Pravda o tzv.čiernych barónoch

V záujme zabezpečenia a upevnenia svojej politickej moci, začala KSČ už krátko po februárových udalostiach s vyhľadávaním a postupným rôznorodým likvidovaním aj menej známych a nebezpečných triednych, či politických nepriateľov. Podľa pokynov sovietskych poradcov organizovala politické previerky a delenia občanov na oddaných komunistickému režimu alebo aspoň s ním lojálnych a na politicky nespoľahlivých. Týchto napríklad vylučovala zo štúdia a hneď v polovici roku 1948 zriadila pre nich, ako pre politicky nespoľahlivých, v rámci ženijných plukov pod osobitým vojenským komandom riadené. tzv. cestné prápory. Veliteľ vo Svaté Dobrotivě škpt. Bedřich Ť. vítal nové tváre slovami:“S vašimi hlavami vydlaždíme silnice. “Také privítanie nebolo ojedinelé. Mnohí velitelia sa pretekali vo vulgárnych výrokoch a postojoch. Napr. v Hrdlovci u Duchcova npor Ř. Nastúpenú jednotku oslovil:“Bando reakcionářská, budeme vás bít, až budete chcát krev! “

Politicky nespoľahliví :
Užší poradný zbor ministra národnej obrany rozhodol 21.6.1950 o premene cestných práporov na PTP. Ich počet sa postupne rozrastal až na dvadsať. V roku 1952 mal viac ako tridsaťtisíc príslušníkov. Upresnilo sa aj jedenásť kritérií „politickej nespoľahlivosti“, podľa ktorých mali postupovať výberové komisie vo vojenských bojových útvaroch a ktoré slúžili aj na zaradenie príslušníkov z radov brancov. Žiaľ, prívlastok „politicky nespoľahlivý „ ľahko dostal hocikto, ak napríklad on sám alebo jeho otec sa nechcel podrobiť kolektivizácii pôdy, resp. vstúpiť do JRD, ak mal väčší majetok, prípadne bol živnostníkom, ak mal niekoho z rodiny v zahraničí, prípadne sa pokúsil o ilegálny prechod hraníc, ak ho niekto udal za kritizovanie politických pomerov, ak sa nábožensky aktivizoval, ale i z iných dôvodov či nedôvodov. Neboli to zriedkavé prípady, že takto bol odstavený súper nielen v politike, ale aj v odbornom zápolení. Stačil na to všemocný povolávací rozkaz na nástup do armády. Kam, to sa postihnutý dozvedel až v kasárňach, alebo v nejakých terénnych provizórnych barákoch. Prečo a kto ho udal-to sa nedozvedel. Nebolo súdneho procesu, neexistovala možnosť revízie rozhodnutia... Trpeli však nielen „vinníci“, ale aj ich príbuzní a priatelia. Cieľom vojenských táborov nútených prác/VTNP/bolo izolovať reálnu i potencionálnu, alebo len predpokladanú či umelo vytvorenú politickú opozíciu a využiť na to prostriedky a metódy masovej prevýchovy. Všeobecnou a jednoznačnou tendenciou vtedajšej politickej moci bolo:Tvrdou prácou, rôznymi popracovnými školeniami a iným zamestnaním tak organizovať denný rozvrh PTP – ákov, aby nemali minimálny čas na protirežimové myšlienky debaty. Nastupovali aj do – 14 až 16 –hodinových pracovných zmien. Pracovali v kameňolomoch, v lesoch, v baniach... budovali vojenské letiská, podzemné sklady, kryty, rôzne iné vojenské stavby... Povolávací rozkaz mohli dostať politicky závadné osoby vo veku 17 až 60 rokov na časovo neobmedzené „výnimočné cvičenie“, a to nielen bez ohľadu na branný pomer, ale aj bez ohľadu na zdravotný stav. Na také výnimočné vojenské cvičenie dostali existujúci PTP áci povolávací oznam v deň formálneho/ale nie faktického/ ukončenia tzv. základnej vojenskej služby. Všetci boli aj zdravotne zanedbávaní a psychicky ponižovaný.. Napr. v Litoměřiciach príslušníci PTP boli ubytovaní v protileteckom kryte, kde pripadlo jeden a pol štvorcového metra plochy na osobu. Rôzne negatívne zdravotné dôsledky znášali či znášajú bývalí príslušníci PTP až do konca svojho života.

