Sherman - ťažný kôň US Cavalry

Nie, v titulku nejde o generála Shermana, ani o klasické jazdectvo. Toto meno patrí najznámejšiemu americkému tanku 2. svetovej vojny a historický názov kavaléria zasa tankovým vojskám, v ktorých dominoval.

Do roku 1942 mali Američania vo výzbroji v kategórii stredných tankov najmä stroje M3 Lee a Grant. , pomenované po vynikajúcich generáloch z občianskej vojny, vyšli zo stredného tanku M2 s 37 mm kanónom v otočnej veži. Požadovaný silnejší 75 mm kanón sa však do pôvodnej veže nezmestil. Tak vznikla nadstavba korby, ktorá mala vpravo kazematu so 75 mm kanónom s námerom iba 15 stupňov na každú stranu a nad ňou v strede otočnú vežu s 37 mm kanónom. Lee niesol vo veliteľskej vežičke na veži i 7,62 mm guľomet.

Žiadalo sa viac :
Tanky M3 vykonali pre Američanov a ich spojencov cenné služby / napr. v bitke pri El Alamejne v roku 1942 ich mala 8. britská armáda takmer 600/, no išlo o prechodný typ. Najmä preto, že ich hlavný kanón bol síce účinný v obrane i v priamom útoku, ale pre obmedzený námer sa nehodil pre manévrový tankový boj. Hľadali teda plnohodnotný stredný tank s hlavným kanónom v otočnej veži, schopný konkurovať vtedajším nemeckým stredným tankom.

Ďalší pancierový generál :
V apríli 1941 firma Rock Island Arsenal predstavila štyri projekty nového stredného tanku M4. Zvíťazil ten, ktorý využil najviac prvkov tanku M3 / napr. uloženie hnacieho kola, pojazdových kôl, motor, prevodovka a pod. /. Výrobu prvej verzie M4A1 začali v lete 1942 a bojový krst tento tank s menom Sherman podstúpil pri El Alemeine v októbri 1942. Prvé Shermany mali zvarovanú korbu a zážihový motor Wright Continental, ďalšie odlievanú alebo kombinovanú korbu a menil sa aj ich pohon – M4A2 mal napríklad dva vznetové motory General Motors. M4A3 zážihový motor Ford, M4A4 zážihový motor Chrysler WC Multibank, M4A6 hviezdicový vznetový Caterpilar a pod. Všetka verzie M4, vrátane ženijných či odmínovacích, tu nemožno ani vymenovať. Uveďme teda aspoň základné charakteristiky bojových typov.

Sherman v číslach a faktoch :
Bojová hmotnosť základnej verzie M4 bola vyše 30 t, najťažší M4A2 mal 31,3 t. Rozmermi sa príliš nelíšili – M4 bol dlhý asi 5,79 m, široký 2,45 m a vysoký 2,74 m. Hlavná výzbroj sa postupne menila. Kanóny kalibru 75 mm s dĺžkou 28,4 kalibru a 37,4 kalibru vystriedal účinnejší s kalibrom 76,2 mm a dĺžkou 52 kalibrov. Ten so špeciálnou muníciou dosahoval úsťovú rýchlosť strely až 1 033 m/s, a na 900 m prerážal až 133 mm pancier. Niektoré verzie / napr. M4A3/ niesli vo veži 105 mm húfnicu. Bojové Shermany mali dva 7,62 mm guľomety Browning M1919A v prednej časti korby, alebo po jednom v korbe a vo veži, a niektoré i 12,7 mm guľomet Browning HB M2 na veži. Po Dni „D“ viaceré niesli dokonca raketomety. 60 – hlavňové T34 „Calliope“, ale aj iné, najčastejšie kalibru 182 mm.

Osádku amerických Shermanov tvorilo 5 mužov / veliteľ, jeho ppomocník, nabíjač a mierič/. Briti túto zostavu zredukovali o pomocníka vodiča. Na ceste tanky M4 dosahoval rýchlosť až 46 km/h, v teréne najviac 30 km/h. Napriek nedostatkom v pancierovaní /12 – 100 mm / i niekedy už zastaranej výzbroji, bolo vyše 40 000 vyrobených Shermanov pre Spojencov neoceniteľnou pomocou. Nemecké Panthery a Tigre ich už síce prevyšovali, ale keďže ťažký tank M26 Pershing, pomenovaný po ďalšom slávnom generálovi z 1. svetovej vojny, už do bojov v Európe zasiahnúť nestihol, odhodlane sa im stavali do cesty a neraz víťazili. Aj vďaka ním sa nemeckým tankovým divíziam pred Vianocami 1944 nepodaril prielom v Ardenách, čím zhasla i posledná Hitlerova nádej na zvrat v 2. svetovej vojne.

Autor : PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR, mesačník Obrana