Středověká podkova

Nejsem v tomto odborník, ale myslím si že vůbec nemusí jít o středověk. Takovéto podkovy jsou tu běžně určovány.......... , Podkov stejného typu jsem našel už několik. Většinou jsem ji nechal v lese na pařezu někomu pro štěstí , aby mi to při hledání neutrhlo kapsu

Maruška. Rozmýšľal som aj nad husitami. Nie som si istý ale okolo 1430 - 32 tadiaľ prechádzali.

1427 - 1433 - koristnícko - plieniace výpravy - spanilé jazdy ( rejsy). Výprav bolo viacero. V septembri 1431 sa uskutočnila štvrtá husitská výprava. Husiti postupovali na Slovensko v dvoch
prúdoch zo západu a severu, spojili sa pri Žiline, odkiaľ prenikli do Liptovskej, Turčianskej a 
Nitrianskej stolice, kde zanechali stále posádky. Vojsko táboritov vedených Prokopom Holým
sa koncom októbra 1431 vcelku bez ťažkostí stiahlo s bohatou korisťou od Nitry cez Hlohovec a Nové Mesto nad Váhom späť na Moravu. Sirotkovia, ktorí po dobytí Nitry plienili ešte
južné Slovensko, boli však pri návrate neustále napádaní uhorským vojskom. Pri prechode
Váhu neďaleko Ilavy v novembri 1431 utrpeli v boji citeľné straty, takže z pôvodných 7000
bojovníkov sa na Moravu vrátilo len okolo 2000, a z 300 bojových vozov im zostalo sotva
50.

1427 – 1433 výpravy do 
cudziny. Cieľom i – boli nemecké
i rakúske krajiny, Sliezsko, Lužice, Poľsko i územie Rádu nemeckých rytierov v Pobaltí.
Obsadenie mesta Břeclav v polovici
roka 1426. Odtiaľ kontrolovali cesty do Rakúska aj Uhorska.
Břeclav slúžila husitom ako nástupný priestor pri ich útokoch proti Uhorsku.
Prvý vpád husitov na západné Slovensko - 1428, j uhorské vojsko nedokázalo vážnejšie čeliť. Husitské uplatňovanie momentu prekvapenia, boli to hlavne vojská táboritov Prokopa
Holého, sirotkov na čele s Prokůpkom a Pražanov posilnených moravskými oddielmi Jána
Tovačovského. V apríli roku 1430 husitské vojská prenikli až po Trnavu, pri ktorej sa odohrala významná viacnásobná bitka.
Proti uhorskému vojsku stálo údajne až 10 000 husitov – sirotkovia, novomestskí Pražania
a táboriti s veliteľmi Velekom Koudelníkom, Janom Zmrzlíkom a Filipom z Padařova. Vojská
sa stretli v troch bitkách 23., 25. a 28. apríla v priestoroch pri rybníkoch medzi dedinkami
Modranka a Vlčkovce. 28. apríla sa uhorskému vojsku podarilo prelomiť husitskú vozovú hradbu. Zásluhu na tom mal ostrožský
knieža Fridrich, ktorý ako bývalý husitský spojenec ovládal ich taktiku. Útok
uhorských bojovníkov však stroskotal. Straty - Husiti viac ako 2 000 mužov, padol aj 
sirotský hajtman Velek Koudelník. uhorské vojsko trojnásobok.
Tretia husitská výprava - jar 1431 smerovala z Malopoľska na Spiš až k Levoči. September 1431 sa uskutočnila štvrtá husitská výprava. Koncom októbra 1431 stiahnutie s bohatou korisťou od Nitry cez Hlohovec a Nové Mesto nad Váhom späť na Moravu.
Ilava - v novembri 1431 Sirotkovia utrpeli straty 5000
bojovníkov.
Jún 1432 husiti obsadili Skalicu, Trnavu, dobyť Bratislavu sa im nepodarilo. Trnava- meste sa okolo 24. júna
1432 konal svätojánsky jarmok. Husiti využili jarmočný ruch a malá skupina v prestrojení dostala do mesta. V noci premohli stráže a otvorili dve mestské brány, husiti
obsadili mesto bez boja.
Posledná husitská výprava na Slovensko koncom apríla 1433 smerovala na Spiš. Táboriti
vedení Jánom Pardusom z Hrádku a Fridrichom zo Strážnice o sile 700 jazdcov a 7000 až 8 000
pešiakov a 300 bojových vozov vyplienili západný Spiš až po Spišskú Novú Ves,
kláštor cistercitov v Spišskom Štiavniku a kartuziánsky kláštor na Skale útočišťa a Kežmarok. Odtiaľ odtiahli spolu s rukojemníkmi – kežmarskými
radnými a spišským prepoštom Jurajom – do Liptova a Turca. Dňa 8. mája 1433 v Hybiach
po vyplatení 3047 zlatých ich prepustili.
23. mája 1433 v Kremnici vykradli a vypálili mincovňu ležiacu mimo hradieb. Odtiaľ cez Považie a cez Vlársky priesmyk sa k 11. júnu vrátili späť do Čiech.
Menšie husitské
posádky sa usadili na niektorých hradoch, ako aj v niekoľkých mestách. Až po bitke pri Lipanoch (30. mája 1434) husiti postupne, aj
za výkupné opustili svoje posádky na Slovensku. Jeden z posledných husitských hajtmanov, veliteľ Trnavy Blažek z Borotína vydal mesto až koncom marca 1435, keď
ho kráľ Žigmund odškodnil panstvom Veselí na Morave a hradom Bzenec.

