Pes – priateľ i bojovník

Pes je asi po noži najstaršou používanou zbraňou. Nečudo, veď má vlastnosti, ktoré doteraz nijaká technika nenahradila a zrejme len tak skoro ani nenahradí. „Schopnosti zmyslových orgánov psa v strážnej službe sú oveľa vyššie ako najlepšie pripraveného vojenského profesionála. Hlavne sila, rýchlosť, nebojácnosť a húževnatosť sú vlastnosti, ktoré pomáhajú vycvičenému psovi ochrániť svojho psovoda, poprípade zabrániť jeho napadnutiu. “konštatuje riaditeľ kynologického strediska v Hronseku Mgr. Miroslav Surový.

Pred štyrmi tisíckami rokov :
V poslednom období nie sú žiadnou zriedkavosťou správy, že v Iraku používajú rôzne odbojové skupiny pri útokoch na Irackú armádu či políciu, ale aj na spojeneckých vojakov, hlavne Američanov psov, opásaných výbušninami. Zvieratá sú na diaľku odpaľované. Už predtým teroristi používali na obdobné účely napríklad povozy, ťahané oslami. Spomínané využitie psov k priamym bojovým akciám ale nie je ničím novým. História ponúka mnoho podobných príkladov.
V krajinách starého východu, ako bol Egypt Asýria, Mezopotámia využívali psov na strážne a bojové účely už pred štyrmi tisíckami rokov. Asýrčania pre tento účel najviac obľubovali obrovitých mastifov. Veľkú úlohu zohrávali psy aj v starom Grécku a Ríme. Špecifickú úlohu zohrali bojoví a strážni psy hlavne v armáde Alexandra Veľkého pri jeho ťažení do Indie. Neskôr v starom Ríme sa využívali okrem veľmi známych prípadov ich použitia ako gladiátorov v bojoch proti divým zvieratám v aréne aj ako strážni psi. Najmä v oblastiach, kde Rímske impérium hraničilo s veľkými zalesnenými plochami. Teda v Germánii, Arménii a Dácii.

Psy v prvej svetovej vojne :
Už v priebehu 19. storočia sa psi využívali na stráženie štátnych hraníc v Európe. Začiatkom 20. storočia sa čoraz častejšie objavujú v policajných a colných službách i v armáde. Britskí vojaci psov využívali pri strážení internačných táborov pre Búrov, kam ich tisícky naháňali pri potláčaní povstania v južnej Afrike. Ruská armáda používala psov v rusko – japonskej vojne v roku 1905. Najmä po vypuknutí prvej svetovej vojny armády na oboch stranách využívali ťažných psov. V Britskej armáde to bol predovšetkým anglický mastif, ktorý ťahal ťažké guľomety Vickers a muničné vozíky. Belgická armáda zasa využívala flanderského bouviera a dnes už neexistujúce plemeno matina. V Nemeckej armáde bol na podobné účely najviac rozšírený bernardín a rotvajler. Angličania ešte využívali airedalského teriéra na vyhľadávanie ranených vojakov. Rakúsko- uhorská armáda skúšala v roku 1916 použiť záprah boxerov na ťahanie zákopového dela kalibru 37 milimetrov. Ale najčastejšou úlohou ťažných psov počas 1. svetovej vojny bola doprava proviantu a streliva do prých zákopových línií. Takýto psí záprah dokázal túto úlohu splniť aj popčas nepriateľskej paľby, keď zlyhávali pre neprístupný terén i spomínanú streľbu iné spôsoby. Napríklad nákladné auto či kôň. V medzivojnovom období sa ťažné psy veľmi nepoužívali. Aj Českodslovenská armáda sa  kynológii prakticky nevenovala. Iba v rokoch 1921 – 22 bola v armádnom výcvikovom stredisku v Kostelci nad Orlicí pod vplyvom bývalých príslušníkov našich légií vo Francúzsku spracovaná metodika výcviku psieho záprahu na ťahanie vozíkov. To bolo všetko.

Tisícky psov na fronte :
Veľkého rozšírenia sa dočkali psy v rokoch druhej svetovej vojny. V rokoch 1941 – 1945 nasadila Sovietska armáda tisícky ťažných psov. Psie záprahy sa využívali na celom fronte od Bieleho mora na severe až Čierne more na juhu. Ich hlavnou úlohou bol odvoz ťažko ranených z bojísk do poľných obväzísk. Tie boli zvyčajne umiestnené tri až päť kilometrov od frontovej línie. Naspäť na bojisko zasa psy privážali muníciu, zbrane. Psie záprahy využívali v zimnom období aj na hĺbkové potraviny a zdravotnícky materiál. Podľa vojnových analytikov každý psí záprah urobil prácu za piatich – šiestich sanitárov. Navyše desaťkrát zrýchlil odvoz ranených. Psie záprahy využívali v zimnom období aj na hĺbkové prieniky do tyla nemeckých armád. . Napríklad na úseku frontu v Karélsku v januári odviedol 41.oddiel jazdných psov užitočnú prácu ako sprievod lyžiarskeho oddielu. Psie záprahy viezli celú zásobu munície a jedla a naspäť bezpečne dopravili všetkých ranených. V čase zimných bojov na nemecko – ruskom fronte v rokoch 1942 – 1943 vyviezli psy z bojových pozícií viac ako 200 tisíc ranených a do prvých línií dopravili 3200 ton streliva. Sovietska armáda využívala predovšetkým lajky. Psy prepravovali náklad o priemernej hmotnosti 20 až 30 kilogramov rýchlosťou 6 až 10 kilometrov. . Ich celkový denný výkon bol podľa konkrétnych podmienok od 50 do 100 kilometrov. Zimný záprah pozostával zvyčajne zo štyroch až desiatich psov. Boli zapriahnuté v pároch, alebo v jednom rade za sebou. Letný záprah mal dvoch až siestich psov, zapriahnutých v pároch za sebou.

