, teda katolícky založení južania kupujú hlavne madony. Japonci nekupujú skoro nič, tí si len obzerajú, smeje sa pani Žofia. Inou otázkou je medzinárodná konkurencia. V porovnaní s Rakúskom, Francúzskom alebo Belgickom sú u nás starožitnosti drahšie. Podľa Pavla Habáňa je to tak preto, lebo u nás nie je dostatok tovaru. V Česku je oveľa väčšie množstvo či už historických zbraní, alebo čohokoľvek iného. Nedostatok tovaru zvyšuje u nás jeho cenu. Milovníci starožitností si však prídu na  svoje aj na pravidelných burzách, ktorých čaro v súčasnosti objavuje čoraz viacej ľudí

Jeden z najznámejších trhov so starožitnosťami sa každý týždeň koná v Londýne na Portobello Road. Kupite tam všetko, od soľničky až po stredoveké brnenie.

Veronika Pavlíková. -:Plus jeden deň, Magazín 18