Obeť alebo zištná mrcha?

Herečka Lída Baarová (†86) patrila v 30. rokoch minulého storočia k najobsadzovanejším českým herečkám. Láska k nacistickému pohlavárovi Josephovi Goebbelsovi ju vyniesla na vrchol a zároveň stiahla ku dnu. Česi ju hanlivo častovali nadávkami nacistická prostitútka. Bola Lída Baarová len naivná, neschopná odhadnúť situáciu alebo aj cez mŕtvoly sledovala vlastný cieľ?

Lída Baarová, vlastným menom Ludmila Babková, sa narodila v rodine úradníka. V septembri by sa dožila 95 rokov. Pre svoj temperament opustila už v druhom ročníku konzervatórium a po hlave sa vrhla na umeleckú dráhu. Lída zdobila plátna kín už vo svojich sedemnástich rokoch. V 30. rokoch sa talentovanej herečke ponúkala jedna rola za druhou. Vychádzajúcu hviezdu s nevšednou krásou si všimli aj v Berlíne, ktorý vtedy ožíval vlnou nacionálneho socializmu. Snímka Barkarola nakrú tená v roku 1935 vyniesla Baarovú na vrchol. Svojho milenca, populárneho nemeckého herca Gustava Frohlicha, pustila k vode. Do života jej vošiel nový a oveľa mocnejší muž! „Boli to krásne dva roky môjho života, “ zaspomínala si Baarová po rokoch na čas strávený po boku Josepha Goebbelsa. Čaru ríšskeho ministra pre propagandu nedokázala odolať.

Jeden z najdôležitejších mužov ríše uviedol herečku do najvyšších kruhov. Vzťah Baarovej s nacistickým pohlavárom však vyvolával rozpaky nielen u jeho manželky. Česi jej milostné dobrodružstvo nevedeli dlho odpustiť a nazvali ju prostitútkou. Zákonná manželka situáciu išla riešiť so samotným Adolfom Hitlerom. Na vodcov osobný príkaz sa tak Goebbels s Baarovou rozišiel, ba dokonca zakázal uviesť jej najnovšiu snímku v kinách. Ponížená herečka sa tak musela vrátiť do Prahy. Ústrky od národne uvedomelých kolegov riešila po svojom. Udržiavala intímne styky s množstvom vysoko postavených nacistov a protektorátnych činiteľov. Tí jej zabezpečili angažmán v českom Národnom divadle a stabilný príjem z nakrúcania filmov. V prospech Baarovej hovorí však aj množstvo záslužných činov.

Napriek zjavnej sympatii k nacistom nikdy neprijala nemeckú národnosť a pomohla emigrovať hercovi Hugovi Haasovi z krajiny zmietanej pogromami proti Židom. Od roku 1941 už Baarová nemohla účinkovať ani v protektoráte. Nádej jej však svitla v Taliansku. V niekoľkých filmoch si zahrala úlohy cudziniek. Pred koncom okupácie sa rozhodla utiecť z krajiny s novou láskou, hercom Hansom Albersom. Na úteku ju však ako kolaborantku s nacistickým režimom zadržali americkí vojaci. Tragický osud herečky zavŕšila smrť matky a samovražda jej sestry Zorky Janů. Tá nedokázala ďalej vzdorovať ústrkom a opovrhnutím, ktorým ju zavalili Česi pre sestrinu kolaborantskú minulosť. Baarovú pre nedostatok dôkazov nakoniec z väzenia prepustili. Životné cesty herečku zaviedli do Ríma. Tam sa objavila aj vo filme kultového režiséra Federica Felliniho Darmošľapi. Pokrivená minulosť si ju však našla a ani Fellini už s ňou spolupracovať nechcel. Baarová sa nakoniec usadila v Rakúsku a vydala sa za bohatého lekára. Po rokoch súžitia zomrel a bývalá herečka zdedila tučné konto.
Životná púť oslavovanej a preklínanej herečky sa skončila v roku 2000 v Salzburgu. Do úplného konca odmietala priznať akúkoľvek vinu a štylizovala sa do úlohy naivnej obete. Pravdu si zobrala so sebou do hrobu.

afb