„Sršeň“, ktorý bodol Tokio

Napoludnie 18. apríla 1942 zažili Japonci šok. Štyri mesiace po ich zákernom útoku na americkú základňu Pearl Harbor prišla nečakaná odveta. Na Tokio a ďalšie japonské mestá dopadli bomby z amerických bombardérov, ktoré vzlietli z paluby lietadlovej lode Hornet /Sršeň/.

Táto riskantná akcia US Navy potvrdila nový trend vo vedení námorných operácií. Totiž, že éra veľkých delostreleckých lodí a ich vzájomných súbojov sa končí a nastáva čas, keď loďstvá budú bojovať bez toho, aby sa k sebe priblížili čo len na dostrel svojich najťažších diel. To napokon dokázal už Pearl Harbor, keď sa japonskému zväzu s lietadlovými loďami stačilo priblížiť k Havajským ostrovom na vzdialenosť 273 námorných míľ / približne 509 km/.

Prvé nosiče lietadiel :
K novým zbraniam použitým v 1. svetovej vojne patrili i lietadlá. Ich prednosti rýchlo pochopili nielen generálne štáby, ale aj admirality a čoskoro ich začali nasadzovať aj proti plavidlám. K realizácii myšlienky umiestniť ich priamo na paluby zostal len krôčik. Prvou lietadlovou loďou bol prestavaný britský pomocný krížnik Campania, na ktorý nainštalovali plošinu dlhú 40 metrov, čo však nestačilo. Hydroplány štartovali pomocou katapultov aj z iných lodí, no ani to nebolo efektívne. Preto sa Briti rozhodli prestavať bitevný krížnik a koncom vojny už mali dve takéto lietadlové lode /Furious a Argus/, ktoré však do bojov zasiahnuť nestihli.

Cestou prestavby bitevnej lode sa vydali i Francúzi. Išlo o Bearn, ktorý sa lietadlovou loďou stal v máji 1927. Nemci spustili prvý lietadlový nosič /Graf Zeppelin/ na vodu až v decembri 1938, ale dokončiť ho nedokázali. Neúspešní boli i Taliani. V roku 1941 začali prestavbu veľkého parníka Roma, no v júni 1944 takmer hotovú lietadlovú loď s novým menom Aguilla poškodili Spojenci a napokon potopili Nemci. Prvou lietadlovou loďou sveta, konštruovanou od začiatku ako plavidlo tejto kategórie s letovou palubou po celej dĺžke trupu, sa stala japonská Hóšó, dokonca v decembri 1922.

Od Langley k Hornetu :
Američania získali prvú lietadlovú loď CV 1 Langley v roku 1922 prestavbou uhľového parníka Jupiter. Bol to však skôr experiment. Plnohodnotnými nosičmi sa  stali až CV 2 Lexington a CV 3 Saratoga, oba prestavané z bitevných krížnikov v roku 1925. Išlo o obrovské plavidlá s bojovým výtlakom 43 000 ton a dĺžkou vyše 270 m, schopné niesť až 90 lietadiel. Prvou americkou lietadlovou loďou vyprojektovanou už výlučne pre túto kategóriu plavidiel bol CV 4 Ranger, dokončený v júli 1934. Mal bojový výtlak 17 577 t, dĺžku takmer 235 m a mohol niesť 76 lietadiel. Pred vstupom do 2. svetovej vojny postavili v USA ešte štyri nosiče – CV 5 Yorktown /1937/, CV 6 Enterprise /1938/, CV 7 Wasp /1940/, a napokon CV 8 Hornet /1941/.

Špička vo svojej kategórii :
Yorktown, Enterptise a Hornet boli najlepšími americkými loďami predvojnovej konštrukcie. Pri dĺžke 251,38 m a šírke 33,37 m mali bojový výtlak takmer 25 500 ton a dokázali plávať rýchlosťou až 32,5 uzla, teda vyše 60 km/h. , čo im umožnili 4 turbíny Parsons a 9 kotlov Babcock /Wilcox s maximálnvm výkonom 120 000 HP. Hlavňová výzbroj týchto vynikajúcich plavidiel, ktoré mohli niesť až 90 lietadiel a posádku každej tvorilo 2 175 mužov pozostávala najskôr z ôsmich 127 mm diel, šestnástich 28 mm kanónov a dvadsiatich štyroch 12,7 mm guľometov. Po modernizácii 28 mm kanóny a guľomety nahradilo vyše sto 40 a 20 mm protilietadlových kanónov.

Útok a odplata :
Hlavným cieľom Japoncov v Pearl Harbore mali byť tri americké lietadlové lode Lexington, Saratoga a Enterprise, ktoré tam však osudného 7. decembra 1941 neboli. Keď 2. apríla 1942 zo San Francisca vyplával Hornet, aby pomstil skazu na Havaji, sprevádzala ho akoby symbolicky práve Enterprise, zabezpečujúca stíhaciu ochranu. „Sršeň“ totiž namiesto tradičných palubných stíhačiek, strmhlavých bombardérov a torpédových lietadiel niesol iné „žihadlá“ –16 upravených dvojmotorových stredných bombardérov B-25 Mitchell, schopných z bezpečnej vzdialenosti 500 míľ doletieť nad určené ciele a potom do čankajškovskej Číny.

Japonci však Američanov odhalili 18. apríla ráno ešte 650 míľ / vyše 1 200 km od svojich brehov a Mitchelly, hoci s malou nádejou na  záchranu, museli odštartovať. Napoludnie zvrhli svoje bomby na Tokio, Nagoju, Osaku, Kóbe a ďalšie mestá. Veľa škôd síce nespôsobili, ale povzbudili Američanov i Spojencov a dokázali, že Japonsko nie je také nezraniteľné, ako sa jeho obyvatelia i vládcovia domnievali. Z 80 príslušníkov posádok Mitchellov sa akoby zázrakom zachránilo 71, vrátane veliteľa pplk. Jamesa Doolittlea. Hornet a Enterprise sa 25. apríla 1942 šťastne vrátili do Pearl Harboru a už začiatkom júna spoločne s lietadlovou loďou Yorktown významne prispeli k víťazstvu Američanov v bitke pri Midway, ktorá priniesla obrat vo vojne v Tichomorí v prospech Spojencov.

Autor: PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR, mesačník Obrana