Nemecké bodáky vz. 84/98 z rokov 1934 až 1945

Nemecké bodáky vz. 84/98, pochádzajúce z druhej svetovej vojny, boli ešte nedávno na našom území také bežné, že ich solídny zberatelia proste nezbierali. Len veľmi ťažko sa dá odhadnúť, koľko desiatok tisíc týchto bodákov zostalo po roku 1945 medzi ľuďmi. Behom uplynulých rokov od konca vojny sa zbytky dochovalých bodákov postupne vytratili z padlášov a rôznych skrýš a stali sa súčasťou zbierok zbraní.
Dnes sa perfektné a kompletné bodáky vz. 84/98 získavajú už dosť obtiažne a pritom je to práve kvalita a kompletnosť, čo má rozhodujúci vplyv pri stanovení zberateľskej hodnoty.
Pri kapitulácii v máji 1945 mali nemecké jednotky vo výzbroji spolu s puškami celú radu variant bodákov vz. 84/98. V obmedzenom množstve sa používali aj bodáky z prvej svetovej vojny a výmarskej republiky. Prevažná väčšina bodákov je však vyrobená po roku 1933. Jednotlivé varianty sa od seba trocha líšili a dokonca môže vzniknúť dojem, že sa jedná o úplne iný vzor. Aj napriek tejto skutočnosti si bodák od svojho zavedenia trvale udržal oficiálne označenie Seitengewehr 84/98. Tento bodák bol vyvinutý a odskúšaný medzi rokmi 1900 až 1905. Vznikol úpravou bodáku vz. 71/64, z ktorého bola prevzatá kompletná pošva a čepeľ. Na jílci sú teda použité početné konštrukčné prvky prevzaté z dlhého bodáku vz. 98. Práve tento dlhý bodák, ktorý sa v praxi neosvedčil, mal byť vzorom 84/98 nahradený. V skutočnosti to však neprebehlo nijako jednoducho. V odbornej literatúre sa opakovane preberá údaj, že nový bodák bol postupne zavádzaný po roku 1910 ako štandardná zbraň pechoty. Pritom dlhý bodák vz, 98 bol ďalej až do jesene 1914 vyrábaný a v odbornej práci „Die blanken Waffen und die Schusswaffen“ od W. Gohlke z roku 1912 nie je ešte o bodáku vz. 84/98 ani zmienka. Počas prvej svetovej vojny ale padli všetky teoretické predpoklady vojenských odborníkov strán bodákov a stalo sa možné úplne všetko.
Na základe bojových skúseností došlo v roku 1915 k zmene v konštrukcii bodáku vz. 84/98. Pôvodná kožená pošva s horným a dolným oceľovým kovaním bola nahradená pošvou z oceľového plechu. . Jílec bodáku bol doplnený ochranným plechom proti opáleniu črienok pri výstrele, čo robilo problémy pri streľbe z karabíny vz. 98a. . Tiež tvar črienok a hlavičky jílca bol zjednodušený. Nové prevedenie bodáku bolo označené ako n. A. /neuer Art – nový druh / na rozdiel od pôvodného vzoru, ktorý začal byť označovaný ako a. A. /alter Art – starý druh/. Časť z produkcie bodákov vz. 84/98 bola obdobne ako u iných nemeckých vzorov opatrená na chrbte čepele pílou. Vzhľadom k tomu, že píly boli v roku 1917 oficiálne odstraňované, vznikali týmto ďalšie zberateľské varianty.
Po skončení prvej svetovej vojny zostala časť bodákov vz. 84/98 a vz. 98/05 vo výzbroji ozbrojených síl výmarskej republiky. Zbrane z vojnovej výroby boli v hojnom počte opravované, pretože výroba nových zbraní bola výrazne obmedzená. Práve u opravovaných bodákov z dvadsiatych a tridsiatych rokov je možné stretnúť sa s radou zaujímavých variant a označenia. Jednou z možnosťí sú napríklad bodáky vz. 84/98, vyrobené z bodákov vz. 98/05 pre bavorskú políciu /Bereitschaftspolizei/. Na tomto bodáku sú mimo iného prevedené aj úpravy nariadené v roku 1932. Podľa nariadenia zo dňa 3.6. 1932 a 10.11. 1932 mali byť všetky stávajúce bodáky včítane pošiev nabrynýrované. Pri brynýrovaniu sa previedlo ešte vypilovanie drážok pre šroubovák na maticu stiskátka a v hlavách šroubov črienok. Ďalšou zaujímavosťou sú bodáky vz. 84/98 a vz. 98/05 značené RLM z výzbroje Reichsluftfahrtministerium, čo bolo „ministerstvo“ z ktorého neskoršie vznikla Luftwaffe. Podobne sa dajú zachytiť i bodáky z výzbroje rôznych policajných zložiek prípadne námorníctva výmarskej republiky.
Výroba bodákov vz. 84/98 bola obnovená firmou Weyersberg a Kirschbaum v Solingenu v roku 1927 pod značkou W. u.K. Bodáky z tejto výroby sú bez výrobných čísel a majú prejímacie značky Reichswehru. Na chrbte čepeľe pri priečke je vyrazené koncové dvojčíslie letopočtu výroby. Zberateľsky sú doložené ročníky 27, 28 a 30.
