Poklady?

BÝČIA SKALA - miesto krvavých rituálov

Strmá skala uzatvára údolie Křtinského potoka neďaleko Adamova pri Brne. Podľa povesti z otvoru jaskyne v tejto skale vystupovali za noci smutné sprievody duchov, tancovali tam kostlivci a ozýval sa tiahly býčí rev. Oprávnenosť strašidelných legiend sa koncom minulého storočia celkom prekvapivo potvrdila. Bronzová býčia soška, nájdená náhodne v predsieni jaskyne dvoma študentmi, podnietila dr. J.Wankela k dôkladnému preskúmaniu a prieskumu. Vo vnútri vstupného dómu objavil pod závalom mohutných balvanov zuholnateľnú trámovú konštrukciu, zbytky vozu s napol spálenými pozostatkami akejsi vznešenej osobnosti – a všade okolo „ stopy krvavých orgií“. Okolo 40 kostier mladých dievčat a žien, ovešaných náramkami a šperkami, nieslo stopy brutálneho násilia. Kostry ležaly cez seba, ako by zostali na miestach, kde sa zrútili, keď ich zasiahla smrtiaca rana. Na kemennom oltári ležali odtrhnuté ruky. Všetko bolo posypané obilím. V zadnom kúte jaskyne sa nachádzala kompletne vybavená kováčska dielňa. Uvažuje sa o tom, že išlo o pohreb mocného vládcu, novšie teórie sa prikláňajú k možnosti, že tu odišiel do podsvetia so svojím doprovodom kňaz slnečného/býčieho/kultu. V roku 1995 bola na stene jaskyne objavená praveká geometrická kresba, stará asi 12 000 rokov. Počas nemeckej okupácie sa tu nacisti pokúšali vybudovať tajnú podzemnú továreň, skrýšu/zvýšené aktivity špec. vojsk/, alebo chceli možno naviazať na dávne krvavé rituály?

















VEVEŘÍ - tajomstvo templárov

Mohutný hrad Veveří blízko pri Brne bol údajne postavený kniežaťom Konrádom I. Je zaujímavé, že románska kaplnka Matky Božej, stojaca na pôvodnom kniežacom hradišti, nebola pojatá do novo budovaného gotického hradu a zostala mimo jeho hradby. Miesto nej bola vo vnútri hradu založená nová kaplnka sv. Prokopa. Prečo? A je náhoda, že hrad mal deväť veží?. V roku 1782 udrel blesk do jednej z nich, práve naproti kostola Matky božej a zrazil kovovú makovicu v podobe páva. Ukázalo sa, že skrývala listinu so záhadným štvorverším. Vtedajší vlastník panstva sa zaradoval, že má v rukách kľúč k templárskemu pokladu, o ktorom hovorili miestne povesti. Podľa historokov síce templári na Veveříne nikdy nesídlili, nasporným faktom však je, že v rokoch 1311 – 1335/krátko po likvidácii rádu/ mal hrad v držaní Jan z Vartenberka, bývalý veľkokomtur bezdězský. Keď bolo v uvedený deň a hodinu kopané pred kaplnkou Matky božej na miesto, kde dopadol tieň chvosta plechového páva, robotníci narazili na klenuté podzemné pivnice, kde našli niekoľko kovových rakví s kostrami. Kto to bol pochovaný v tajnej hrobke?. Ich najskôr zaujímal poklad – a ten tam k ich sklamaniu žiadny nebol. Hádanka zostáva dodnes narozlúštená.



Záhady, skryté skutočnosti