Slovenské hory, alebo niekoľko zaujímavostí

Chcel by som vás trochu oboznámiť s vrtochami počasia, alebo zaujímavých úkazov v našich Slovenských horách – Západných Tatrách podľa starých horských kroník a pamätí ľudí žijúcich v týchto horách. Bačov, pastierov, valachov, horalov..... Možno to pre niekoho nebude zaujímavé, ale verím, že aspoň nejakú časť čitateľov to upúta. /povodne, skalné lavíny, hôľny vietor, žiarenie hôr, farebný sneh, búrky a snehové metelice, Eliášov oheň, vidiny a prízraky. - Brockenu.,.. nálezy.. /

Povodne: Najväčšie povodne boli v Roháčoch v rokoch 1813, 1884,1934a 1959. Dňa 25. a 26.augusta roku 1813 bola ničivá povodeň na celom Slovensku. Studený potok v Roháčoch sa rozvodnil, vylial z brehov a voda odplavila aj drevený kostolík v Hrabovke. V roku 1934 Studený potok úplne zničil úzkokoľajnú lesnú železnicu, ktorá bola práve dokončená rok dopredu. Táto železnica bola určená a vybudovaná na zvoz dreva z Roháčov a premávala medzi Podbieľom a Brestovou. Železnička už viac nebola obnovená. V roku 1959 bola posledná veľká povodeň, ktorá tiež strhla všetky mosty medzi Podbieľom a Zubercom.

Skalné lavíny : Skalné lavíny padajú často z Plačlivého / Západné Tatry- Roháče// Pri svojich potulkách v Západných Tatrách som mal to šťastie, že som žiadnu takúto lavínu nezažil. / až vo Veľkej Fatre pod masívom Čierneho kameňa- „pevnosti“. /. V roku 1968 spadla jedna veľká skalná lavína z Javoriny nad Zverovkou, asi 100 m západne od domu Horskej služby Západných Tatier. Bol to veľký odtrh skalnatého masívu vplyvom rozmočenia terénu z dlhotrvajúcich dažďov. Hlavnou príčinou tejto lavíny však bolo velkoplošné odlesnenie strmého svahu Javoriny. Lavína úplne zdemolovala dve chatky patriace Interhotelom v Ružomberku.

Hôľny vietor : Je to mimoriadne silný južný vietor, ktorý sa vyskytuje na jar a v jeseni. Vzniká za zvláštnych podmienok atmosferického tlaku, keď sa presúva atlantická tlaková níž na východ. Na východ od Tatier leží oblasť vysokého tlaku a na západ od nich sa nachádza stred tlakovej níže. Vtedy masy vzduchu prúdia z juhu na sever. Pri nárazoch na roháčský masív sa vypínajú po úbočiach k štítom. / Náraz takéhoto vetra vás dokáže zraziť z končiara do doliny. Štveráte sa na končiare 5 hodín a vietor vás pošle naspäť za 9 sekúnd/ Pritom sa ochladí o 1 stupeň C na každých 100 metroch. Vodná para, uzavretá v ovzduší sa ochladením skvapaľňuje a z aerosolových kvapôčiek vytvára charakteristické pretiahle mraky nad horami. Masy vzduchu pozbavené vodnej pary sa  presúvajú cez štíty a pri padaní do severných dolín sa súčasne ohrievajú o 1 stupeň C  na každých 100 m  klesania. Možno niekto z vás pozná, alebo to zažil, keď sa táto „hmla“ človeku plantá popod nohy na končiaroch a vy šlapete ako“ takpovediac v nebi „. . Kto z vás už bol v Západných Tatrách, určite vie o čom píšem. Vznik hôľneho vetra je signalizovaný náhlym a prudkým poklesom tlaku v jesennom alebo jarnom období, nízkou vlhkosťou vzduchu a jeho priezračnosťou. Po hôľnom vetre nasleduje spravidla na jar dážď a v jeseni sneh. Silné nárazy hôľneho vetra váľajú stromy, stĺpy el. vedenia a môžu strhnúť strechy domov. Na jar hôľny vietor topí snehy a v jeseni spôsobuje dozrievanie obilia. Nepriaznivo pôsobí na ľudí so srdcovými vadami a spôsobuje tzv. „fénovú chorobu“. / táto choroba sa prejavuje vysokou horúčkou s výtokmi krvi z nosa a úst. /. V roku 1966 hôľny vietor vyvrátil lesný porast na dne Roháčskej doliny, roku 1977 strhol dve strechy na chatách na Štefkove a roku 1983 podobne na Zuberci.

