Maxim – prvý automatický guľomet

Necelé dva roky predtým, ako sa 19. storočie stretlo s nasledujúcim – 2. septembra 1898 – stálo pri sudánskom Omdurmane 23 000 britských a egyptských vojakov proti armáde 50 000 rozzúrených miestnych povstalcov, ktorí do dejín vošli pod nepresným označením derviši. Keď sa neľútostná zrážka skončila, na bojisku zostalo 15 000 mŕtvych a približne rovnaký počet zranených, zatiaľ čo Briti stratili 5 dôstojníkov a 85 príslušníkov mužstva!

V čom spočíval tento zázrak? Prvá brigáda britskej pechoty totiž použila šesť guľometov Maxim a druhá štyri. Z týchto desiatich zbraní vypálili dovedna 34 000 nábojov, ktoré údajne spôsobili až tri štvrtiny všetkých strát protivníka...

Prevratný systém:
Takmer presne rok nato vypukla búrska vojna v južnej Afrike. Tam však už proti Britom nebojovali neorganizovaní domorodci, ale Európania ovládajúci umenia manévrového poľa, vyzbrojení opakovačkami Mauser i vlastnými guľometmi Maxim. A karta sa obrátila – mnohé bodákové či jazdecké útoky disciplinovaných synov Albiónu v otvorenom teréna sa krvavo skončili v ohni dômyselného vynálezu pána Maxima. Muselo však prejsť takmer dvadsať rokov, než si po krvavých jatkách v 1. svetovej vojne vojvodcovia do dôsledkov uvedomili ničivosť tohto druhu zbrane a začali meniť taktiku. V USA sa guľomety objavili už v 60. rokoch 19. storočia. Išlo však napospol o rôzne konštrukcie s mechanickým pohonom, z ktorých azda najznámejší je Gatling s rotujúcim zväzkom hlavní. Až Hiram Maxim /1840-1916/, rodák z amerického Maine, začal premýšľať, či ba sa spätný ráz výstrelu nedal využiť na opätovné nabitie zbrane bez vonkajšieho zásahu. Jeho idea však dozrela až po dlhšom čase. V roku 1883 počas pobytu v Londýne navrhol automatickú pušku so zásobníkom, nabíjanú pomocou spätného rázu. Dobre pritom chápal prevratnosť svojho vynálezu a zabezpečil mu veľmi dôkladnú ochranu britským patentom č. 3178 z 26. júna 1883.

K prvému automatickému guľometu zostal potom už iba krôčik a zbraň kalibru. 303 /7,7 mm/ nazývaná „Forerunner“ / Predbežec / ešte v tom istom roku získala britský patent č. 3493. Už koncom januára 1994 Maxim vyskúšal ďalší model s názvom „Prototyp“, líšiaci sa od „Predbežca“ nábojom Gatling. 45 / 11,43 mm /. Mal približne rovnakú kadenciu ako vtedajšie desaťhlavňové rotačné Gatlingy / približne 600 výstrelov za minútu/, no jeho hlaveň, nesúca na rozdiel od Gatlinga celú záťaž streľby, sa značne prehrievala. Tak sa zrodilo charakteristické púzdro – vodný chladič, ktorý jej teplotu dokázal udržať na prijateľnej úrovni. Maxim pri svojej konštrukcii použil princíp krátkeho záklzu, pri ktorom sa pri výstrele hlaveň i záver v dôsledku spätného rázu pohybujú spoločne dozadu približne na vzdialenosť jedného anglického palca / 25,4 mm /. Potom sa ich pevné spojenie /uzamknutie/ pomocou kĺbového mechanizmu dočasne preruší a zatiaľ čo sa hlaveň zastaví, odomknutý záver pokračuje v záklze a ním nesený vyťahovač vytiahne z nábojovej komory vystrelenú nábojnicu. Záver zároveň stláča vratnú pružinu, ktorá ho po vyrovnaní tlakov začne znovu posúvať dopredu. Pritom sa napne bicí mechanizmus a zo zásobníka alebo nábojového pásu sa odoberie nový náboj. V okamihu prirazenia záveru k zadnému koncu hlavne sa dokončí i zasunutie nového náboja do nábojovej komory a obnoví uzamknutie záveru a hlavne.

Konštruktér šľachticom:
V roku 1885 Maxim predviedol svoj guľomet britskej armáde, no ešte neuspel. Nevzdal sa a v roku 1886 zdokonalený a zjednodušený model predstavil vo viacerých krajinách Európy. Jeho prednosti oproti mechanickým zbraniam boli nesporné a v súťažiach prekonával i konštrukčne automatické guľomety. A tak výrobky spoločnosti Maxim Gun Company už v roku 1890 používali armády veľkej Británie, Nemecka, Rakúska, Talianska, Švajčiarska, i Ruska. Zanedlho sa síce objavili modernejšie konštrukcie, , využívajúce princíp odberu časti plynov z hlavne / napr. Browning, Colt/, ale nemecký 7.92 mm Maxim vzor 1908 / MG 08 / s kadenciou 450 výstrelov za minútu prešiel oboma svetovými vojnami a Rusi svoj 7,62 mm Maxim vzor 1910, strieľajúci rýchlosťou 550 výstrelov za minútu, vyrábali až do roku 1950 a používali ešte dlhšie. V roku 1911 sa Hiram Maxim, povýšený medzičasom vo Veľkej Británii do šľachtického stavu, stiahol do ústrania, no jeho meno, spojené s vynálezom prvého automatického guľometu na svete, zostane zapísané v histórii navždy.

Autor: PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR, mesačník Obrana