Renovacia Tarpana

Ahoj Bratstvo neohrozených,
dlho som už nič neposlal na web, ale možno si ma niektorí z Vás podľa nicku (hlavne Ti „déle sloužící“ ) pamätajú, a práve preto budú možno prekvapený, že pôjde o článok z iného súdka, než aký čakajú. Tentoraz nebudem prezentovať fotky z našich lovov, ani písať poetické reportáže o expedíciách v Karpatoch, ale napíšem o plnení jedného sna.

Každý z nás má nejaký sen – nájsť nejakého sudeťáka, nejaký ten kríž, známku, alebo nejaké iné hrdzavé železo. Každý, aj Tí z vás, čo si to nechcete priznať. Také sny mávam aj ja. Niekedy sa i plnia, niekedy pomôžu kamoši alebo aj zberné suroviny, ale väčšinou sa musím pričiniť ja. Nehľadám tak dlho, ako poniektorí z  Vás (Cav Maku, Miner, Delon, Peca, Skipper, Áda a spol. ), ale ani nie až tak krátko. Nie som síce ani vekom veterán, ale nemám ani dvadsať. A tak ma už dlho trápilo nejaké to približovadlo, najmä kvôli našim expedíciám na ďaleký východ. Kritériá boli jasné – aby to tam došlo, aby to šlo na to, čo sa tam tankuje, aby to odviezlo 5 a viac kammošššov, aby to opravil aj kováč a aby to prešlo tam, kde klasické auto nie. V dnešnej dobe na prvý pohľad nerealizovateľné. Ale naozaj len na prvý pohľad. Pri surfe na allegre a serveri otto-moto som, keďže som sa primárne zaujímal o GAZ-y a UAZ-y narazil na auto, ktoré som nepoznal, hoci si veľa pamätám z doby dávno minulej, a ktoré vyrábali naši severní kolegovia. A ako som ho videl, bol som stratený.

ÁNO, vravím o automobile Tarpan 4011 - Honker. Názov Vám nič nehovorí, tak sa ho pokúsim dešifrovať: Tarpan - ako prvá polovica slova je druh polodivého húževnatého koníka (asi ako u nás plemeno „hucul“ ), a druhá časť zdôvodnenia názvu sa mi páči ešte viac – Honker - ak si niektorí z Vás prešli v literatúre boje pri Monte Cassino, tak to bol oficiálny názov operácie na jej dobytie, keďže sa tam zúčastňovali najmä poľské jednotky, zároveň to bol aj ich bojový pokrik, a ako posledné, a to sa mi páči najviac, vraj to foneticky pripomína krik letiacich divokých husí na ťahu – s tým posledným plne súhlasím, keďže v Karpatoch som neraz počul ten pokrik. Takže toľko vysvetlenie názvu. Len tak na margo, v bývalej Varšavskej zmluve sa vyrábali len dve naozaj vojenské „osobné“ terénne vozidlá, a to UAZ a Tarpan Honker. Honker, to bola vlastná poľská konštrukcia, ktorá sa snažila využiť všetko, čo mala doma – využila skupiny z Poloneza, Syreny, Waršavy, Žuka, Lublina a Nysy. Výsledkom bolo mimoriadne odolné, nenáročné, pre mnohých vzhľadovo odpudzujúce vozidlo, ktoré je ale na Slovensku takmer neznáme. Podľa poľských kamarátov, však v nich toto vozidlo evokuje podobné spomienky, ako pre nás, čo máme za sebou dvojročnú ZVS, UAZ-y a vétriesky. Pre poľského chlapca, ktorý bol na ZVS, jazda v Tarpane, hučiacom a zavýjajúcom niekam na strelnicu, s berylom po boku (samozrejme s prázdnym zásobníkom) minimálne pripomínala jazdu Janeka so Šarikom z filmu Štyria tankisti a pes).

Nemal som ani potuchy, ako to auto jazdí, čo robí v teréne, ale chcel som ho. Stačili mi videá na You Tube. Mesiac som bol zavesený na nete, a konečne sa zdalo, že som v cieli. Vzal som kamoša s autom, peniaze, a vydal som sa na cestu po poľských cestách. Po menšej anabáze som dorazil k môjmu snu, auto bolo naozaj impozantné, na pohľad pekné, ale bolo na ňom toľko práce, že by som na Slovač ani nedošiel, jedine ak na špeciálnom podvalníku. V pohode som sa z majiteľom rozlúčil, a zo zúfalstva som po spiatočnej ceste kúpil Isuzzu Troper za pár bubákov. Po jeho prihlásení, a neskorom zistení, že je otypovaný len pre 4 osoby, som ho predal a opäť sa pokúsil nájsť môjho tarpíka. A podarilo sa. Tak som zas mailoval a volal do Poľska, a zas volal, až prišiel ten deň, keď som zo Šmykom sadol do Kvapky a rezal 300 kilákov do Gorlíc. Na tretí pokus a asi po desiatich kontaktoch z poľskými občanmi sa mi majiteľa podarilo nájsť, a stal som sa šťastným majiteľom Honkera, jedného z prvých modelov, ešte z benzínovým motorom. . Ďakujem Šmykovi, ktorí šoféroval moju Kvapku, že neušiel pri prvom kontakte, lebo neveril, že v tom stave Tarpík dôjde takú diaľku.

