Rumunský bodák Mannlicher vz. 1893

Rumunský bodák Mannlicher vz. 1893 je zberateľom pomerne známy. Je to najmä vďaka tomu, že relatívne veľké počty týchto zbraní boli nasadené v roku 1914 na východnom fronte počas bojov v Karpatoch a to z dôvodu zrušenia časti kontraktu s Rumunskom a zabavením zbraní a bodákov pre armádu – v tomto prípade išlo o bodáky čisto rakúsko-uhorské, ktoré sa do Rumunska nedostali. Na našom území sa však hojne vyskytujú aj bodáky, ktoré prevzala a používala rumunská armáda, tieto bodáky si vo väčšine prípadov doniesli domov rakúsko-uhorskí vojaci ako vojnovú korisť, resp. pamiatku na ťažké boje v rumunských horách alebo došlo k vyzbrojovaniu rumunskými puškami a bodákmi najmä jednotky v týle, pretože počas bojov získala armáda veľké množstvo týchto zbraní a ich nevyužitie by predstavovalo obrovské plytvanie. Zbrane používané rakúsko-rhorskou armádou delíme na dva základné typy tie s kalibrom 8mm, a tie s kalibrom 6,5x53,5mmR.
V tomto príspevku môžete na priložených fotografiách vidieť bodák Mannlicher vz. 1893, ktorý bol prevzatý rumunskou armádou, a preto spadá do tej druhej kategórie (buď korisť, alebo vyzbrojenie tylových jednotiek). Ak sa vrátim trochu do histórie, tak už v roku 1890 sa rumunské armádne velenie začalo obzerať po novej modernej zbrani, ktorá by strieľala muníciou na bezdymný pušný prach. Hlavným cieľom bolo nahradiť zastarané pušky Peabody Martiny vz. 1879. Veľkým paradoxom bolo, že rumunskí armádni predstavitelia uzavreli kontrakt práve s Rakúsko-Uhorskou monarchiou, konkrétne so zbrojovkou OEWG, ktorej konštruktér Otto Schönauer modifikoval nemeckú pušku Mauser vz. 1888. Na pušku bol určený aj bodák, ktorý konštrukčne vychádzal opäť z nemeckého bodáku Mauser vz. 1871/84. Výsledkom bola zbraň Mannlicher vz. 1893, ktorá niesla unikátne dizajnové a funkčné vlastnosti obidvoch krajín Rakúsko-Uhorska aj Nemecka. Aj napriek tomu, bola puška Mannlicher vz. 1893 pomerne dosť problémová a to najmä vďaka tomu, že rumuská armáda mala problém s laborovaním vhodného pušného prachu pre menší náboj kalibru 6,5x53,5mmR.
Vráťme sa teraz k bodáku, ktorý je predmetom tohto príspevku. Bodák je v nálezovom a nedotknutom stave, jeho ošetrenie sa obmedzilo iba na utretie silnejšej vrstvy starého konzervačného oleja. Čepeľ je rozmerovo zhodná s bodákom vz. 1888, je pomerne masívna a hrubá. Po obidvoch stranách má hranatý výbrus. Ostrie čepele nesie známky jemného dobového brúsenia, ale ináč je bez zásekov alebo iných deformácií. Na jednej strane je značená výrobcom „OEWG“. Priečka bodáku je jednoduchá, pričom priemer očka je vo veľkosti, aby šiel nasadiť na zbraň s kalibrom 6,5 mm. Značenie na priečke je „50. W 1“. Rúčka je pomerne zaujímavá a to vďaka jej unikátnemu tvaru, okrem toho sa však veľmi nelíši od bodákov Mannlicher. Drevo na črienkach je ešte stále zdravé a má aj zopár dierok od červotočov. K bodáku sú črienky pripevnené dvoma nitmi. Uzamykací mechanizmus uložený v hlavici funguje bezchybne až do dnešných čias. Hlavica bodáku je značená z každej strany rumunskými armádnymi značkami. Puzdro je vyrobené z kovového plechu, má pôvodnú čiernu farbu. Nosec bodáku je značený výrobcom „OEWG“ a pravdepodobne rakúsko-uhorským orlom – ale to si nie som istý. Tento bodák mám v zbierke už veľmi dlho, získal som ho ešte na základnej škole výmenou za nejaké drobnosti od spolužiaka. Verím, že sa Vám bodák bude páčiť, aj keď mi je ľúto, že nepoznám presne jeho nálezové okolnosti. PetkoZberatel