Nebezpečná „olejnička“

Keď Briti na začiatku 2.svetovej vojny zistili, že vo výzbroji potrebujú samopal, no drahý americký Thompson si v potrebnom množstve kúpiť nemohli, hľadali vlastné riešenie. Tak v roku 1941 vznikol prvý Sten konštrukterov Shepherda a Turpina. A hoci žiadny zo šiestich modelov neoplýval krásou, hlavné bolo, že britská pechota a najmä špeciálne jednotky dostali zbraň primeraného výkonu, na ktorú sa mohli spoľahnúť.

Takisto Američania, hoci disponovali oveľa väčším ekonomickým potencionálom, čoskoro pochopili že precízne spracované, ale výrobne náročné a drahé Thompsony nebudú stačiť. Bez rozpakov sa teda nechali inšpirovať Stenom a objavila sa zbraň, ktorú neprajníci hanlivo nazvali „olejničkou“ /Grease Gun/. Treba uznať, že sa na olejovú pumpičku dosť ponášala.

US M3 a M3 A1
Nový, nanajvýš jednoduchý samopal kalibru 45 /11,43 mm/ na pištolový náboj ACP /Auto Colt Pistol/, ktorý ako M3 začali vyrábať v roku 1942, skonštruoval pre americú výzbrojnú správu George Hyde v spolupráci s expertom na tvarovanie kovov firmy General Motors. To sa prejavilo i na jeho stavbe – telo zbrane, vrátane puzdra záveru, pažbička, objímka zásobníka, ako aj takmer všetky ďalšie súčiastky boli zhotovené lisovaním. Dynamický záver mal dve pružiny a do zadnej polohy sa napínal zvláštnou páčkou ukotvenou na pravej strane pod puzdrom záveru medzi lučíkom spúšte a objímkou zásobníka. Toto riešenie bolo veľmi napraktické, pretože páčka otáčajúca sa okolo svojej osy sa v boji čato odlamovala. Kritickým prvkom bol i poistný mechanizmus. Jeho hlavnú časť tvoril kryt okienka vyhadzovača nábojníc. Keď bol sklopený, zbraň bola zaistená. Nedostatky M 3 čiastočne odstránil novší model M3 A1, ktorý bol ešte jednoduchší. Zložitý a poruchový páčkový mechanizmus napínania záveru pri ňom odstránili a záver sa naťahoval jednoducho prstom vloženým do otvoru v jeho čele, ktorý bol prístupný po odklopení krytu okienka vyhadzovača nábojníc. Kryt vo funkcii poistky však aj pri tomto type zostal.

Základné parametre
Modely M3 a M3 A1 sa na spomenuté rozdiely prakticky nelíšili. Ich celková dĺžka s vysunutou drôtenou opierkou, ktorej ramená sa dali použiť aj na čistenie hlavne, bola 745 mm, dĺžka pri jej z zasunutí 570 mm. Hlaveň bez tlmiča plameňa / je na M3 A1/, ktorý však nemali všetky zbrane, bola dlhá 203 mm. Model M3 s plným 30- nábojovým schránkovým zásobníkom mal hmotnosť 4,7 kg, model M3 A1 4,52 kg. Oba modely mohli strieľať iba dávkou s maximálnou teoretickou kadenciou 450 výstrelov /min. Ako sme už spomenuli v úvode, samopal M3 vznikol ako náhrada za Thompson ktorý sa síce tiež zjednodušoval až po model M1 A1, ale stále zostával oveľa zložitejší a drahší.. Aj preto pre M3 určili rovnaký kaliber aj strelivo /45 ACP/. Keďže sa však predpokladalo jeho použitie i na európskom bojisku, kde bol veľmi rozšírený pištoľový /a teda i samopalový/ náboj 9 mm Parabellum, bolo možné M3 výmenou hlavne, záveru a zásobníka prispôsobiť aj na túto muníciu. Historické pramene však podobné prestavby prakticky nezaznamenávajú. Samopaly M3 a M3 A1 nemožno považovať za žiadny zázrak. Ich vznik si vynútila vojnová doba a núdza.
Kvalitou sa ťažko mohli rovnať s inými, prepracovanejšími americkými vojnovými samopalmi, ktoré však v tom čase diskvalifikovala ich náročná výroba a cena. Len pre porovnanie spomeňme, že Thompson M1 kalibru 45 mal celkovú dĺžku 811 mm, dĺžku hlavne 267 mm, hmotnosť s 30- nábojovým zásobníkom 5,5 kg a max. kadenciu 700 výstrelov/min. Samopal firmy Marlin UD M42 kalibru 9 mm Parabellum mal tieto parametre v rovnakom poradí nasledujúc: 820 mm, 279 mm, cca 4,7 kg s 20 – nábojovým zásobníkom, 700 výstrelov /min. . Pri samopale Reising M50 kalibru 45 to bolo 959 mm, 279 mm, 3,7 kg s 20 – nábojovým zásobníkom, 550 výstrelov /min. Všetky tri uvedené typy mohli strieľať jednotlivými výstrelmi i dávkou, čo M3 ani M3 A1 nedokázali, mali vyššiu max. kadenciu streľby a vzhľadom na dlhšie hlavne i väčší dostrel. Napriek tomu sa staré dobré „olejničky“ vyrábané od roku 1942 do roku 1944, v 2. svetovej vojne nestratili a v rukách niektorých amerických vojakov sa ešte objavili nielen v Kórei, ale dokonca i vo Vietname.

PhDr. Ján Dolinay