Žiarenie hôr – luminiscencia: Tento zaujímavý úkaz sa dá pozorovať v zime a predjarí, po peknom slnečnom dni. Tesne po západe slnka zasnežené štíty hôr, ktoré po celý deň pohlcovali slnečné lúče, krásne žiaria. Sneh vytvára dojem svetelného zdroja. Prírodný úkaz žiarenia hôr sa dá pozorovať z Roháčskej doliny, pri pohľade na vrcholy hlavného roháčskeho hrebeňa po západe slnka.

Farebný sneh : Na Roháčoch je možné občas pozorovať aj farebný sneh. Má rôznu farbu. Zelenú, žltú, ale najčastejšie červenú. Farebné polia majú niekoľko – metrový priemer. . Hĺbka zafarbeného snehu je veľmi malá. Tento jav zapríčiňujú niektoré druhy mikroskopických rias, ktoré majú schopnosť rozvíjať sa pri nízkych teplotách. Takéto riasy sa nachádzajú aj v niektorých sprístupnených a osvetlených jaskyniach. Dobre sa im darí napr. v Harmaneckej jaskyni kde je tiež veľmi nízka teplota počas celého roka. V riasach sa nachádza farbivo, od ktorého pri vysokej koncentrácii rias, sneh dostáva farbu. . Je známych niekoľko desiatok rias vegetujúcich na snehu. . V roku 1983 v horskej časti Salatínskej doliny bol spozorovaný farebný sneh červenej farby. Boli to menšie súvislé plochy.

Eliášov oheň : je to prírodný úkaz, ktorý vzniká na mori a na vysokých vrchoch. Jeho fyzikálna podstata spočíva v tichých výbojoch medzi vyčnievajúcimi predmetmi a búrkovými oblakmi. V dôsledku silnej ionizácie ovzdušia sa napr. okolo hlavy človeka stojaceho na vysokom bralnom vrchole vytvára svetielkovanie.

Vidina, prízrak – Brockenu.: Tento prírodný jav je zriedkavý a vzniká za osobitných prírodných podmienok Prvýkrát bol opísaný podľa pozorovania na štíte Brocken v pohorí Harz. /Nemecko/. Je to v podstate objavenie siluety pripomínajúcej postavu obrovského človeka, na mraku. Optický princíp úkazu spočíva na odraze vlastného zväčšeného tieňa na mrak slnečnými lúčmi. Keď slnko svieti na osoby stojace na vrcholoch, cez okraj náhodného dúhového oblúka, vtedy slnečné lúče rozložené na farby spektra vrhajú na protiležiaci mrak zväčšené tiene týchto osôb. Rozložené slnečné lúče majú funkciu projektora a mrak má funkciu filmového plátna. Ľudia žijúci v horách verili, že úkaz je príznakom smrti, alebo nešťastia v horách. Roháčski pastieri dobytka a oviec sa úkazu báli a tento jav im spôsoboval panický strach, pretože ho spájali s nadprirodzenými silami. Miestne pomenovanie úkazu bolo „ zjavenie sa mnícha“. Jav pozorovali v Roháčoch viacerí Zuberčania. Úkaz vidiny Brockenu pozorovali aj strážcovia TANAPu z vrcholu Salatína.

