Messerschmittov Emil

Lietadlá Messerschmitt Bf 109 boli v 2. svetovej vojne jadrom Luftwaffe a ich pilotov považovali za elitu elít. Bilancia ich víťazstiev bola totiž obdivuhodná. Do histórie vošli H. J. Marseille / 158 zostrelov /, J. Muncheberg / 135/, H. Bartels /99/ a ďalší, ktorým, hoci bojovali na nesprávnej strane, pilotné umenie ani odvahu uprieť nemožno.

Messerschmittov Bf 109 vyrobili v rokoch 1937 až 1645 približne 26 – tisíc kusov a čo len stručný popis ich základných typov /B, C, D, E, F, G a K / ďaleko presahuje možnosti tohto článku. Spomeňme teda aspoň začiatky, z ktorých vznikol slávny Bf 109 E zvaný Emil, vzbudzujúci v prvých rokoch vojny hrôzu na oblohe Európy i severnej Afriky.

Zrod legendy :
V roku 1934 sa Nemci rozhodli nahradiť starý stíhací dvojplošník Heinkel he 51 novým strojom. Zadanie dostalo viacero známych firiem. Okrem Arada, Focke-Wulfa a Heinkela aj Bayerische Flugzeugwerke AG /BFW/ z Augsburgu, kde pracoval letecký priemyselník a konštruktér Ing. Willy Messerschmitt. Pod jeho vedením vznikla koncepcia jednomiestneho dvojplošníka s uzatvorenou kabínou, zaťahovacím podvozkom a štíhlymi nosnými plochami. Keďže plánovaný motor Junkers Jumo 210 ešte nebol k dispozícii, prvý prototyp s označením Bf  109 V1 vzlietol v septembri 1935 s britským 12- valcovým radovým motorom Rolls Royce Kestrel. Po mnohých skúškach stroj na jeseň 1935 vybrali za základnú stíhačku Luftwaffe a vo februári 1937 sa v Augsburgu rozbehla výroba prvej 30- kusovej série typu Bf 109 B-1.

Krst v Španielsku :
Bf 109 B-1 už mal 12- valcový kvapalinou chladený motor Jumo 210Da s výkonom 500 kw /680 k/. V hornej časti nosa niesol dva 7,92 mm guľomety MG 17. Tretí, uložený medzi valcami a strieľajúci dutým hriadeľom vrtule, sa však prehrieval, a preto ho zrušili. Takúto nedostatočnú výzbroj mal i Bf 109 B-2. Napriek tomu v španielskej občianskej vojne boli oba typy úspešné. Skúsenosti však podnietili vznik Bf 109 C-1 s motorom Jumo 210Ga s výkonom 515 kw /700 k/ a ďalšími dvoma guľometmi MG 17 v krídlach. Po vyriešení chladenia guľometu vo vrtuli Bf 109 C-2 s piatimi guľometmi.

Problémom zostával slabší motor. Riešením mal byť Daimler- Benz DB 600 s výkonom 699 kw /950 k/, ktorého výroba však meškala. Ďalších 200 strojov BF 109 D-1 preto ešte používalo motory Jumo. Až koncom roka 1938 prišli prvé prototypy s motormi DB 600A1 – predzvesť slávnych Emilov, teda strojov Bf 109 E s ešte silnejšími motormi DB 601Aa s  výkonom 864 kW / 1175 k/

Emilovia v akcii :
Na začiatku 2. svetovej vojny mala Luftwaffe asi 850 stíhačiek Bf 109 E-1 a stíhacích bombardérov Bf 109 E-1/B, schopných okrem štyroch guľometov niesť jednu 250 kg alebo štyri 50 kg bomby pod trupom. Pokus vložiť 20 mm kanón do vrtule v type Bf 109 E-2 opäť nevyšiel, a tak pri Bf 109 E-3 nahradili guľomety v krídlach dvoma 20 mm kanónmi MG FF. Ešte lepšie kanóny MG FF/M s vyššou kadenciou dostal Bf 109 E-4. Nasledovali prieskumné Bf 109-E-5 s kamerou, v júni 1940 sa objavili Bf 109 E-5N s motorom DB 601N s výkonom až 933 kW / 1270 k/, potom opäť prieskumné Bf 109 E-6 so štyrmi guľometmi a stíhacie bombardéry Bf 109 E-4B, ktoré v bitke o Britániu operovali najmä nad Lamanšským prielivom.

Priamo nad britskými ostrovmi bojovali bojovali Bf 109 E-7, resp. E-7N, čo bol vlastne typ E-4 schopný niesť pod trupom bombu alebo 300 l prídavnú nádrž, podobne ako Bf 109 E-9 /upravený E-1/. Pre Afriku vznikli subverzie Bf 109 E-4/Trop a E-7/Trop s protiprachovými filtrami na motoroch.

Na začiatku nemeckej invázie do západnej Európy Emilovia doslova zdecimovali belgické, holandské a francúzske letectvo, ako aj Hurricany kryjúce Britský expedičný zbor. Až pri náletoch na samotný Albión našli dôstojnejších súperov v Spitfiroch Mk. I, ktoré ich mierne prevýšili rýchlosťou, ako aj obratnosťou vo väčších výškach, hoci výzbroj / 8x 7,7,mm guľomet/ mali oproti Messerschmittom /2x 7,92 guľomet a 2x20 mm kanón/ slabšiu. V roku 1941 prišlo do severnej Afriky s Rommelovým Afrikakorpsom 50 Emilov, a medzi Britskými Huricanmi a Kittyhawkami spôsobili doslova skazu. Za prvých šesť týždňov ich zničili viac ako Taliani v predchádzajúcich ôsmich mesiacoch. Vzdušnú prevahu Nemci stratili až pred bitkou pri El Alemeine, no ich Messerschmitty boli pre súpera i ďalej tvrdým orieškom.

Treba spomenúť, že i vojnová Slovenská republika v rokoch 1942-1943 kúpila od Nemecka pre svoje Vzdušné zbrane 30 strojov Bf 109, z toho 20 Emilov E-2, E-3, E-4 a E-7. Deväť z nich bolo nasadených na východnom fronte a dva Bf 109 E-4 v rámci povstaleckej Kombinovanej letky bojovali ešte v SNP.

Autor: PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR, mesačník Obrana