„Téčko“ zo studenej vojny

Vo výzbroji Sovietskej armády na konci 2. svetovej vojny dominovali stredné tanky T-34/85 a ťažké IS-2 a IS-3. „Téčka“ mali 85 mm kanón D5T85, schopný konkurovať nemeckému 88 mm kanónu KwK 43 obávaných Tigrov a Konigstigrov. Ťažké IS-2 pripomínajúce ešte svojich predchodcov KV-1 a KV-85, vo vežiach podobným vežiam t-34/85 niesli 122 mm kanón D-25. Úplne novým vzhľadom sa však predstavil IS-3. Mal nielen radikálne prestavanú korbu, ale aj novú vežu, ktorou sa inšpirovali konštruktéri ešte v 80. rokoch minulého storočia.

Podobala sa plytkej, dnom nahor obrátenej miske s hrúbkou panciera 25 až 230 mm. Sklon jej stien bol prepočítaný tak, že ak nepriateľské strely nesmerovali na pancier kolmo, iba po ňom skĺzli. A práve takúto vynikajúcu vežu zdedili nasledujúce sovietske povojnové tanky.

Tank pre bipolárny svet:
Už v roku 1945 začali v ZSSR vyrábať stredný tank T-44, dosť podobný na T-34/85. Mal mnohé zlepšenia, ale aj nedostatky, ktoré mala odstrániť ďalšia verzia, inšpirovaná skôr tankom IS-3. Prototyp postavili v roku 1946 a už o rok ho začali vyrábať sériovo ako T-54.
S odvodeným typom T-55 sa stal najvýznamnejším tankom studenej vojny. Najnápadnejším dedičstvom po IS-3 bola spomínaná oblá veža. Tank T-54 však mal oproti IS-3 hmotnosť nižšiu o 10 ton, takže v nej neniesol 122 mm kanón, ale kanón D-10T kalibru 100 mm, ktorý vyvinuli z rýchlopalného námorného dela. Vystreľoval 16 kg strely s úsťovou rýchlosťou 1000 m/s, ktoré na vzdialenosť 1 km pri kolmom dopade prerážali pancier do hrúbky 158 mm. Neskôr pre tento kanón vyvinuli kumulatívnu strelu s priebojnosťou až 380 mm panciera na akúkoľvek vzdialenosť až po hranicu účinného dostrelu 2500 m. A ešte neskôr do súboru munície pribudla podkaliberná strela s vodiacim nákružkom s úsťovou rýchlosťou 1420 m/s, ktorá pri kolmom dopade prebila 200 mm pancier do vzdialenosti 2500 m a poradila si aj s reaktívnou ochranou panciera.

Prerod T-54 na T-55:
Tank T-54 bol solídnou zbraňou, ale ani on sa nevyhol nedostatkom. Spočiatku mal dosť primitívny systém riadenia paľby, založený na princípe jednoduchých optických zameriavačov so zámernou mriežkou. Modernizovali ho až v polovici 50. rokov. Vo veži bolo tesno a malá bola i zásoba vezeného kanónového streliva – iba 34 nábojov. Samotný kanón sa dal skloniť len do mínus štyroch stupňov, čo sťažovalo paľbu z vežového postavenia v okope.
Pancierovanie T-54 nebolo ideálne, ale pancier čela korby i veže mal hrúbku 100 mm a maska kanóna až 170 mm. Vznetový motor V-2-54 s výkonom 5780 k dával stroju max. rýchlosť 52 km/h. Dojazd T-54 vďaka vnútorným i vonkajším nádržiam bol asi 400 km. V priebehu rokov prešiel T-54 mnohými úpravami. Pôvodný kanón nahradili výkonnejšie kanóny D-10TG a  neskôr D-10T2S s ejektorom plynov a stabilizáciou hlavne najskôr v jednej a potom v oboch rovinách. Zmodernizoval sa pohon námerového machanizmu pribudol systém OPZHN, zariadenie pre jazdu pod vodou a vodič a strelec dostali infraprístroje. Napokon, keď do T-54 začali inštalovať výkonnejší motor, dali mu nové označenie T-55-

Technicko – taktické údaje a výkony :
Tank T-55 prvý raz predstavili na vojenskej prehliadke v Moskve v októbri 1961. Odvtedy nechýbal prakticky v žiadnom vojnovom konflikte, pretože bývalý ZSSR ho exportoval do všetkých končín sveta. T-55 vyrábali aj v Poľsku, Československu a Číne, kde dostal označenie Typ-59. Sovietske T –55 boli vyzbrojené 100 mm kanónom, s ním spriahnutým 7,62 mm guľometom a protilietadlovým 12,7 mm guľometom. Mal dĺžku / bez kanóna / 6,45 m, šírku 3,27 m, výšku 2,4 m, hmotnosť asi 36 t a pancier s hrúbkou 20 až 203 mm. Motor s výkonom 580 k mu dával max. rýchlosť 50km/h, pričom dojazd mal asi 500 km. Jeho osádku tvorili štyri osoby – veliteľ, vodič, strelec, a nabíjač.
Tanky radu T-54/55, ktorých do roku 1981 vyrobili asi 50 000, boli rovnocennými súpermi amerických stredných tankov M60 aj M60A1, hoci tie sú od nich oveľa mladšie. V mnohých krajinách tieto „téčka“ zostávajú vo výzbroji dodnes

Autor : PhDr. Ján Dolinay, Ministerstvo obrany SR, mesačník Obrana

/OPZHN. ochrana proti zbraniam hromadného ničenia/