To outdor : podkúvanie koní poznali už kelti ale využitie bolo minimálne, je  pravdepodobné, že používanie podkov prevzali aj Rimania od „barbarských“ národov, ktoré ich poznali a príležitostne používali. Väčšina koní vtedajšieho sveta podkovy nepotrebovala. V Uhorsku (a teda aj na Slovensku ) tento stav pretrval až do 13. storočia, dovtedy sa podkúvalo len príležitostne. Rovnaké to bolo aj v českých krajinách. Až do 13. storočia prevažovala jednoduchá podkova ľahšieho typu, tzv. pantoflica, čo naznačuje istú tendenciu chrániť kopytá pred negatívnymi následkami podkúvania. V 13. storočí sa  situácia mení. . Podľa písomností vojenské ťaženie Uhrov v roku 1260, bolo na podkutých aj nepodkutých koňoch. Vojenské výpravy na bosých koňoch sa stali minulosťou. Súviselo to so šľachtením ťažších plemien koní slúžiacich pre ťažkú jazdu. Takže s toho usudzujem približný vek podkovy a hlavne podľa nálezových okolností. Napríklad o dolinu ďalej už takýto tip podkov nieje, sú robustnejšie. Ešte dodám, že najčastejšie boli podkúvané kone na hradoch a to z dôvodu dlhého státia koňa v stajni v slame, na mäkkom podklade.

Zajímavé, zajímavé zajímavé. Když jsem se chtěl dozvědět něco o podkovách vždy jsem skončil u toho, že jsou těžce datovatelné. Dokonce ani metalurgické rozbory nedávají spolehlivou odpověď. Někde jsem dokonce viděl tabulku časového zařazení podle ozubů, hmatníkú atd. Ale i tato tabulka byla vytvořena a podkovy doni řazeny jenom podle dalších artefaktů, vlastně nálezových okolností.

To dabelhorny- Ve tvém článku je pro mě spoustu zajímavých věcí, nicmáně nenacházím to, co by mě přesvědčilo o dataci tvého nálezu. Ale jak říkám nevyznám se v tom, jedna taková podkova se mi tu válí v bedně na zahradě, kterou čas od času odvezu do šrotu když je plná. Foto ti můžu poslat, budu rád pokud bude možné určit její stáří.

Ještě by mne zajímalo, jestli se v pramenech uvádí počty okovaných tažných a jízdních koní. Já jsem vždycky považoval podkovy s ozuby jako podkovy pro koně tažné. Domníval jsem se, že jízdní koně byli kováni jen mimořádně. Vždyť ozuby jsou na podkově hlavně z důvodu zmenšení namáhání koňské nohy při tahu. Ještě jsem tu v tom případě/možná se špatně dívám/neviděl podkovu bez ozubů, tedy podkovu pro koně jízdní.

