Minivýprava Praha 2010 - Po stopách atentátu na Heydricha

Nikdy nezabudneme!!! Nikdy?

Po stopách atentátu na Heydricha
Praha 2010

Okrem zdravia mám ešte to šťastie, že mám rodinu s troma krásnymi deťmi a manželkou, ktorí majú plné pochopenie pre môj záujem o históriu 2.sv. vojny. A tak sme značnú časť rodinnej dovolenky v Prahe venovali návšteve tých miest (známych aj neznámych), ktoré mali niečo spoločné s atentátom na Heydricha v roku 1942. Všetky okolnosti ohľadne atentátu ma zaujímali už ako 10-ročného chlapca po prečítaní knihy „Hitler žije – chyťte ho! “ a tento záujem ma doteraz neprešiel. Obdivujem ako samotných atentátnikov – čsl. parašutistov tak aj ich pomocníkov z radov obyvateľstva, na ktorých sa skoro už zabudlo. Je málo známou skutočnosťou, že bez týchto domácich pomocníkov by parašutisti toho v protektoráte moc nedokázali, nakoľko väčšia časť českého obyvateľstva sa starala hlavne o prežitie a nie o národné ideály ( v podstate pochopiteľné hlavne u tých, ktorí mali už vlastné rodiny a nechceli ich ohroziť). Na druhej strane som mal vždy rešpekt ako pred nekompromisným konaním zastupujúceho ríšskeho protektora Heydricha tak aj z mravčej práve Gestapa, ktoré malo svoje chápadlá prakticky všade. A nakoniec som cítil odpor voči všetkým zradcom ako Čurda, Gerik a im podobní, ktorí dokázali zradiť svoje ideály pre peniaze (aj keď po dlhoročnom študovaní danej problematiky nie je až tak úplne isté, či peniaze boli tým hlavným dôvodom zrady). Nechcem sa veľa rozpisovať, takže pekne postupne malá exkurzia po stopách atentátu na Heydricha z 27.5.1942:



Obr. 1: Stará cesta do Panenských Břežan, kadiaľ Heydrich denne chodil do Prahy. V pozadí je zámok K. H. Franka. Približne v týchto miestach pôvodne plánovali Gabčík s Kubišom natiahnuť lano cez cestu a týmto spôsobom zastaviť auto a zabiť Heydricha. Z dôvodu blízkosti sídla Heydricha a prítomnej stráže SS tento plán zavrhli.



Obr. 2: Horný zámok v Panenských Břežanoch – sídlo K. -H. Franka. Teraz je to domov dôchodcov.



Obr. 3: Dolný zámok v Panenských Břežanoch – sídlo Heydricha a jeho rodiny. T. č. neprístupný, nachádza sa tam Výskumný ústav kovov. Ako samotný zámok tak aj celé okolie sú v dezolátnom stave.



Obr. 4: Bývalý hlavný vchod do Heydrichovho sídla. Pred bránou sú jediné 2 sochy s loveckým motívom, ktoré sa zachovali (/ostatné dala Heydrichova žena odstrániť). Teraz sa teito sochy rozpadajú sami od seba, ani nie je treba pani Heydrichovej. Inak presne pred touto bránou zahynul dňa 24.10.1943 Heydrichov syn Klaus keď vyletel z brány na bicykli priamo pod nákladné auto, ktoré viezlo futbalistov Panenských Břežan.



Obr. 5: Praha-Libeň – miesto atentátu, bývalá zákruta v uličke V Holešovičkách. Dnes je oblasť celá prestavaná, ale všetky miesta sa v podstate dajú dobre rozoznať, nakoľko orientačné body v okolí zostali zachované. Atentát bol spáchaný v miestach, kde sa dnes nachádza pamätník ( veža nad malou Zinou v mojich rukách).



Obr. 6: Miesto atentátu – pohľad z východnej strany. Vľavo je budova Elektrických podnikov, ktorá je dodnes prakticky nezmenená ( až na nezmyselné grafity po celej budove) a slúži ako perfektný orientačný bod. Auto stálo po atentáte presne oproti tejto budove.



Obr. 7: Bývalá ulica na Kolínské – teraz Gabčíkova ulica. Po tejto ulici unikal Gabčík prenasledovaný Heydrichovym šoférom Kleinom. V mieste, kde stojím, stál deň po atentáte v rovnakej opozícii agent Gestapa aby znázornil vzdialenosť medzi utekajúcim Gabčíkom a Kleinom (viď foto v knihe Heydrich od Čvančaru).



Obr. 8: Dom v bývalej ulici Na Zápalčí – teraz Valčíkova ulica. Na prízemí za smetiakmi sa nachádzal obchod mäsiara Braunera. Do tohto obchodu sa vbehol Gabčík schovať, avšak Brauner vybehol a na ulici upozornil Kleina na parašutistu. Keď to Gabčík spozoroval, vybehol z obchodu a postrelil Kleina, ktorý sa schovával za takým stĺpikom ako je vidieť na foto vpravo (bol taký aj vľavo, avšak bol odstránený pri prestavbe, pri ktorej bol zlikvidovaný aj obchod).