Psí kamikadze :
Nie veľmi známou skutočnosťou je nasadenie tzv. psích kamikadze. Sovieti množstvo psov využívali na útoky proti tankom a ďalším obrneným cieľom. Stovky psov na svojom chrbte niesli míny. Prekvapeným Nemcom spôsobili najmä v prvých obdobiach vojny pomerne veľké straty. Neskôr, keď pominul moment prekvapenia a jednotlivé nemecké jednotky sa naučili psov s mínami likvidovať z bezpečnej vzdialenosti od bojových vozidiel, efektivita psích útokov poklesla. Ojedinele k podobným útokom využívali psov aj odbojové skupiny na Balkáne, v Taliansku, vo Francúzsku, Grécku, ale aj v Malajzii či na Filipínach. Paradoxom je, že podobné využitie psov / nemeckých špicov / s kontaktnými mínami a ďalšími druhmi výbušnín plánovali a pripravovali práve nemeckí vojenskí špecialisti ešte pred začiatkom druhej svetovej vojny. Až na výnimky ich ale Nemecká armáda nevyužila. Ďalšie armády / americká, britská, japonská, talianska/ používali psov predovšetkým na strážne a pátracie, či záchranárske účely. Novofoundlandskí psi sa osvedčili pri obrane amerických Aleutských ostrovcov pred prípadným vylodením Japoncov. Fínska armáda ich využívala predovšetkým v zimnom období na transport munície a zásob. Podľa údajov americkej armády zachránili práve psy počas vietnamskej vojny život takmer 10 – tisícom vojakom. Neoceniteľné služby preukázali v prieskumnej a strážnej činosti, ako aj pri ochrane a zabezpečení jednotiek vo vietnamskej džungli.

Pes ako zbraň :
Podľa Miroslava Surového ani najdokonalejšie zabezpečovacie systémy hlavne v rozsiahlych vojenských skladoch, leteckých základniach, ale aj v kasárňach nedokážu zadržať narušiteľa efektívnejšie ako pes. V jednotlivých armádach sa v súčasnosti používajú hlavne nemeckí ovčiari, francúzski briardi, rotvajleri, dobermani a belgickí ovčiaci. Feny sa využívajú výnimočne. Americká a britská armáda psov využívajú aj v Iraku. Napríklad psov – výbušninárov. Takíto šoeciálne vycvičení psi pomáhajú vojakom objaviť výbušniny a nástražné systémy. Dnes je ešte predčasné robiť štatistiku, koľko ľudských životov práve touto činnosťou zachránili psi v Iraku. Ale nielen tam. Podobným spôsobom využívaju psov aj v ostatných armádach NATO / samozrejme podľa špecifických podnienok tej – ktorej armády/. Napríklad naši západní susedia v poslednom období úspešne používajú psov pri zabezpečení činnosti svojho kontigentu v misii KFOR v Kosove.

Záchrana o päť minút dvanásť :
Len na Slovensku to išlo v poslednom období so psami v ozbrojených silách skôr dolu vodou. Doslova v poslednej chvíli ich zachránil presun kynologického strediska v Hronseku pod vojenskú políciu. Vyslanie psov do zahraničných misií bolo prakticky nemožné. Psovodi boli zamestnanci a do zahraničia môže ísť len profesionálny vojak.

Až teraz sa konečne podarilo vojenským policajtom presadiť do tabuliek každého útvaru vojenskej polície aj psovodov – profesionálnych vojakov. Tým sa otvorila možnosť ich vyslania do zahraničných misií. Pravdaže, po nákupe a výcviku psov a absolvovaní ďalších potrebných školení psov i psovodov. Medzi vojenskými „psíčkarmi“ najmä v Hronseku táto správa vyvoláva mierny optimizmus, že s budúcnosťou vojenských psov to nakoniec nebude také čierne, ako sa ešte prednedávnom zdalo. Miroslav Surový poznamenáva, že v Hronseku sú v prípade potreby schopní pripraviť psov a psovodov aj na plnenie špeciálnych úloh. Napríklad na vyhľadávanie výbušnín, munície či drog.

Nedávne majstrovstvá Ozbrojených síl SR vo výkone psovodov a psov ukázali, že aj keď počet psov klesol až na 180 kusov, úroveň ich prípravy je na dobrej úrovni. Medzi jednotlivými disciplínami bola aj záverečná, ktorá dokonale preverila fyzickú i psychickú pripravenosť psovodov a ich štvornohých pomocníkov. Cezpoľný beh na jeden kilometer so streľbou a hodom granárom na cieľ pri odložení psa najlepšie zvládol a nový rekord majstrovstiev utvoril / 5 minút, 33 sekúnd a stopercentná streľba/ Michal Béla a osemročným nemeckým ovčiakom Dragonom z leteckej základne Sliač. V kategórii hliadkových psov dominoval zástupca muničnej základne z Novák Michal Vráb s nemeckým ovčiakom Athosom.

Autor: Jozef Žiak, Kynologické stredisko Hronsek, mesačník Obrana