Archeológovia aj historici dospeli k názoru, že podkúvanie musí byť civilizačný jav. Dávajú so súvislosti s vynájdením chomúta a využívaním koní na ťažkú prácu. Tento názor nemožno prijať na 100 pro. , lebo vynález chomúta v prvom rade postihol hovädzí dobytok, voly, pričom masovým používaním tzv. kravských podkov sa to neprejavilo. Iní ho dávajú do súvislosti s vyšľachtením väčších a ťažších koní pre potreby rytierov v brnení. Primitívne, malé plemená mali pevnejšie kopytá, veľké chladnokrvníky naopak kopytá širšie a zraniteľnejšie, ktoré už bez podkov nemohli existovať. Ani s týmto názorom nemožno na 100 pro. súhlasiť. Podkúvanie bolo skutočne civilizačný jav. Nesúvisel so „šľachtením koní“, ale s ich zmenenými životnými podmienkami. Pri zabezpečení optimálnych životných podmienok, dostatku pohybu a pri správnej úprave kopýt môžu kone vykonávať (a aj vykonávajú) takmer akúkoľvek prácu aj bez použitia podkov bez ohľadu na to, či sú to ťažné chladnokrvníky používané na poli alebo jazdecké. Správny gazda vedel pracovať s koňom aj bez podkutia. Stačilo mať v stajni kamennú, alebo tvrdú podlahu a výbeh spevnený okrúhliakmi o veľkosti kopyta. Koňovi časom kopyto stvrdlo na kameň, čiže mohol pracovať kde chcel. V stredoveku platila veta : podkuť koňa je nutné zlo. No so zvyšovaním ega panovníkov a gazdov sa na slovíčko ZLO zabudlo. Kone na hradoch a v maštaliach sedliakov mali zlé podmienky -vlhko, moč, slama a mäkká podlaha. Čiže nutnosť podkuť, lebo kopyto bolo slabé. K Outdor - vek som určil nasledovne : podľa dobových malieb vznikol na opačnej strane hrebeňa hrad v 13. str. ( po 1 tatárskom vpáde), celá oblasť bola holina s pasúcimi sa kozami a ovcami, porovnal som viac malieb až do novoveku. Prvé stromy boli nasadené po 1. sv. vojne, čomu prislúchajú aj letokruhy ( 80- 110 r. ) - čiže ťažného môžem vylúčiť. Veľkosť -je menšia, ťažný nie, skôr kôň patriaci do stajne hradu. Klince podkováre - vyrobené na nákove ( viď Rossy dík), čiže v kováčni na hrade. V okolí v tom čase boli usadlosti želiarov ( najchudobnejšia kasta - bez pozemkov, či hospodárstva - pretrvalo to podľa prameňov do pol. 18 str. ) - čiže kôň feudála. Trvanie existencia hradu do pol. 17.str. - potom len ruina). Najväčšia usadlosť v okolí - majer o 4 budovách ( obytná, maštaľ, mlyn, sýpka) - podstatne neskôr ako hrad a kone tu museli byť väčšie a silnejšie, keďže šlo o majer s mlynom). Čiže podľa mňa to 13. - 14. str. Ale?

K tomu počtu - pre Rossyho - pol napol, ale niektoré bitky boli výlučne na podkutých koňoch -obliehania talianskeho mesta Aversa uhorským kráľom Ľudovítom Veľkým v roku 1356, uvádza, že Ľudovít musel predčasne skončiť výpravu, lebo mu chýbali podkovy a klince pre kone. Vojenské výpravy na bosých koňoch sa stali minulosťou.

To:dabelhorny. Tak to byla od tebe vyčerpávající ukázka určení stáří podkovy. Ale mám několik otázek. Myslíš, že mohu tuto tvoji podkovu pro sebe uložit, napsat k ní.. podkova 13.-14.století a určovat podle ní i jiné podkovy? A ještě jedna otázka, na kterou jsi mi neodpověděl. Existovaly podkovy jiné pro koně tažné a pro koně jízdní.? Stále mám na mysli ty ozuby.