Obr. 9: Dom v Biskupcovej ulici. Iba malá tabuľka upozorňuje na to, že v ňom bývala pani Marie Moravcová – najväčšia pomocníčka a „matka“ parašutistov. Pomoc im stála ako ju tak aj celú jej rodinu život. Inak jej syn „Aťa“ bol po nekonečných útrapách ten nešťastník, ktorý prezradil úkryt parašutistov v krypte. V ktorom byte bývala presne, sa mi zistiť nepodarilo.



Obr. 10: Taktiež Biskupcova ulica – dom nachádzajúci sa oproti domu rodiny Moravcovej. Tomto býval v byte priamo nad vchodom pán učiteľ Jan Zelenka – Hajský, neúnavný pomocník pri atentáte. Pomoc stála jeho ako aj celú jeho rodinu život.



Obr. 11: Washingtonova ulica – bývalý Petschkov palác, sídlo Gestapa. Takto asi vstupoval do brány dňa 16.6.1942 na Gestapo Karel Čurda, aby udal všetko, čo vedel. Jeho príchod spôsobil na Gestape doslova senzáciu a neuveriteľnú radosť gestapákov po dlhých dňoch márneho pátrania po atentátnikoch.



Obr. 12: Praha – Černínsky palác, bývalé sídlo ríšskeho protektora Heydricha.



Obr. 13: Praha – Melantrichova ulica. Tu sa vo dvore nachádzal byt rodiny Svatošových, ktorá taktiež patrila medzi hlavných pomocníkov Gabčíka a Kubiša. Aj ich stála táto pomoc životy.



Obr. 14: Vojenské múzeum v Prahe – originál bomby, ktorá zostala v Kubišovej taške na mieste atentátu. Vedľa originál Gabčíkovgo zásobníka do Stena.



Obr. 15: Vojenské múzeum v Prahe – originál osobných vecí a oblečenia Kubiša a Gabčíka po boji v krypte.



Obr. 16: Resslova ulica – pravoslávny kostol, v ktorom sa parašutisti po boji ukrývali. Stopy po boji nad malým okienkom nad kryptou sú dodnes fascinujúcim svedkami onej udalosti. Na tomto mieste by som dokázal stáť celé hodiny a pozerať sa na tých nemých svedkov toho nerovného boja. Inak cez okienko sa snažili vytopiť a vykúriť svedomití pražskí hasiči (aj keď nie všetci dobrovoľne), za čo si neskôr vyslúžili od Nemcov vyznamenania a vysoké finančné odmeny.



Obr. 17: V krypte sa akoby zastavil čas – ten dojem je úžasný a poznám na svete málo takých miest s tak obrovskou aurou predstavujúcou dobu 2.sv. vojny. Hrdinstvo a odvaha sa tu miešajú s beznádejou a strachom. Ako sa v krypte asi cítili parašutisti, keď už boli beznádejne obkľúčení?



Obr. 18: Krypta a diera v stene, ktorou sa parašutisti snažili prekopať nožíkmi a lyžičkami do mestskej kanalizácie. Dá sa snáď lepšie a výstižnejšie prezentovať slovo BEZNÁDEJ?



Obr. 19: Bočný vchod do kostola – týmto vchodom postupne vchádzali do kostola všetci siedmi hrdinovia – Gabčík, Kubiš, Valčík, Opálka, Hrubý, Bublík a Švarc. Piati vošli do dverí iba jedným smerom, iba dvom sa počas ich pobytu podarilo vyjsť aj von ( veliteľ Opálka si pár krát vybehol na vzduch a Kubiš raz na ošetrenie zraneného oka pričom túto príležitosť využil na prespanie mimo kostola – samozrejme v náručí Márie Kovarníkovej, ale to dokáže pochopiť každý zdravý chlap ).



Obr. 20: Praha – Žižkov – Kolínská ulica. Na prvom poschodí sa nachádzal byt rodiny Fafkových. Rodičia aj ich dve dcéry, z ktorých jedna bola bližšou priateľkou a asi aj milenkou Gabčíka, skončili ich životnú púť v Mauthausene. Smrť bola iba vykúpením z ich utrpenia v pazúroch Gestapa.

Na záver:

Atentát na Heydricha je jednou z najvýznamnejších, najrozporuplnejších ale aj najprekrucovanejších udalostí čsl. histórie. Pre mňa osobne je symbolom odvahy a maximálneho ľudského hrdinstva. Do smrti si budem uctievať atentátnikov Gabčíka aj Kubiša, ale aj ich spolubojovníkov a pomocníkov z radov obyvateľstva.

Tieto dojmy a myšlienky som sa snažil sprostredkovať aj mojim trom deťom, ktorým som sa snažil zdôrazniť a vysvetliť, čo tí ľudia robili a hlavne prečo to robili. Mnohí budú namietať, že prečo ukazujem a objasňujem deťom také tragické a krvavé udalosti. Tým odpovedám: preto, aby si od mala uvedomili, že existuje dobro a zlo, že existujú hrdinovia a zbabelci, že bolesť a strach patria k životu tak ako radosť a spokojnosť. A že každý čin má svoje svetlé a temné stránky. To všetko skoro perfektne prezentujú udalosti okolo atentátu!