Nemecký náhradný bodák

Náhradné bodáky počas 1. svetovej vojny tvoria samostatnú kapitolu vo vývoji chladných zbraní. Tak ako Rakúsko-Uhorsko, aj Nemecko začalo veľmi rýchlo pociťovať nedostatok surovín a vybavenia pre bojujúcich vojakov. Blesková vojna veľmi rýchlo skončila a zmenila sa v krutý statický boj. Úsmevné vyhlásenia rakúsko-uhorských a nemeckých politikov, že vojna skončí do dvoch mesiacov, sa nenaplnili, ba naopak priemysel obidvoch krajín začínal v predpovedanom termíne trpieť nedostatkom.
Oproti náhradným bodákom, ktoré sa vyskytli v Rakúsko-Uhorsku vyzerajú nemecké náprotivky dosť odlišne, jednak čo sa kvality opracovania týka, ale aj finálneho vzhľadu. Nemci nasadili náhradné bodáky masovo na všetkých frontoch a vo veľkom množstve výrobných variant a z tohto dôvodu sa s nimi stretávame omnoho častejšie, ako je tomu pri bodákoch monarchie.
Bodák, ktorý môžete vidieť na fotkách, predstavuje verziu, ktorá sa vyskytuje pomerne často a čo sa opracovania týka ju radíme ku tým najjednoduchším. Čepeľ je masívna a už na prvý pohľad zaujme jej šírka a dĺžka, pretože ide o poriadny kus surovo opracovanej ocele. Prekvapivo čepeľ nenesie žiadne značenie výrobcu (čo je pre náhradné bodáky typické), ale má na sebe niekoľko miniatúrnych značení inšpektora z obidvoch strán a preberacie značenie na chrbte čepele. Rúčka je plechová, jednoducho tvarovaná s uzamykacím mechanizmom, ktorý si plní svoju úlohu dobre. Tak ako čepeľ, aj rúčka je značená miniatúrnym značením inšpektora a potom písmenom "T", ktoré pravdepodobne znamená výrobnú sériu alebo materiálové značenie? Očko na pripevnenie bodáku ku hlavni je jednoduché, k telu bodáku prichytené dvoma nitmi. Samotné očko sa neuzatvára, ale má tvar písmena "U". Osobitným zberateľským exemplárom je puzdro, ktoré predstavuje jednoduchú a najlacnejšiu variantu – je vyrobené z tenkého lisovaného plechu, bez potreby zvarov alebo ďalších náročných úprav. Na rozdiel od bodáku je puzdro značené výrobcom.
Bodák aj puzdro patria k sebe, pričom tento exemplár bol nájdený v 90. rokoch Čechách na území, ktoré kedysi tvorili Sudety. Tento bodák si pravdepodobne domov priniesol nemecký vojak, ktorý sa po vojne stal obyvateľom Československa, neskôr bol opäť Nemec a kto vie, či sa zapojil aj do ďalšieho ešte krvavejšieho vojnového konfliktu.
Pôvodný nálezca bodáku sa ho snažil ošetriť tým, že hrdzavé telo natrel nahrubo čiernou farbou, tú som potom veľmi ťažko odstraňoval, bodák poctivo čistil a výsledok myslím stojí zato. Tento bodák, ktorý si prešiel vojnou a nakoniec skončil u nás, si to určite zaslúžil.
Dúfam, že sa Vám bodák páči, oproti rakúsko-uhorským bodákom boli tie nemecké podstatne univerzálnejšie na bojovú činnosť – ale pri šálke čaju sa robia podobné závery veľmi ľahko. Veď obidve krajiny dali do vojny všetko, výzbroj, výstroj a celú generáciu mladých ľudí. Preto objektívne hodnotiť, ktorý bodák bol ako náhradná bodná alebo sečná zbraň lepšia, je nemožné – obidva predstavujú zúfalé snaženie o provizórne vybavenie bojovníka náhradnou zbraňou, ktorá má na smerovanie vojny zanedbateľný vplyv.
PetkoZberatel