Muzeum WWII v Moskve

Zdravím páni, Tak som sa na odporúčanie Kima vybral do Múzea veľkej vlasteneckej vojny v Moskve, na Poklonnej Gore. Priateľka nedostala v práci dovolenku, tak som mal celý deň. Vystúpil som z metra a ani som sa nemusel pýtať kde je múzeum. Obrovské námestie, fontánky, pamätníky, vysoký víťazný stĺp... no proste Rusi sú megalomani. Nič v zlom. Tento národ mám rád, aj napriek histórii, dávnej i nedávnej, aj napriek hokeju a fotbalu. Sú neviazaní, divokí. Už dávno neplatí predstava Rusa ako malého bradatého nevzdelaného mužika. Kamaráti sú poväč&sc aron;inou Moskovčania, alebo z Saint Petersburgu, vzdelaní, zcestovaní, rozhľadení a otvorení ľudia. Keď Vás prijmú medzi seba, ste ich brat a dajú vám aj posledné. Mne sa to vďaka priateľke podarilo. My sme sa za 20 rokov ako národ zmenili. Neviem či k lepšiemu – chovaním už patríme k západným demokraciám.

Len pár perličiek: Múzeum super, čistučké, ale všimnite si to WC... Keď sme šli na kúpalisko, priateľka sa ma pýta či mám „správku“. Sakra, ja netuším čo to je. S údivom sa ma pýta či doma nechodím na kúpalisko. Jasné že chodím. Zaplatím 5€ vstupné a som tam. V Rusku to funguje inak. Tlačivo „správka“ je potvrdenie, že bývam na nejakej adrese a že som absolvoval lekársku prehliadku a som schopný sa kúpať v mestskom bazéne. Ani neviem ako, čakám s lajstrami pred ambulanciou „vrača“ v areáli plavárne „Čajka“. Dvere sa otvárajú, vysvetlujem čo chcem, dostávam pečiatku, podpisujem asi osem strán textu a odchádz am. Priateľke hovorím že to je strašná kravina a byrokracia. Oponuje že by tak do bazénu mohol vliezť ktokoľvek. Kurva ale veď on ma ani neprehliadol, keby som mal vši tak si to ani nevšimne. Na to mi už odpovedať nevie, pokrčí ramenami a povie „vot eto Rassija“. Podotýkam že vstupné na kúpalisko ktoré vypadá ako z čias Lenina stojí 1200 Rublov (30€, kurz k českému dukátu neviem, asi niečo cez milión). „Správka“ má platnosť 3 mesiace a musíte ju mať vždy u seba, každé kúpalisko má vlastného lekára ktorý „správky“ vystavuje alebo kontroluje. Nastupujeme do autobusu MHD. Lístok stojí 28 Rublov, sme dvaja. Dávam šoférovi stovku, vracia mi 50 Rublov a hovorí „prachadíte“. Nedostávam lístok, len si sadám a čakám na vysvetlenie od priateľky. Nechápe čo od nej chcem vysvetliť. Proste mi to nesedí. Hovorí, že šofér má malú výplatu, takto si zvyšuje príjem. Úplne normálne. Aspoň pre rusov.

Ale späť k múzeu. Pocit z neho výborný, obrovské sály, exponáty v super stave. Hrdinov si vážia. Meno KAŹDÉHO hrdinu Sovietskeho zväzu je napísané v Sále hrdinov. Exponáty popisovať nejdem, všetci ich poznáte. SNOOPEE