Sklo a porcelán

Ahojte. Posielam vám pár pív na víkend nech je lepšia nálada. Vlastne sú to už len prázdne flaše od piva. Aj ked už smäd neuhasia, hádam potešia aspoň oko. Je to vlastne taký darček od mojej manželky, vtedy ešte priatelky, do mojej zbierky všetkeho možného...
Tá porcelánová misa má tiež svoju histo´riu. Dostal som ju pred nedávnom od manželkynej babky s tímto príbehom: Chlapče, ked som mala 12rokov cez našu dedinu utekali nemci a zahadzovali všetko čo sa dalo. Ludom brali veci na oblečenie aby sa mohli prezliect a zahodit vojenské kabátce. Prehnali sa aj cez kaštiel, zobrali čo uniesli. No a potom prišla moja kamarátka Marta, že či s ňu nejdem do kaštiela zobrat si nejaké veci? Tak som išla. Ale vela tam toho už nebolo, ludia už všetko vyniesli. Brali periny, stoličky, aj firhanky na šaty. My sme išli do pivnice. Ja som bola ešte malá a bála som sa niečo ukradnút, lebo to bol velký hriech. čo by mi mamenka povedali? Tak som uchmatla aspoň tú misu a pištek (hlinený krčah na víno, -ten je tiež krásny, pošlem nabudúce). Babka mi ešte povedala, že kaštiel patril Esterháziovcom, ale ten znak je jasné Téčko. Tak neviem, je možné, že ho dostali darom od niekoho kto má znak T. ALe kto to bol? Hádam som vás tímto krátkym príbehom po dlhom týždni neunudil. Za pípadné komentáre dakujem.

S pozdravom 10 šablí