Od Renaulta po LT – 38

Roger Ford v knihe o najslávnejších tankoch všetkých čias „The World´s Great Tanks“ tvrdí, že čs. ľahký tank LT vz. 38 bol najlepším ľahkým tankom svojej doby. Podobný názor majú aj iní renomovaní odborníci. Na rodiel od mnohých jeho súčasníkov bol LT vz. 38 vyváženým vozidlom a jeho konštruktéri optimálne skĺbili tri najdôležitejšie parametre – výkon, pancierovú ochranu a palebnú silu. Žiaľ, jeho zrodu predchádzalo množstvo peripétií a keď sa pred 2. svetovou vojnou konečne objavil, nestihol už poslúžiť armáde štátu, v ktorom vznikol.

Zložité začiatky :
V medzivojnovom období 1918 – 1939 musela ČSR i kôli viac či menej nepriateľským susedom budovať silnú armádu, vrátene obrnených jednotiek. Keďže prevzala francúzsku vojenskú doktrínu, dostal tento druh vojska názov „chars ďassault“, teda útočná vozba. Jej zrod a vývoj však okrem nedostatku financií sprevádzalo i mnoho nedorozumení a omylov.
Jadrom čs. obrneného vojska v začiatkoch republiky boli obrnené vlaky, ktoré zohrali dôležitú úlohu najmä v roku 1919 v bojoch s maďarskou červenou armádou na Slovensku, ako aj niekoľko obrnených automobilov talianskych značiek /Lancia a Fiat-Torino//, postupne dopĺňaných čs vozidlami. Tanky však ČSR v rokoch 1918 až 1921 nemala žiadne! Domáci priemysel totiž ešte takú zbraň nedokázal vyrobiť a na nákup v cudzine nebolo peňazí. Práve preto sa v roku 1919 neuskutočnila zamýšľaná kúpa 75 francúzskych ľahkých tankov Renault FT-17, vtedy najlepších na svete. Ministerstvo národnej obrany chcelo získať aspoň 6 až 12 strojov, ale to urazení Francúzi odmietli s odôvodnením, že ich nemajú dosť ani pre svoju potrebu, hoci ešte v roku 1919 predali Poľsku 120 a v roku 1920 Belgicku 75 kusov.

Prvé tanky v ČSR :
Prvý tank Renault FT s 37 mm kanónom Puteaux vo veži dodalo Francúzsko až 14. januára 1922. Ďalšie štyri – dva s kanónmi a dva s guľometmi / 8 mm Hotchkiss/ - dostal prápor útočnej vozby v Miloviciach 30. júna 1923 a zvyšné dva- kanónový ako veliteľský a tzv. rádiový /TSF/ o rok neskôr – 30. juna 1924. A to bolo, okrem experimentov s kolopásovými vozidlami /KH-50/ a na boj nevhodnými tzv. tančíkami /Tankette Carden-Lloyd Mk. VI, resp. Tč. Vz. 33/, na ďalších desať rokov vo vyzbrojovaní čs armády tankami všetko. Až 23. novembra 1932 sa začali skúšky s prototypom prvého čs. ľahkého tanku Praga P-II z ČKD, ešte so 47 mm kanónom Vickers a dvoma 7,92 mm ľahkými guľometmi ZB vz. 26. Koncom roka 1934 tento stroj definitívne dostal vežu s 37 mm kanónom Škoda A-3 a ťažkým 7,92 mm guľometom ZB –53, pričom ďalší guľomet pre vodiča bol v prednej časti korby. Takto upravený stroj s označením LT vz. 34 začali od decembra 1935 zavádzať do výzbroje.

Konečne LT vz. 38 :
Pokus rozšíriť v druhej polovici 30. rokov výzbroj o stredné tanky domácej výroby neuspel – modely T-III /Tatra/ a Š- III /Škoda/ skončili ako prototypy. Vývoj ľahkých tankov tzv. jazdeckej kategórie so silnejším pancierom bol úspešnejší a v roku 1935 do výzbroje s označením LT –vz. 35 prišiel stroj Š-II-a plzeňskej Škodovky. . Porazená pražská ČKD/Praga sa nevzdala a zlepšovala svoj LT vz. 34, ako aj exportom už preverený typ TNH-S. Ten napokon slávil úspech a ako LT vz. 38 ho zaviedli 31. augusta 1938 do výzbroje. Kôli ťahaniciam o cenu a rozličným úpravám sa však do rozbitia ČSR v marci 1939 k vojskám nedostal ani jeden stroj! Pritom to bol skutočne najlepší ľahký tank svojej doby, čo Nemci dobre vedeli. Okamžite rozvinuli jeho výrobu a zaradili ho do svojich obrnených jednotiek ako PzKpfw 38 /t/ -Panzerkampfwagen. V 7. tankovej divízii genmjr. Erwina Rommela sa v roku 1940 mimoriadne osvedčil pri dobytí Francúzska a vo svojej výzbroji ho mala i slovenská armáda na východnom fronte.

Ľahký tank LT vz. 38 resp. PzKpfw 38 /t/ mal bojovú hmotnosť 9 700 kg, dĺžku 4,62 m, šírku 2,05 m, výšku 2,36 m a pancierovanie od 8 do 30 mm. Osádka bola štvorčlenná, v zložení veliteľ, vodič, strelec a nabíjač – radista. Jeho vežovú výzbroj tvorili 37 mm kanón Škoda A-7 a ťažký 7,92 mm guľomet ZB-37. Druhý guľomet tohto typu bol zalafetovaný v prednej časti korby. S benzínovým motorom s výkonom 93,2 kW /prvá verzia/ alebo 111,8 kW /posledný typ/ dosahoval maximálnu rýchlosť na ceste až 56 km. h-1. Hoci výzbroj LT vz. 38 – PzKpfw 38 /T/ nebola optimálna a slabiny mal i jeho nitovaný pancier, bol tento ľahký tank v čase nasadenia vo svojej kategórii skutočne bezkonkurenčný. Škoda len, že bojovú slávu získal na  nesprávnej strane.

Autor : PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR, mesačník Obrana

LT 38 : vystavený v pamätníku SNP V Banskej Bystrici, pošas SNP bojoval v úseku Strečno- Dubná Skala-Priekopa. Posiloval II. taktickú skupinu na obrannom úseku Telgárt.

Panzerkampfwagen 38 Sd. Kfz. 140 foto: www.achtungpanzer. pzcz. htm