Čo treba dodať na záver, hádam len to, že veľmi prudký priebeh pôsobenia prírodných živlov a výskyt zvláštnych prírodných úkazov vyplýva z klimatických podmienok vysokohorskej prírody tohto horstva. Prírodné živly a zvláštne úkazy nie sú pre Roháče špecifické, pretože sa vyskytujú vo všetkých vysokohorských terénoch alpského charakteru. Obyčajne všetky zanechávajú v človeku hlboké zážitky. Niektoré návštevníka hôr očaria a iné ho zasa ohromia, vyľakajú a niekedy aj úplne vystrašia. Napríklad aj také zore na horách. . Ráno a večer môžeme vidieť tento zaujímavý úkaz. Prečo ich vidíme len ráno, alebo večer a cez poludnie nie? Pretože slnečné papršleky prechádzajú vzdušným obalom Zeme dosť zvisle. Pri východe a západe slnka je však cesta týchto lúčov alebo papršlekov iná. Dlhšia, nie je taká kolmá a slnečné svetlo prechádza hojnejšími rannými a večernými parami, ktoré sa vznášajú v ovzduší. Tým je časť slnečných papršlekov ovzduším pohltená a vidíme len tie najprenikavejšie – červené. V prírode sa môžeme podľa toho aj zariadiť. Táborník, turista mrcasník môže teda podľa farby oblohy odhadovať počasie. /Aj podľa mrakov/. Červené ranné zore veštia pekné počasie. Červené večerné zore predpovedajú vietor a zmenu počasia. Tmavočervené ranné zore veštia zhoršenie počasia. Belasá obloha so slabým vetríkom ráno je prísľubom pekného počasia a ešte k tomu ranná rosa veští, že bude pekne. Ak je obloha tesne nad obzorom sfarbená modrou farbou, ktorá prechádza do olivovozelenej, žltej a oranžovej, znamená to príchod daždivého, poprípade aj veterného počasia. Večerné zore jasne žlté a jasne zelené predpovedajú prenikanie severného kontinentálneho vzduchu. Ak vietor okolo poludnia zosilnie a večer sa utíši, znamená to, že pekné počasie sa udrží. . Pokiaľ vietor v podvečer zosilnie a obzor je zastretý sivým oparom, môžeme očakávať zlé počasie. Vietor, ktorý sa za daždivého počasia stáča na sever a severovýchod, oznamuje zlepšenie počasia. Ochladenie západného vetra, ktorý sa stáča na sever, znamená vyjasnenie. Ak sa za bezveterného počasia tvoria na cestách prachové víry, možno očakávať blízku búrku. Myslím si, že nie je na škodu, keď človek má nejaké poznatky ohľadom prírody a pohybu v nej.

Ale aby som nezabudol aj na nejaké tie nálezy. Samozrejme bez detektoru kovov. V tých rokoch, čo som šlapával po horách sa o niečom takom ani nesnívalo, a „detektor“ vlastnila len armáda. Môžem povedať, že ich bolo naozaj veľa. Nachádzal – li  sme rôzne súčiastky výstroja a výzbroje z vojny. Vedľa chodníkov, ale aj mimo nich v drsnejšom teréne sa toho nachádzalo pomerne dosť... Lesné skratky od domorodcov. Od východu našej republiky, Muránsku planinu, Veporských vrchoch, Poľanu, Nízke Tatry, Veľkú a Malú Fatru, Starohorských vrchoch, Štiavnických vrchoch. , Roháče.... všade sme nachádzali zbytky poslednej vojny. Či už to boli náboje, hilzne, guľometné pásy, poľné lopatky a fľaše, prilby, bodáky, nespočet pozahadzovaných uzáverov do flínt, pásy z techniky, torzá zbraní od pušiek až po guľomet. Sem tam sme natrafili aj na nejaký ten ostrý delostrelecký granát. Na samotnej Poľane vlastne pár metrov od turistického chodníka sme našli poľnú lopatku, zásobník a torzo ZB26, teda len polovicu/ nejaké prilby a pod. V tom čase to nebolo pre nás absolútne zaujímavé. Nájdené veci sme popozerali a vlastne sme ich nechali tam alebo pozahadzovali do roklín, strží alebo húštin. Veď kto by si vtedy bral do „báglu“ zbytočnú hrdzavú a nepotrebnú záťaž. „Nedalo sa to zjesť ani vypiť. “ Teraz, s odstupom času si človek uvedomí, že by z toho mohlo vzniknuť aj také malé vojenské múzeum. Ale stalo sa, minor času pokročil, a určite sa našlo zopár šťastlivcov, ktorí toto dielo vykonali, a možno tieto nálezy zdobia ich zbierky. Nie každý chodí iba po vyznačenom chodníku. Tak veľa šťastia v našich Slovenských horách. Ja ich mám rád.

Pre jednu pieseň drozda sa oplatí zavčasu vstať. Po celý deň to môže človeku urobiť radosť, keď sa ráno dozvedel, ako taká hŕstka života, malinké hrdielko jasotom a spevom žalmov svetlo očakávalo, svetlo velebilo, svetlu ďakovalo. /O. Gillen/.

Spracoval MIRI. : pomôcky : Horské kroniky, záznamy, spomienky horalov... /foto – internet/