Rakúsko-uhorský náhradný bodák Mannlicher vz. 1895

Pri bodákoch, ktoré pochádzajú z môjho rodného kraja, sa vždy rád na chvíľku zastavím a veľmi rád porozprávam ich krátky príbeh. Inak tomu nie je ani v tomto prípade. V dnešnom príspevku chcem zberateľom chladných zbraní predstaviť rakúsko-uhorský náhradný bodák Mannlicher vz. 1895 pochádzajúci z bojiska vo východných Karpatoch. Bodák bol nájdený krátko po 1. svetovej vojne jedným miestnym obyvateľom v obci Príslop. Krátko po vojne bola v najvýchodnejších okresoch mladého Československá veľká chudoba a ľudia po okolí hľadali všetko, čo by sa doma zišlo. Tento bodák zachránilo od domáceho využitia hádam len to, že bol absolútne nepraktický a na žiadne domáce práce sa nehodil. Z tohto dôvodu bol uložený v kôlni a čakal na svoj ďalší osud.
Pred mnohými rokmi ma za svojim starými rodičmi zavolal môj kamarát s tým, že tam našiel niečo, čo asi vyzerá ako vojenský bodák. Dobre si spomínam, ako kamarát vytiahol spod haraburdia v kôlni bodák a spýtal sa ma: "Peťo aj toto je bodák? " No samozrejme, že je, schytil som ho do rúk a krátku chvíľu obdivoval. V tom okamihu nás prekvapil zhrbený starý pán, dedo môjho kamaráta a s údivom sa spýtal, kde sme ten bodák našli – vyšli sme s pravdou von, že v kôlni a zároveň, že bodák by som veľmi chcel, keďže ich zbieram. Za bodák som dedovi odovzdal tri balenia tabaku Taras buľba. Ten tabák som už mal prichystaný, pretože som vedel, že starý pán rád fajčieval fajku a tabak ho veľmi potešil, bolo to v roku 1994 a predavačka v trafike sa nezaujímala o to, načo sú malému chlapcovi tri balenia tabaku. Staručký pán si sadol na malý stolík, zavolal nás k sebe a plniac si fajku tabakom sa rozrozprával o vojne, ktorá skončila keď mal 12 rokov. Spomínal si, že ešte krátko pred vojnou sa okolité lesy hemžili vojakmi, v dedinách sa sústredili zásobovacie vozy a niektorí "národovci" vo väčších dedinách a mestách vykrikovali "Éljen a háború", teda "Nech žije vojna", avšak nikto z vojakov, maďarských či rakúskych nikdy podobnú vetu nevyslovil. Ruské vojská prišli veľmi skoro a samozrejme prenikli "nepreniknuteľnými Karpatami" a to hneď niekoľkokrát a na niekoľkých úsekoch fronty. Starý pán sa postavil a z dvora palicou ukazoval na karpatské masívy, kde sa bojovalo. Ja som mlčky s údivom počúval celý tento výklad a netrpezlivý kamarát ma nenápadne súril, že nech ho nepočúvam, lebo chcel ísť von. Stihol som však položiť ešte poslednú otázku, kde presne našiel ten bodák, na ktorom kopci, či boli pri ňom aj ďalšie veci, bol pri bunkri alebo v zákope. Na to som dostal odpoveď, že bodák ležal priamo v dedine pri potoku. Keďže bolo všade plno vojenského vybavenia, nikto si ho nevšímal, neskôr mu prišlo ľúto bodák tam nechať, a tak si ho vzal domov, že sa mu na niečo zíde – a nakoniec mal pravdu, dostal zaň tri balíky tabaku. Keby to bol vedel, hovoril, že by nabral plný dvor bodákov.
Bodák, ktorý môžete vidieť na fotkách je v nedotknutom stave. Nie je brúsený a očistený bol len od špiny, prachu a jemnej hrdze, ktorá sa na ňom za roky prichytila. Konštrukčne je bodák riešený veľmi jednoducho, čepeľ je z jedného kusu valcovanej ocele, ku ktorej je dvoma mohutnými nitmi prichytené očko na hlaveň s priemerom 15 mm a kúsok plechu, ktorý slúžil ako jednoduchý uzamykací mechanizmus. Zaujímavosťou je to, že bodák má aj povrchovú úpravu, pretože puzdro nie je farbené, ani lakované, ale morené načierno, rovnako ako celý bodák. Nejde o čiernenie, ale skôr by som povedal o lacnú a jednoduchú alternatívu. Najlepšie je to vidieť na čepeli, ktorá nesie ešte asi 75 % tejto povrchovej úpravy.
Nie všetky náhradné bodáky mali takúto povrchovú úpravu a pravdupovediac toto je prvý kompletne morený náhradný bodák, ktorý som videl.

Na priečke je bodák značený výrobným číslom "5 46.8" Iné značenie sa na bodáku nenachádza, dokonca ani značenie "V", ktoré bolo takmer na každom náhradnom bodáku.
Puzdro je jednoduché, už vojnovej produkcie bez guličky na spodnej časti. Nosec puzdra je značený "OEWG" a nad tým rakúsko-uhorským orlom.
Záverom len uvediem, že existuje mnoho typov náhradných rakúsko-uhorských bodákov a to všetkých vzorov. Tesne na začiatku vojny, po sérii katastrofálnych porážok rakúsko-uhorských vojakov, obsadení Medzilaboriec, Bardejova a Humenného ruskými vojakmi sa na frontu posielalo všetko a náhradné bodáky vyrábalo veľké množstvo výrobcov, ktorí ich okamžite odovzdávali bojovým útvarom, ktoré sa tak fakticky vyzbrojovali za pochodu, cestou presúvania sa na najkritickejšie úseky fronty. Armádne velenie si veľmi dobre uvedomovalo, že karpatské bojisko na území severovýchodného Slovenska má veľký strategický význam a jeho strata a vtrhnutie ruských vojsk do Rakúsko-Uhorska by v podstate vyradilo najväčšieho spojenca Nemecka sotva po niekoľkých mesiacoch od začiatku vojny.
V závere vám posielam dve fotky prírody, ktoré som urobil pri jesennej návšteve karpatských lesov – nie bojové línie som nefotil – v jeseni sa zákopy ťažšie fotia, ale tak aspoň dve fotografie z ich bezprostrednej blízkosti. Prikladám aj fotky premrznutých vojakov z Karpát, ktoré som našiel.
PetkoZberatel