Poklady tretej ríše

Prisahám tebe, Adolf Hitler, ako Fuhrerovi a Kancelárovi Nemeckej ríše, vernosť a statočnosť, slávnostne sľubujem tebe a všetkým nadriadeným, ktoré ty budeš menovať, poslušnosť až do smrti. K tomu mi pomáhaj Boh.

Prísaha jednotiek SS



Výroba na bežiacom páse: Muži jednotiek SS boli v rámci magického zasvetenia vyrábaný ako na bežiacom páse a vedený k jedinému-absolútnej poslušnosti a vernosti. Vernosť bola po poslušnosti najdôležitejšia cnosť. Bolo jedno, či sa jednalo o Nemcov narodených v Nemecku, či o Nemcoc žijúcich na územiach iných štátov, alebo o cudzincov túžiacich stať sa súčasťou SS. Existovala jediná šablóna a jediná metóda pre všetkých. K výcviku dochádzalo už v Hitlerjugendu, kde boli mladí a nádejný adepti pripravovaný na svoje úlohy v dospelosti, pokiaľ vstúpia do SS. Výcvik bol mimoriadne tvrdý a náročný ako po psychickej tak aj fyzickej stránke. Odborníci ako napríklad Angličan Lidell Hart, alebo Američan generál D. Eisenhower tvrdia vo svojich odborných prácach, že Waffen SS boli najlepšie vycvičené a  vybavené jednotky druhej svetovej vojny. W.Churchill dokonca uvažoval, že keby došlo k eskalácii studenej vojny, tak by Anglicko a Amerika nasadili vedľa svojich jednotiek i nemeckých veteránov z druhej sv. vojny. /muži Waffen SS  sa po roku 1945 dávali do služby cudzineckých légií, boli nasadený v Indočíne proti Vietcongu, kde vedľa para-oddielov cudz. légií dosiahli veľmi výrazných vojenských úspechov/. Prevažne to boli nem. vojaci, ktorý slúžili u protipartizánskych oddieloch na východnom fronte a sami si hovorili „lovci lebiek“.
Regrúti ktorý prichádzali do SS, prechádzali najprv výcvikom, kt. sa podobal zákl. voj. výcviku Wehrmachtu. Na rozdiel od Wehrmachtu sa v jednotkách SS neizolovali dôstojníci od mužstva, ale podľa pamätníkov panoval v SS takzvaný kamarátsky duch. Dôstojníci museli totiž zvládať rovnakú fyzickú a psychickú záťaž ako na výcviku tak na  fronte. Jednotky SS neboli tak zkostnelé ako Wehrmacht a neprežívali toľko pruskú vojenskú tradíciu.
Absolútna úcta ku zbrani:Každý začiatočník na vojne prejde viac menej očistcom v prvé dni, než si zvykne na poriadok, dril a nové návyky. U jednotiek SS by sa dalo hovoriť o pekle.
Obrovská fyzická záťaž a úcta ku zbrani. To boli novinky s ktorými sa museli nováčikovia zoznámiť. Dlhé pochody, strelnice, totálna hygiena a ústrojová kázeň boli ale len jednou súčasťou výcviku. Pamätníci z SS Galizien/zbytky boli ešte do roku 1947-1948 vo Veľkej Fatre –Banderovci/ vzpomínali na prvé dni v SS  zo zmesou hrôzy a obdivu. Najväčším šokom bolo, keď jednému nováčikovi z Moravskej Ostravy spadly náboje do blata na strelnici v Bad Tolzu. Musel ich zobrať ústami zo zeme, zbrani sa ospravedlniť a absolvovať päť kilometrový beh a opakované strelby. Tento dril bol stále a nepolavoval ani na fronte. Ako málo dôstojníkov SS bolo zastrelených odzadu vlastným mužstvom v pomere k prevej vojne a tvrdosťou a nemilosrdnosťou výcviku SS. Jeden z pamätnikov z SS divízie pancierových granátnikov spomínal na metódy výcviku v kadetnej škole v Bad Tolzu. Nácvik vrhu granátom. Museli ho poznať do najmenšieho detailu, nesmali mať strach a boli nútene presne odhadnúť dobu odhodu, nastavenie a pod. Keď si mysleli, že všetko poznajú, boli šokovaný jednou z najtvrdších metód prekonania strachu zo zbrane. Na hlavu si museli dať helmu, dôstojník odistil ručný granát a položil vo vojakovi na hlavu na prilbu. Nováčik musel zostať stáť, lebo keby granát spadol tak ho zabije. Naopak na temene hlavy smeroval výbuch hore a nosič granátu ostal nezranený. Takéto a podobné metódy formovaly jednotky SS na fyzickej a psychickej úrovni. Na magickej úrovni pracovali špecialisti na Napolách a Hradoch SS. /Čestný dôstojnícky prsteň SS s rytinou umrlčej lebky mal podľa Himmlera veľký mystický význam/.

Skryté záhady, skutočnosti