Zotročení a okrádaní:
Ako vznikol názov „čierny baróni“? Slovo „čierny“ – zrejme na základe farby výložiek, ktorými boli PTP –áci diskriminačne označovaní“ „Baróni“ asi preto, že mali nejakú „mzdu“. Tu je potrebné dodať a uvedomiť si následné fakty. Štatút vojenských pracovných. Jednotiek, podľa ktorého boli upresnené najmä spôsoby odmeňovania, odporučila Vojenská rada MNO až 11.6.1952 a minister ich schválil 18.8.1952. Bol stanovený normálny pracovný čas, avšak – na žiadosť vedenia závodu – mohol byť predl´žený až o 720 hodín za rok /´´viac ako 3 hodiny denne/. Predĺženie pracovného času bolo možné aj pri iných mimoriadnych príležitostiach/narodeniny K. Gottwalda, J.V. Stalina/. Popritom im zo „mzdy“ zrážali poplatky za ubytovanie, ošatenie, stravu, kúrenie a iné náklady vojenskej správy, takže PTP-áci v skutočnosti významnou mierou dotovali armádny rozpočet! Len za rok 1952 velitľstvo VTNP vykázalo zisk vyše 40 miliónov vtedajších Kčs. Keď vezmeme do úvahy, že niektorí príslušníci PTP boli v nich pracovne nasadení viac ako 40 mesiacov, neuniknú nám ich rozsiahle hospodársko-spoločenské zásluhy. Zo  symbolického zvyšku „mzdy“ mohol PTP. ák polovicu dostať ako „výplatu“a polovica išla na vkladnú knižku. Tá však bola uložená na veliteľstve takže jej „majiteľ“ v skutočnosti ani nevedel, kedy mal či nemal pripísaný vklad a kedy si nadriadený neprávom prisvojil jeho peniaze. Veliteľ mohol v rámci trestu na určitý čas odobrať nárok na mzdu. Boli zistené aj rozkrádania proviantu a zneužívanie PTP. ákov na súkromné stavby veliteľov a predstierali sa aj rôzne finančné aktivity či akcie napr. “na podporu kórejského ľudu“Kto by sa opovážil nedať, či dať málo, vedel o dôsledkoch – preto radšej so zaťatými zubami dal. Boli sme ponechaní na milosť a nemilosť či svojvôľu veliteľov jednotiek-to bola neúprosná prax. Aj samotné podniky či firmy si maximálne trúfali zneužívať naše – chápané ako trestanecké – pracovné sily. Ak navyše vezmeme do úvahy menovú reformu k 1.6.1953 – finančný „zisk“pre PTP-áka bol mizerný/pár stoviek/, poväčšinou skôr nulový. Okrem toho nástupom do civilu -po ukončení pobytu v PTP, resp. v roku 1954 ich zrušením vplyvom neskoršieho politického odmäku po Stalinovej smrti/vzhľadom na nemožnosť výmazu politického trestu/rozmanitá diskriminácia bývalých PTP. ákov pokračovala až do roku 1989.

Z utrpenia komédia:
Záverom treba zdôrazniť, že M. Švandrlík ako vojak ani neslúžil v PTP:Jeho komediálne rozprávanie, to je falošný obraz, nie je to príbeh PTP-. ákov. Existencia útvarov PTP znamenala závažné porušenie vnútorných i medzinárodných právnych ustanovení. Príslušníci PTP vytvorili aj pre dnešnú spoločnosť miliardové hodnoty anedožili sa náležitej satisfakcie za spôsobenú tyraniu a ujmu. A pokiaľ ešte žijú, trpia svojim údelom dodnes. Krivdy na nich spáchané a dodnes neodstránené – predstavujú veľkú čiernu škvrnuhistórie ČSR i dnešnej SR. Nemožno tú drastickú škvrnu zobrazovať komédiou! Aj súčasný televízny seriál Čierní baróni obsahuje množstvo falošností a bezcitnosti, keď sa najmä skutočné zlo neospravediteľne vymazáva z pamäti národa. keď sa bagatelizuje, alebo sa nahrádza trápnym humorom, v ktorom zlo stráca svoju tvár, spôsobuje/akoby neškodné/aj mravné otupenie.

RNDr. František Kľuska