Slávne nemecké „Osemdesiatosmičky“

Versaillská zmluva po 1.svetovej vojne zakázala Nemecku o. i. aj zbrojársku výrobu. Viacerí nemeckí konštruktéri preto hľadali uplatnenie v zahraničí. Niekoľkí delostreleckí špecialisti firmy Krupp zakotvili vo švédskej zbrojovke Bofors, kde v rokoch 1920 až 1930 vyvinuli skvelý 88 mm kanón, ktorý sa zapísal do histórie.

Keď prišiel k moci Hitler /1933/, Nemecko prestalo rešpektovať obmedzenia a začalo masívne zbrojiť. Domov prišli aj exulanti zo Švédska a priniesli so sebou plány na novú zbraň. Jej prednosťou bola najmä hlaveň zložená z niekoľkých častí, ktoré sa pri opotrebení či poškodení dali vynieňať jednotlivo, ako aj  možnosť pomerne jednoduchej výroby.

Vynikajúce Flaky
Pôvodne bola „osemdesiatosmička“ skonštruovaná ako protilietadlový kanón, o čom svedčí aj označenie prvého modelu z roku 1932 – 88 mm Flak 18, v ktorom slovo Flak bolo skratkou spojenia Flugabwehrkanone. Na sľubnej zbrani konšruktéri pracovali ďalej a po určitom čase a zdokonaleniach postavili modely 88 mm Flak 36 a 88 mm Flak 37.Pri rovnakej dĺžke hlavne 56 kalibrov sa líšili iba v detailoch a výkony mali približne rovnaké – boli schopné vypáliť až 15 výstrelov za minútu a dopraviť 9kg strelu do maximálnej výšky 10 700 m. Účinná dĺžka streľby bola 8 000 m. Pri použití v úlohe klasického pozemného delostrelectva dostrelili až do vzdialenosti 14 600 m. Začiatkom 2.svetovej vojny teda nemci disponovali tromi modelmi 88 –Flak 88/18, Flak 88/36, Flak 88/37, ktoré tvorili jadro ich protivzdušných zbraní.

„Eso africkej púšte“
V roku 941 sa naplno rozhoreli boje Nemcov a ich talianskych spojencov s britmi v severnej Afrike. Púštny povrch väčšiny tohto územia umožňoval rýchle manévre tankových a ďalších obrnených vojsk, ktoré mohli na súpera zaútočiť z nepredvídateľných smerov. To kládlo nové a zvýšené nároky na protitankovú, resp. protipancierovú obranu. Jedna nemecká divízia totiž v tom čase disponovala iba 24 protitankovými kanónmi kalibru 37 a 50 mm. Nielenže to bolo málo, ale proti vtedajším britským tankom neboli ani dosť účinné, nehovoriac už o ich nižšej schopnosti primerane reagovať na rýchle zmeny smeru útokov protivníka. Keďže Nemci vtedy ešte mali vzdušnú prevahu, rozhodli sa protitankovú obranu posilniť protilietadlovými 88. Tie po odpojení dvoch kolesových náprav mali na štvorramennej lafete odmer 360 stupňov a mohli prakticky okamžite páliť do akéhokoľvek smeru, pričom ich strely na vzdialenosť až 2 km spoľahlivo prerážali pancier všetkých nepriateľských tankov. V prvej fáze tak využili Flak 88/18, ktorý sa oproti protilietadlovej verzii navonok líšil najmä ochranným pancierovým štítom a rýchlo získal lichotivé označenie „eso africkej púšte“.

Z Flakov na Paky
Zatiaľ čo v Afrike žali Flaky proti tankom úspechy, inde vzhľadom na leteckú silu spojencov také úlohy plniť nemohli. Pôvodné nemecké protitankové kanóny sa stali nevyhovujúcimi najmä po nástupe nového sovietskeho tanku T-34/76.Žiadal sa buď ťažší kanón než 50 mm Pak /Panzerabwehrkanon/ 38, alebo dostatok 50 mm munície s volfrámovým jadrom. Volfrámu však mala „Ríša“ akútny nedostatok, a tak riešením zostala nová, účinnejšia zbraň. Stala sa ňou ďalšia verzia 88, označená ako 88 mm Pak 43, s dlhšou hlavňou /71 kalibrov/ a väčšou nábojovou komorou pre silnejší jednotný náboj. Pri presunoch na nie práve ideálnom podvozku, z ktorého sa dalo tiež s určitými obmedzeniami strieľať, to bola ťažká a neohrabaná zbraň, ktorá podľa veľkého ochranného štítu dostala prezývku „stodolové vráta“. V obrane na štvorramennej lafeta bol však Pak 43 takmer bezchybný. Mal odmer 360 stupňov a protipancierovými 10,16 kg strelami s úsťovou rýchlosťou 1.000 m. s prerážal 168 mm pancier na vzdialenosť takmer 2 km, pričom až do vzdialenosti 3 km bola jeho paľba účinnejšia než paľba Flaku 88/18 na 1 km. Vysokú kadenciu až 15 výstrelov za min. mu podobne ako pri protilietadlových „osemdesiatosmičkách“, umožňoval poloautomatický záver, vyhadzujúci prázdnu nábojnicu po výstrele. Modifikované 88 mm kanóny dostali i slávne nemecké tanky PzKpfw VI Tiger I /hlaveň dlhá 56 kalibrov/., PzKpfw VI Tiger II- Konigstiger /71 kalibrov/, stíhač tankov Hornisse, neskôr premenovaný na Nashorn /71 kalibrov/ a na pobreží Normandie sa pred „dňom D“ popri Flakoch a Pakoch objavil dokonca lodný 88 mm kanón C/35 na ponorkovej lafete. Koncom vojny, s príchodom účinnejších zbraní Spojencov prevaha nemeckých 88 –iek postupne klesala, ale ich slávna legenda žije dodnes.

PhDr. Ján Dolinay