Po nástupe nacistov k moci bolo spočiatku zbrojenie prevádzané v skrytej podobe. V snahe utajiť miesto výroby výzbroje začali výrobcovia používať kódové výrobné značky a tiež letopočty výroby boli kódované. V období po roku 1933 boli na výzbroji všeobecne používané kódy, ktoré tvorilo písmeno S lomené číslom výrobcu. Tieto kódy sa bohužiaľ v celom rade prípadov doposiaľ nepodarilo rozlúštiť. Konkrétne v prípade výrobcov bodákov je v odbornej literatúre uvádzaný ako jediný známy kód S/155 patriaci firme E. u.F. Horster a Co. , Solingen. Okrem tohto kódu je doložené použitie ďalších pätnásť neidentifikateľných kódov. Pri dvoch z týchto kódov S/185 a S/245 podľa čísel prejímacích komisárov WaA / Waffenamt – vyzbrojovací úrad/ s istotou pravdepodobnosťou predpokladať, ktorým firmám náleží. Bodáky značené S/185 WaA 218 budú pravdepodobne vyrobené firmou Elite Diamant a značené S/245 WaA 155 firmou J. A.Schmidt a Sohne, Solingen. Komisári, majúci uvedené čísla, totiž preberali bodáky len u týchto dvoch podnikov. Bodáky vyrobené v roku 1934 majú na chrbte čepele alebo vedľa kódu u priečky vyrazené písmeno K a výrobky z roku 1935 písmeno G. Od roku 1369 prestali byť letopočty výroby na zbraniach kódované. Výrobné kódy S lomeno číslom sa používali asi do roku 1937. V tomto období je však možné stretnúť sa s istou nejednostnoťou. Niektorí výrobcovia používali kódy ďalej a iní začali opäť značiť normálnou firemnou značkou. Tento stav trval do roku 1940 a u firmy W. K.C. až do roku 1941.
Vypuknutie druhej svetovej vojny si vynútilo opäť dôsledné zavádzanie kódov, ale v zmenenej podobe. Od konca roku 1939 bol postupne zavedený písomný kód, ktorý sa spravidla skladal z dvoch alebo najčastejšie troch písmen. Je tiež možné zistiť ešte ďalšie výrobné značky, kódy a ročníky podľa dochovalých bodákov. V úvahu pripadajú hlavne kódy chg, csd, dnv, ffv, fxo a nrh. Bodáky s pošvami mali samostatné čísla, ktoré boli nezávislé na čísle pušky. Bolo tomu zrejmé tiež preto, že výrobou bodákov v Nemecku sa zaoberali úplne iní výrobcovia ako tí, ktorí vyrábali pušky vz. 98k. Číslovanie bolo prevádzané podľa bežne zavedenej praxe v sériách po 10 000 kusoch. Jednotlivé série boli značené písmenami abecedy. Bodáky z predvojnovej produkcie perfektne vypracované s dokonalou povrchovou úpravou. Od roku 1938 začali výrobcovia nahradzovať drevené črienky črienkami z čierneho bakelitu, pričom najdlhšie používala črienky z dreva firma W. K.C. , ktorá nimi opatrovala bodáky ešte v roku 1943. Okrem čiernych črienok z bakelitu boli vyrábané hlavne v druhej polovici vojny tiež bakelitové črienky v hnedej farbe
Ako všetky výzbrojné súčiastky boli aj bodáky opatrené pri kontrólnej prejímke značkou WaA a číslom komisára, ktorý ich preberal. Hlavne u niektorých solingenských firiem je zrejmé, že jeden komisár mal na starosti viacej podnikov, pretože raznice so stejným číslom sú na bodákoch od rôznych výrobcov. Na začiatku vojny boli značkou WaA opatrené skoro všetky súčiastky bodáku. Čím dlhšie vojna trvala, tým horšia bola kvalita vyrábaných bodákov a zároveň klesal počet vyrazených značiek. Zároveň sa menila aj finálna povrchová úprava a skorej všeobecne používané brynýrovanie bolo z časti nahradené fosfátovaním. V rámci zjednodušenia výroby boli pri niektorých sériách z roku 1944 použité na pripevnenie črienok miesto skrutiek a matičiek nity s podložkami.
Okrem bodákov vz. 84/98 bežného prevedenia a značenia je možné naraziť na bodáky, ktoré do uvedeného schématu nezapadajú. Tieto exempláre sú inak číslované, tj. cez desať tisíc, sú značené celým názvom výrobcu alebo grafickou podobou jeho značky, nemajú prejímaciu značku WaA alebo sú nejako ináč výnimočné. Dôvodov môže byť celá rada. Bodáky boli opravované a opäť kompletované a pritom došlo k zámene súčiastok a následnému novému očíslovaniu. U dokonale zachovalých kusov však ide niekedy o bodáky pôvodne určených na export do iných zemí a neskoršie zadržané pre potrebu nemeckých ozbrojených zložiek. Veď len do Španielska v priebehu občianskej vojny Nemci dodali stotisíce pušiek a bodákov a export do ďalších vybraných krajín spočiatku nezastavilo ani vypuknutie vojny.
Bodáky vz. 84/98 boli bežne nosené v kožených, poprípade textilných závesníkoch spoločne so strapcom / portepom/. V priebehu vojny však nosenie strapcov postupne skončilo. Na dobových fotografiách je však možné vidieť vojakov v maskovacích stejnokrojoch a naviac v bojovom nasadení, ktorí strapec na bodáku majú. Armádny strapec mal základnú farbu zelenú alebo svetlo šedú a podľa ďalších farebných kombinácií na posúvke, stonke a venca bolo možné presne určiť zaradenie vojaka u jednotky. Výroba bodákov vz. 84/98 bola u väčšiny výrobkov ukončená v závere roka 1944. Len štyri firmy vyrobili niekoľko sérií ešte začiatkom roku 1945

Jan Šmíd, použitá odborná literatúra: John Walter- The German Bayonet, Mike Welser- Reichswehr and Wehrmacht Bayonets 1920-1945, /strelecký magazín, revue? rok 1975-1980?/