Munster a jeho tajomstvá...

Je to už zopár mesiačikov dozadu, už som aj fotky doručil do redakcie, ale text k nim nie a nie napísať. Možno to bolo tým, že na začiatku som bol ešte z toho zážitku rozrušený, možno to bolo tým, že som chcel k tejto téme pristúpiť s rešpektom.... alebo som bol jednoducho lenivý. Takže, už dlhšiu dobu som sníval o návšteve tankového múzea v nemeckom mestečku Munster. Kto sa zaujíma o ťažkú techniku s obdobia 2. sv. vojny, tak práve toto múzeum je mekkou hlavne nemeckej techniky a to aj z povojnového obdobia. Samozrejme nájdu si tam svoje skvosty aj „rusofili“ (výraz obľúbený v dnešných plátkoch), ale aj pre prvoválkarov je tam príjemný kútik. Takže moc som nepredpokladal, že sa tam dostanem, lebo mi to prišlo dosť ďaleko na samostatnú cestu len do múzea a späť.

Našťastie nebeské bytosti, ktoré sa starajú o napĺňanie potrieb ľudí posadnutých koníčkami stáli pri mne a náhodou sa vyskytla cesta, ktoré bolo vzdialené len pár desiatok kilometrov od onoho bodu, kde mali byť naplnené všetky radosti mojej duše.

Cesta autom zo západného Slovenska bola hodná výcviku špeciálnych jednotiek, len som sa nevedel rozhodnúť, či to boli útrapy aké absolvujú špenatz, alebo námorná pechota. Ja tyran, som zobral so sebou aj manželku a odpadávajúc za volantom sme sa striedali. Išli sme v noci, aby sme už pri otvorení mohli mávať vysnívanou vstupenkou. Bolo to niečo ako vlastniť zlatý kupón v Karlíkovej továrni na čokoládu.

Keď sme už vstúpili do onoho chrámu, tak nás vítala dioráma z WW1 a replika nemeckého tanku. Fotil som a rozmýšľal nad tým, že na dvore máme miestečko, kde by sa tento skvost zmestil. V okolí bolo viacej strojov z tohoto pionierskeho obdobia.

Majú tam aj kolotoč! Hodil som euro a Panzer 1 umiestnený na stojane sa začal otáčať. Otáčal sa dosť dlho na to, aby som si urobil dostatok fotiek z každej strany a aj detaily.

Ďalším dlhším zastavením bol Tiger 1. Tento tank sa jedného pekného dňa zjavil v tomto múzeu. Je pekne zrekonštruovaný a až keď som stál úplne pri ňom, som si uvedomil jeho ozrutnosť. Pri tanku Tiger 2 som už radšej ani nedýchal, aby z neho nevyskočil duch Kurta Knispela a nezasiahol ma niekde svojom presnou muškou...

Tak teraz už iba čakám, kedy budem mať „náhodou“ cestu poblíž Kubinky, či Bowingtonu...
Joda