Medzinárodná blamáž

Medzinárodná blamáž: Robila prešovská spoločnosť biznis s mŕtvymi vojakmi? !

Slovákov, Čechov, Rakúšanov, Maďarov „prerábali“ na nemeckých vojakov, padajú vážne obvinenia na adresu prešovskej spoločnosti... zaoberajúcej sa obnovou nemeckých vojnových cintorínov.

Po viacerých škandáloch so zneužívaním európskych či nórskych fondov stojí Slovensko na prahu ďalšej medzinárodnej blamáže. Ide o podozrenie z falšovania historických dokumentov a údajov pri obnove vojnových cintorínov a, samozrejme, aj o veľké peniaze.

Klub vojenskej histórie Beskydy v Humennom už vyše roka upozorňuje Ministerstvo vnútra SR, ktoré vydáva povolenia na exhumáciu pozostatkov padlých vojakov v prvej a druhej svetovej vojne, že Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby so sídlom v Prešove manipuluje s historickými faktmi.

Predseda klubu mladý historik Martin Drobňák (26) sa preto rozhodol na rázny krok. Namiesto márneho búchania na dvere hluchých úradníkov ministerstva vnútra podal na Krajskú prokuratúru v Prešove trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu a hanobenia mŕtvych. Na rozdiel od ministerstva vnútra tam jeho argumenty zobrali vážne.

Kolosálny podvod
„Na severovýchode Slovenska ostalo po prvej svetovej vojne vyše dvesto frontových, lazaretných a zajateckých cintorínov, na ktorých je pochovaných približne päťdesiattisíc vojakov. Sú to ruskí, rakúsko-uhorskí a nemeckí dôstojníci a vojaci, ktorí padli v oblasti Východných Karpát a Beskýd od novembra 1914 do mája 1915. Na vojnových cintorínoch ležia vedľa seba vojaci znepriatelených krajín, vojaci bez rozdielu hodností, národností či vierovyznania. Práve to, že vedľa vojaka rakúsko–uhorskej monarchie či cárskeho Ruska leží bojovník z Nemecka, umožnilo finančne zaujímavé špekulácie a prekrúcanie historických faktov. Poviem to bez príkras, pravdepodobne tu ide zo strany Spoločnosti pre starostlivosť o nemecké vojenské hroby na Slovensku o kolosálny podvod, za ktorým je vidina veľkých peňazí. Jeho princípom je vydávanie pozostatkov vojakov rakúsko-uhorskej monarchie a cárskeho Ruska za vojakov Nemeckej ríše, “ hovorí o dôvodoch podania trestného oznámenia historik Martin Drobňák.

Na severovýchode Slovenska ostalo po prvej svetovej vojne viac ako 200 vojnových cintorínov. Na snímke vojnový cintorín v Stebníku v okrese Bardejov.

Dôvodom takejto manipulácie s kosťami nešťastníkov, ktorí padli v prvej svetovej vojne na karpatských kopcoch, je podľa historika PhDr. Radoslava Turika ekonomické pozadie obnovy vojnových hrobov. „Tú fi nancuje Nemecký ľudový zväz starostlivosti o vojenské hroby so sídlom v Kasseli. Čím viac mŕtvych nemeckých vojakov, tým viac eur z Nemecka pre prešovskú spoločnosť, ktorá sa zaoberá už dvadsať rokov exhumáciami a obnovou vojenských cintorínov. Ako inak by sa dalo vysvetliť pretvorenie spoločného vojnového cintorína z prvej svetovej vojny v Medzilaborciach na čisto nemecký vojnový cintorín? Nemám, samozrejme, nič proti rekonštrukcii vojnových cintorínov, keby pritom nefalšovali historické fakty a nevydávali rakúsko-uhorských a ruských vojakov za nemeckých. “

Radoslav Turik ukazuje na upravený cintorín nemeckých vojakov z druhej svetovej vojny v Hunkovciach. Hneď vedľa je zanedbaný cintorín z prvej svetovej vojny.

Po výmene názorov a argumentačnej konfrontácii medzi predstaviteľmi tejto spoločnosti a Klubom vojenskej histórie Beskydy na cintoríne v Medzilaborciach Nemecký ľudový zväz starostlivosti o vojenské hroby okamžite rozhodol o pozastavení exhumácií a obnovy ďalších vojnových cintorínov z prvej svetovej vojny na území Slovenska. Jeho predstaviteľ Hartmut Kroll iba pár dní pred Pamiatkou zosnulých povedal: „Pokiaľ sa spor nevyrieši a polícia neukončí vyšetrovanie, zastavujeme exhumácie vojakov a obnovu ďalších vojnových cintorínov. “

