Rakúsko-uhorská šabľa vz. 1869 pre dôstojníkov

Rakúsko-uhorská šabľa vz. 1869 pre dôstojníkov jazdy, ktorú v skutočnosti boli oprávnení nosiť aj vyšší poddôstojníci po zložení skúšok, ale aj príslušníci iných druhov vojsk, teda nielen jazda je zberateľom pomerne známa. Nakoľko ide o súkromnú zbraň jednotlivca, prevedenia šable často odpovedali náladám a chúťkam dôstojníkov. Hneď vysvetlím, bolo možné si zakúpiť vychádzkovú šabľu vz. 1869 v tenkom prevedení a to s hrúbkou čepele 2,8 cm až po tenučkú 2,1 mm širokú čepeľ. Čepeľ bola niklovaná a v niektorých prípadoch zdobená leptom alebo rytinami. Ďalším avšak menej častým variantom bola dôstojnícka šabľa vz. 1869, ktorá sa rozmermi rovnala bojovej šabli pre mužstvo. Aj napriek tomu, že mnohí túto šabľu zaraďujú ku vychádzkovým šabliam, ide o šabľu bojovú.
Na priložených obrázkoch máte možnosť vidieť jednu z najmasívnejších šablí, ktoré boli za trvania Rakúsko-Uhorska vyrobené. Šabľa je skutočne mohutná a svojou váhou a veľkosťou zaujme nejedného zberateľa. Čepeľ je široká 3,7 mm (! ), s jednostranným výbrusom. Celý povrch čepele je kvalitne niklovaný avšak šabľa je dosť ostrá aj napriek tomu, že nenesie znaky brúsenia. Pri náustku je čepeľ značená výrobcom „WEYERSBERG & STAMM, SOLINGEN“. Pod výrobcom je veľmi zaujímavé a rozhodne vzácne značenie distribútora, ktorým je „FRANZ THILL WIEN“, na druhej hladkej strane je ešte čepeľ označená „EISENHAUER“. Čepeľ je usadená v náustku, ktorý je následne pripevnený ku bohato zdobenému košu. Vďaka tomuto náustku čepeľ sedí pevne a vôbec sa nekýve – nie všetky šable tento náustok majú.
Kôš je vyrobený zo zliatiny, jednotlivé vzory sú vyrezávané a dozdobené rytím ručne. Rúčka je vo veľmi dobrom stave, žraločia koža je zachovaná na rúčke na 100 % a zachoval sa aj ozdobný drôtik. Puzdro je vyrobené z tenkého poniklovaného plechu – áno tu poznať rozdiel medzi šabľou pre mužstvo, pretože použitý plech je omnoho tenší. Šabľa je kompletná aj s ku nej patriacim originálnym poddôstojníckym portepe, ktoré nesie na jednej strane iniciály Rakúsko-Uhorského cisára Františka Jozefa I – „FJI“ a na strane druhej dvojhlavú orlicu. Aspoň krátko ku histórii šable. Jedného dňa ma oslovila kolegyňa v práci, že manžel má doma veľkú striebornú šabľu, tá bola nájdená pri vypratávaní starej vily v Bratislave asi pred 35 rokmi. Vila bola ešte z čias monarchie, pričom šabľa bola starostlivo uložená v perináku. Jej nálezca pochopil, že ide o vec cennú, a našťastie šabľu uložil v skrini v rodinnom dome, kde bolo sucho a tma. O šabľu som okamžite prejavil záujem a keď som si ju po prvý krát držal v rukách – milo ma prekvapila. Vynikajúci stav, plný lesk... čo viac si zberateľ môže želať. Keď som večer sedel doma a šabľu poctivo prezrel a hodnú chvíľu obdivoval, uvedomil som si, že je v stave, ako by ju niekto odložil len včera, ani škrabanec, ani známky používania... Možno si ju kúpil mladý poddôstojník, aby na vychádzkach ohuroval Prešporské slečny masívnou jazdeckou šabľou a nablýskanou uniformou, ale osud rozhodol inak. Vlastník šable ju bol pravdepodobne donútený odložiť a čoskoro odišiel na frontu, ktovie či sa vôbec vrátil, ale ak aj áno nastala zvláštna doba, nosenie rakúsko-uhorských vyznamenaní, uniforiem a zbraní vyšlo z módy – to sa už nesmelo. Navyše bol málokto, kto by si jeho obeť na fronte (ak padol v boji) uctil alebo prejavil ako veteránovi úctu...
PetkoZberatel