Mám totiž takový dojem, že je vžitá představa, že ozuby jsou na podkově aby kůň třeba neuklouzl. Ale jsou tam hlavně kvůli přizvednutí zadní části kopyta, protože kůň v tahu má záběrové místo na přední části kopyta. Tím že se přizvedne část zadní nenamáhá tak nohu. Kopyto se tak s pomocí ozubu dotýk celou plochou. U jezdeckých koní se ozuby ani dnes nedávají/snad jenom u parkurových a ty jsou snimatelné. /To že ozuby mají i jiný význam neznamená že kvůli tomu byly konstruovány.

Zo školy som už dávno mimo a kone nebola moja chuťovka, ale videl som množstvo rôznych tvarov a veľkostí podkov. Tento tvar podkov som určoval nielen podľa miesta ale aj podľa literatúry, hoci moc o tom nie je napísané. Ale všetko nasledovalo k takémuto datovaniu. Ďalej k tým ozubom. Ozuby sa delia hlavne svojou veľkosťou a uchytením. Novodobejšie majú závit, tie staršie sa pravdepodobne priamo vykovali s podkovou v čase sezóny ťažby, alebo boli nitované. S toho usudzujem -ozuby prevažne patria ťažným koňom. Dobre držali na skalnom podloží, či na vrstve ľadu. Jazdecké kone takúto pomôcku nepotrebovali. Ale v stredoveku a v dobe nepokojov sa aj kone určené na prácu zaradili medzi jazdu, či už chceme, alebo nie. A naopak jazdecké kone slúžili sedliakom tam kde voly nevyšli. Pre porovnanie - v nálezoch dole sú tiež podkovy - po zistení viem na 100.pro, že sú z rokov pred 1900 n. l.. Po vyťažení starého lesa ( ešte stoja ojedinelé stromy), bol vysadený nový, vekom tomu prislúchajúci. Drevo stromov bolo použité na stavbu dreveníc - potvrdené zvýšeným urbanistickým osídlením a rozvojom obcí v okolí. Ešte pre zaujímavosť - doba bronzová -prvý výskyt podkov, kelti doba Fe -ojedinelé podkúvanie, doba rímska + helada ojedinele ( používanie papúč s kože, slamy a okovu okolo kopyta), sťahovanie národov - príchod stepných plemien do stred.eu. - bez podkúvania, Veľká Morava, slovanské kniežatstvá - nálezy podkov iba v mohylách významnejších náčelníkov, na hradiskách výnimočne - rozmach - 13. str, súčasnosť - ustupovanie od podkúvania.

To:dabelhorny. Díky za obsáhlou odpověď. Já tu svoji druhou otázku vlastně směřoval k jedné věci. Jestli je možné, že se dá najít podkova z 13.-14.století bez ozubů. Z tvé odpovědi jsem pochopil, že dá.

dabelhorny -včera jsem našel další takovou podkovu stejného typu, tak že tu mám teď dvě, mohl bych ti poslat foto??? Co si o nich myslíš......, můj mail pod obálkou. Dík

dabelhorny -včera jsem našel další takovou podkovu stejného typu, tak že tu mám teď dvě, mohl bych ti poslat foto??? Co si o nich myslíš......, můj mail pod obálkou. Dík

Pre Rossy, rozvoj kováčstva a nových techník zdokonaľoval aj výrobu podkov. Večer po chladenej 12 , ma napadlo aj to, že jazdecké kone povzniesli vývoj športu - do rýchlosti. Hlavne atletika formou tretier a futbal formou lisovaných a skrutkových štupľov do kopačiek. Prešiel som pár stránok predajní pre jazdecký šport a zistil som, že je viacero druhov ozubov. No niektoré predajne už tento sortiment nevedú.

Zatiaľ. 75 % podkov som našiel vo svahoch priamo na ceste, alebo zvážnici, 15 % v sedlách medzi kopcami, 5 % na poli a 5% pri prestavbe chalúp.