Stop exhumáciám
Nie div, že Nemci povestní svojou precíznosťou a dôslednosťou sa rozhodli pre tento krok. Cintoríny z prvej svetovej vojny považujú za významné kultúrne a historické pamiatky, ktorým vždy venovali a aj dnes venujú veľkú pozornosť. Inak to nebolo ani počas najkrutejších bojov na karpatských kopcoch a v ich priesmykoch. Hoci velitelia znepriatelených vojsk mali denne pred sebou oveľa dôležitejšie problémy ako pochovávanie mŕtvych vojakov, ich telá nenechávali na bojiskách. Keď sa front posunul, o padlých vojakov sa postarali špeciálne vojenské jednotky. Obete bojov zhromaždili na miestach novozaložených vojnových cintorínov, postarali sa o evidenciu padlých, ak bolo treba, nedôstojne pochovaných vojakov z provizórnych plytkých hrobov exhumovali. O tom, akú dôležitosť velenie rakúsko-uhorskej armády kládlo na dôstojnú rozlúčku s padlými vojakmi, svedčí aj to, že výstavbu vojnových cintorínov zverili skúseným architektom. Ich plány mali svoju logiku, hroby neboli vykopané len tak bez ladu a skladu, kde komu napadlo. Vojnový cintorín sa nachádza aj na kopci nad obcou Zborov.

„Architektom jedného vojenského pohrebného komanda rakúsko-uhorskej armády bol dokonca známy slovenský architekt Dušan Jurkovič, ktorý navrhol na území Haliče niekoľko vojnových cintorínov. Špeciálne komando dôsledne dbalo aj na estetickú úpravu hrobov, kríže napríklad zverili kamenárskym majstrom zajatcom z Talianska, najkvalitnejšie drevené oplotenie robili ruskí zajatci, “ načiera do málo známych kapitol prvej svetovej vojny Radoslav Turik, učiteľ dejepisu a občianskej náuky na Gymnáziu Ludvíka Svobodu v Humennom.

Archívy neklamú
Po doznení výstrelov prvej svetovej vojny a rozpade c. k. monarchie prevzala na seba starostlivosť o vojnové hroby prvá Československá republika. Lenže nový štát mal pred sebou dôležitejšie priority ako starostlivosť o padlých vojakov. Keďže chcel plniť medzinárodné dohody a zmluvy, vytvoril pri ministerstve obrany Inšpektorát vojnových hrobov. Jeho cieľom bolo spracovať evidenciu padlých vojakov a postarať sa o dôstojný stav vojnových cintorínov. Historik Radoslav Turik k týmto snahám dodáva ďalšie málo známe fakty: „Inšpektorát vojnových hrobov zveril starostlivosť o posledné miesta odpočinku vojakov československým žandárom. Dostali presnú inštrukciu, podľa ktorej mali vojnové cintoríny spravovať. Okrem iného v nej stálo, že hroby musia byť navŕšené do výšky 60 centimetrov, ak na hrobe chýbalo označenie, mal byť označený tabuľkou v podobe osemcípej hviezdy, žandári sa mali postarať aj o to, aby gazdovia na cintorínoch nepásli kravy. Žandári to napokon vyriešili veľmi pragmaticky, keď starostlivosť o hroby padlých vojakov zverili za celkom slušnú odmenu ich spolubojovníkom miestnym veteránom prvej svetovej vojny, ktorí mali to šťastie, že prežili. “

Klub vojenskej histórie Beskydy sa okrem výskumu problematiky prvej svetovej vojny venuje aj obnove pietnych miest. Za päť rokov členovia tohto občianskeho združenia dokázali zabezpečiť fi nancie a vlastnými rukami obnoviť vojnové cintoríny v Stebníku, vo Výrave, v Palote, Snine, vo Veľkej Poľane, v Kružlovej a Zbudskej Belej. V súčasnosti dokončujú obnovy cintorínov vo Veľkrope, v Becherove, Chmeľovej a Hostoviciach, spolupracujú aj pri obnove vojnových cintorínov v Stakčíne a Príslope. Klub z Humenného je členom česko- -maďarsko-poľsko-slovenskej Vyšehradskej skupiny pre obnovu vojnových cintorínov, čo mu pomáha nielen pri organizovaní medzinárodných brigád, ale i pri získavaní dokumentácie z archívov potrebnej na historicky vernú rekonštrukciu cintorínov.