Dostal som k nemu kopec dobrých rád, súčiastok, na miestnom vrakáči aj náhradné disky, a vyrazil som domov. Bol som síce hviezda kolón, ale vzbudzoval som všeobecný záujem predsa len, aj v RP je to už zriedkavé auto. Pri tankovaní v RP som spôsoboval všeobecnú veselosť všetkých prítomných, pretože pri vystupovaní na tankovanie som vždy zabudol, že je strašne vysoký a ako som vyložil nohu do prázdna, tak som klasicky hodil držku na asfalte. Ale došiel som a keď som sa spamätal z cesty, pustil som sa do prípravy na STK. Ako prvé som vyhodil od oblokov tapacírovanie a sedačky, lebo jeho farba a vôňa neboli práve najlepšie. A až potom sa objavil celkový rozsah škôd. Musel som vyvariť komplet celé vnútro céoštvorkou, ( to je mašina ako céodvojka, ale lepšie ) spravil som odtokové ríne, podobné ako na šíbri, vyhodil som komplet stĺpik riadenia, a spravil nový, nahodil som druhú prevodovku – lebo zo starej vypadávala päťka, urobil nový výfuk, odstránil hrdzu, demontoval karbec, vymyslel držiak na zadé koleso, a namontoval väčšiu nádrž, namontoval fungláče zásterky (samo-domo ), vyrobil úchyt na kanister, lopatu, a brúsil, a zváral a gitoval. A zháňal a zháňal. Ešte že do Poľska je pár kilákov a že tam je naozaj všetko. A za babku. Tam som zohnal ťažné, podľa ISO 50, potom som zohnal originál – oko, na  2500 kg, , podobné ako má uaz. Zhodil som staré predné aj zadné svetlá, vyrobil kryty na ne, od samuraja okopíroval kryty na smerovky a vyrobil ich (základný materiál 200-vky klince) Na nete som za pár babiek zohnal svetlá fungláče. Zohnal som 20 litrov originál syntetiky od armády, a kamošši mi zohnali aj originál maják, predný a zadný hľadáčik. Ďakujem!! Odrezal som pôvodné sedačky až pri podlahe, spravil nové držiaky, a dal tam sedačky z Lancie Pod sedačku spolujazdca som vymyslel na popud kamoša (dík, Ero ) skrinku, ktorá sa dá aj zamykať. Možno sa to z fotiek nezdá, ale je tam kus práce a kus aj srdca. Moje ruky by vedeli rozprávať, čo všetko sa im ušlo. Ale, na druhej strane, nie je takej súčiastky, čo by sa v ňom nedala vymeniť alebo opraviť.... Fakt sa na ňom super robí, žiadne zbytočné obliny, nadstavba je laminát, a podvozok všade kde sa dá, kardanové kríže, dokonca aj predné kolesá miesto homkineťákov majú každé po dva kardanové kríže. Ak si dáte do  vyhľadávača toto auto, budete prekvapkaný, aké videá Vám vypadnú, a kde všade toto auto prejde. Môj tarpík ešte nie je komplet, čaká na dobrý čas, aby dostal nový lak. Zima prišla skôr, ako som čakal, takže som síce stihol nahodiť nové gumy, ale ešte treba spraviť elektriku a namontovať nové obloky ktoré nahradia staré dvojdielne.

Tarpík mi teraz čaká pod oblokom, kedy ho pôjdem striekať, lebo do vtedy poriadne naň nemôžem montovať ostatné doplnky. Včera som vyrobil ochranný rám pod motor, (pod rozvodovku som už urobil ) aby som sa nemusel báť, až sa niekde zavesím na skalu (poučil som sa  z toho, ako som raz prešiel na theme cez skalu, ponad ktorú najprv v pohode prešla škodovka, potom žigulák a thema bola rozpáraná od olejovej vane až do konca ako ryba ) V hlave mám už záhradku naň, zo šrotu mám aj origo rebrík, ktorý pôjde nahor, z aukra a od kamoššov mám aj hromadu halogénov, má dva hľadáčiky...... A potom to bude to pravé orechové.

Takže, zatiaľ len toľko, a až budú lepšie a hlavne novšie fotky, tak sa ozvem...

Džingis