Najlepší britský tankový „krížnik“

Pôjde opäť o legendu – britský A27M „Cromwell“, s ktorým príslušníci čs. obrnenej brigády po dni „D“ bojovali pri francúzskom Dunkergue a po skončení 2. svetovej vojny s ním defilovali aj v Prahe.

Zložitá cesta ku kvalite:
Po páde Poľska, na ktorom si Nemci v septembri 1939 po prvý raz vyskúšali svoj „blitzkrieg“ Francúzia a Briti zistili, že v porovnaní s nimi vývoj tankov trestuhodne zanedbali. Zatiaľ čo Nemci vtedy mali už viac ako 3 000 tankov a ich výrobu ďalej zvyšovali, Briti disponovali iba dvoma obrnenými divíziami, ktoré ešte museli rozdeliť medzi Európu /1./ a Egypt /7./
Do ohrozeného Francúzska v rámci britského expedičného zboru BEF /British Expeditionary Force / prišla v roku 1940 väčšia časť 1. obrnenej divízie s 58 pechotnými tankami „Matilda 1“, ktoré niesli iba guľomety, 16 tankami „Matilda II“ s 37 mm kanónmi a s asi tuctom ľahkých tankov Mk VIB. Išlo napospol o zastaralé, zle vyzbrojené a pomalé stroje, ktoré však pri Arrase rozvrátili nemecké delostrelectvo a spôsobili značné škody i 7. tankovej divízii generála Erwina Rommela. Potom však „Matildy“ omylom napadli Francúzi a napokon zničili Nemci 88 mm protilietadlovými kanónmi použitými v úlohe protitankových. Zvyšok Britov sa síce zachránil evakuáciou z Dunkergue, ale zostávajúcu ťažkú techniku museli zanechať na francúzskych plážach... Bolo jasné, že potrebujú nový, účinnejší tank.

Od „Churchilla“ ku „Cromwellovi“ :
V máji 1940 Briti schválili špecifikáciu pechotného tanku A22, podľa ktorej už v decembri vznikol 39- tonový „Churchill“ so 16 až 102 mm pancierom a 37 mm kanónom. Z najskôr problematického stroja sa po zdokonaleniach a prezbrojení na 57 mm kanón stala vo verzii Mk IV dobrá, ale pomalá /max. rýchlosť 24 km/h/ a zďaleka nie ideálne vyzbrojená zbraň. Po skúsenostiach zo severnej Afriky vydali na Ostrovoch začiatkom roka 1941 špecifikáciu na ťažký tzv. krížnikový tank A27 so 70 mm pancierom, hmotnosťou okolo 25 t, kanónom kalibru 57 mm a aspoň dvojnásobne väčšou rýchlosťou ako mal „Churchill“. Podmienkou však bol nový motor Rolls-Royce/Leyland meteor s výkonom 600 k, vyvinutý z vynikajúceho leteckého motora R-R Merlin. Ten však nebol k dispozícii ani na jar 1942, a tak dočasne skombinovali novú korbu a vežu so starším motorom Liberty s výkonom 395 k, čím vznikol tank A27L „Centaur“ s 20 až 76 mm pancierom, hmotnosťou 28 t a max. rýchlosťou iba 44 km/h. Používali ho najmä na výcvik, ale verzia Mk IV s 95 mm húfnicou sa osvedčila aj pri vyloďení v Normandii. Až po začatí sériovej výroby motorov Meteor väčšinu „Centaurov“ prestavali na štandard A27M a stali sa z nich „Cromwelly“.

V tieni „Shermana“, ale výborný :
Prvý prototyp tanku A 27M „Cromwell“, v označení ktorého M značilo motor Meteor, vznikol v januári 1942, ale do vojsk ho začali zavádzať až o rok neskôr. V tom čase už vo výzbroji Britov doma a najmä v severnej Afrike dominovali americké tanky M3 „Grant“ a M4 „Sherman“, ale ani „Cromwell“ sa nestratil. Verzie Mk I a Mk II niesli 57 mm kanóny, Mk III a Mk IV /“Centaury“ s motorom Meteor/ tiež, Mk V mal vo veži 75 mm kanón a Mk VI, určený na priamu podporu, dostal 95 mm húfnicu. Hlavnú výzbroj dopĺňal jeden 7,92 mm guľomet v čele korby, ďalší vo veži a dva 7,62 mm protilietadlové na jej streche. Pancier prvých „Cromwellov“ mal hrúbku max 76 mm, na posledných /Mk VII a Mk VIII/ čelá korby i veže zosilnili až na 101 mm a dali im aj širšie pásy. Max. rýchlosť „Cromwellov“ bola 60 km/h, a dojazd 275 km a ich osádku tvorilo päť mužov. Nemeckým „Pantherom“ / PzKpfw V / a „Tigrom“ / PzKpfw VI / „Cromwelly“ konkurovať nemohli – to v priamom boji nedokázal žiadny spojenecký stredný tank. Išlo však o vydarený stroj, čo inšpirovalo Britov skombinovať jeho korbu a pohybové ústrojenstvo / predĺžené o jedno pojazdové koleso / s väčšou vežou so 76,2 mm protitankovým kanónom, porovnateľným s nemeckými „ osemdesiatosmičkami“ a schopným preraziť až 102 mm pancier, teda i čelá „Pantherov“ a „Tigrov“. Až na výzbroj však tento tank s názvom A30 „Challenger“za „Cromwellom zaostával a jeho dobré meno ani v najmenšom neohrozil.

Autor: PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR, mesačník Obrana