Na karpatských kopcoch padlo v prvej svetovej vojne viac ako 50 000 vojakov. Prešovská spoločnosť obnovujúca tento cintorín podľa historikov z klubu úmyselne pozmenila kópie historických dokumentov tak, že rakúsko-uhorských a ruských vojakov „prerobila“ na vojakov Nemeckej ríše. K svojmu závažnému tvrdeniu ponúka historik Martin Drobňák údaje získané vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave. „To, čo urobila Spoločnosť starostlivosti o nemecké vojnové hroby s cintorínmi v Medzilaborciach a predtým v Oľke, považujem za hyenizmus. Chamtivosť spoločnosti sa nezastavila ani pred falšovaním historických údajov, ani pred klamaním nemeckého donora a slovenských štátnych orgánov, najmä ministerstva vnútra. “

Oklamaný donor
Predstaviteľ obvinenej spoločnosti bývalý vysokoškolský učiteľ docent Michal Bochin obvinenie opätovne odmieta s tým, že k počtom a národnostiam vojakov pochovaných na oboch cintorínoch sa dopracovali na základe historických dokumentov a plánov vojnových cintorínov. Lenže historik Martin Drobňák má iný názor. „Spoločnosť tvrdí, že zo 404 vojakov pochovaných na cintoríne v Medzilaborciach je 352 Nemcov. To je nezmysel, čo potvrdzuje aj zoznam vojakov uložený vo Vojenskom historickom archíve v Bratislave v škatuli číslo 42. Zoznam hovorí iba o štyroch hroboch, v ktorých je pochovaných päť nemeckých vojakov: poručík Otto Koch, šikovateľ Eduard Kuchnel a vojaci Jan Kinge, Albert Vogel a A. Waldeberg. Podobne na cintoríne v Oľke bolo iba šesť hrobov nemeckých vojakov, ale spoločnosť exhumovala 74 kostier, ktoré prezentovala ako zväčša pozostatky nemeckých vojakov, hoci to boli padlí vojaci iných národností! Z klamstva a falšovania histórie usvedčujú spoločnosť z Prešova aj evidenčné listy uložené v bratislavskom Vojenskom historickom archíve. Podľa nich bolo na vojnovom cintoríne v Oľke pochovaných 47 rakúsko–uhorských vojakov a dvaja ruskí vojaci. K nemeckým vojakom evidenčné listy neexistujú, ich šesť hrobov však je zakreslených v náčrte. Napriek týmto historickým faktom spoločnosť vojnový cintorín v Oľke zlikvidovala, všetky pozostatky vojakov exhumovala a premiestnila ako zväčša Nemcov na takzvaný nemecký vojnový cintorín v Medzilaborciach. Spoločnosť sa často odvoláva na to, že historické dokumenty dostali od donora z Nemecka. Aj to je lož, lebo ako nám oznámila nemecká strana, v Nemecku sa žiadne takéto dokumenty nenachádzajú, padli za obeť bombardovaniu v roku 1945. Preto exhumáciu nemeckých vojakov padlých na karpatských bojiskách prvej svetovej vojny a obnovu vojenských cintorínov spoločnosťou z Prešova považujeme za nehorázne falšovanie dejín a bezočivé klamanie nemeckého donora. Nepochybujeme, že polícia, ktorá už má na stole túto kauzu, naše podozrenia z páchania trestného činu podvodu a hanobenia mŕtvych potvrdí. “

Autentické svedectvá
„Ústup nebol plánovaný a uskutočnil sa narýchlo v dôsledku nášho tlaku. Svedčila o tom aj tá skutočnosť, že svojich padlých vojakov nepochovali a zanechali ich v okopoch. Medzi nimi sme našli aj telo jedného plukovníka, čo dokazovalo, v akom zhone ustupovali. Obyčajne ruské vojská nenechávali na bojisku padlých dôstojníkov s takou vysokou hodnosťou... “
PLUKOVNÍK S. KÁLMÁN LOSONCZI

„Pred zákopmi leží veľmi veľa padlých nepriateľských vojakov. Mŕtvolný zápach je tam príšerný... Medzi našimi a nepriateľskými zákopmi leží veľa nepochovaných mŕtvol. Obzvlášť pred postaveniami 6. pešieho pluku vidíme doslova haldy padlých Rusov. “
VOJAK J. ARATÓ

„Zaobchádzanie s mŕtvymi bolo poburujúce. Do jednej jamy dávali po 60 ľudí ako dobytok. Bojovali za nás, boli to hrdinovia a my sme s nimi zaobchádzali takýmto spôsobom. Dňa 27. septembra 1914 som bol v Chotči pochovať 27 vojakov. Chcel som ich pochovať dôstojne, ale vojenský lekár zakázal smútočný prejav. Na poctu mŕtvym vojakom padli aspoň výstrely. Potešilo ma, že Chotčania spravili kríže a rozhodli sa o hroby starať. “
STROPKOVSKÝ FARÁR F. INCZINGER

„Štajerčanom z 3. pešieho pluku Landwehru sa po znovudobytí ich zákopov otvoril strašný pohľad na predpolie. Pred ich pozíciami ležali v hlbokom snehu stovky padlých mŕtvych vojakov, ktorí vyzerali ako čierne škvrny na zakrvavenom bielom plátne. Po boji bolo v úseku pluku zozbieraných a pochovaných 653 Rusov. Celkové stavy ruskej 48. pešej divízie dosiahli stratu 5 000 mužov. “
FRONTOVÝ KOREŠPONDENT HUGO SCHULZ